Píše Róbert Ondrejcsák:"Veľmi často počúvame – od rôznych predstaviteľov krajnej ľavice aj krajnej pravice – , že „Amerika obrala Indiánov o územie“, alebo že európske veľmoci (najmä Británia, Francúzsko) kolonizovali polovicu sveta. Ako protiklad dávajú mierumilovné Rusko, ktoré nikomu nikdy neublížilo.
Tak, poďme k faktom.
Je pravda, že Spojené štáty sa stali štátom s rozsiahlym územím vďaka expanzii. Táto expanzia bola niekedy mierová (ako napr. kúpa vtedajšej Louisiany od Francúzov alebo Aljašky od Rusov), niekedy násilná (vrátane obsadzovania indiánskych území). Podobne britská či francúzska kolonializácia. To je fakt a nikto to nespochybňuje ani vo Washingtone, ani v Paríži, ani v Londýne. Navyše v týchto štátoch prebehla otvorená diskusia – spoločenská, historická – o týchto procesoch, akýsi psychologická sebareflexia minulosti.
A máme tu teda Rusko. Mierumilovný štát, ktorý podľa našich extrémistov nikdy nikomu neublížilo.
Rád by som teda ponúkol skrátenú históriu Ruského impéria, aspoň v bodoch, lebo musíte uznať, že všetky tie mierumilovné expedície voči susedom sa nedajú opísať v jednom statuse.
Prelom 15./16. storočia – Moskovské kniežatstvo sa zbavuje mongolsko-tatárskej nadvlády. Počiatky ruskej teritoriálnej expanzie. V tom čase bol ruský štát malý, bezvýznamný na absolútnej periférii Európy.
16. storočie – vláda Ivana Hrozného – vojna s tureckými chanátmi (Kazaň, Astrachán). Ich totálne zničenie, následná anexia. Rusko sa dostalo až k Uralu. Už ste niekedy rozmýšľali nad tým, ako sa dostali do „stredu“ dnešného Ruska tureckojazyční Tatári? No tak, že to bolo ich územie, ktoré Rusi obsadili.
Koniec 16. storočia – po dvoch tureckých/turkických štátoch vo východnej Európe sa Rusko pustilo aj do tretieho, ktorý bol známy ako Sibírsky chanát. Zničenie a následná ďalšia anexia, západných sibírskych území.
17. storočie – obsadzovanie obrovského územia od Uralu až po Tichý oceán (celý Sibír). Celé pôvodné obyvateľstvo podmanené, postupne asimilované (najmä prostredníctvom pravoslávnej cirkvi).
Prelom 17.-18. storočia – Európska expanzia: obsadenie Pobaltia, Fínska, súčasnej Ukrajiny, Bieloruska, pobrežia Čierneho mora, vrátane Krymu. Krásny príklad mierovej expanzie – vojny s Tureckom, Švédskom, Poľskom, anexia veľkej časti ich územia.
Začiatok 19. storočia – anexia kaukazských národov, vrátane Gruzíncov, Arménov.
Celé 19. storočie – expanzia do strednej Ázie, anexia rozsiahlych stredoázijských území a štátov. Samarkand, Buchara, Chiva, Merv – všetky tieto staroveké mestá boli pripojené k Ruskému impériu.
Druhá polovica 19. storočia – expanzia na Ďalekom Východe, na úkor Cíny. Obsadenie rozsiahlych čínskych území.
To sú stručné dejiny ruskému imperializmu. A áno, v tom období aj ďalšie veľmoci riešili podobnú expanzívnu politiku. V ruskej zahraničnej a bezpečnostnej politike však táto imperiálna myšlienka žije aj naďalej.
Dôležitá poznámka: je to zjednodušený a stručný prehľad. Ak chcete vedieť viac, čítajte knihy"
odkaz
