V dobe Kaddáfiho štyridsaťštyriročnej vlády sa:
- miera gramotnosti libyjského obyvateľstva zvýšila z 10 na temer 90 percent,
- hospodársky rast v roku 2010 byl temer 11% HDP a byl najvyšší v celé Africe a žiadna krajina napr. v EÚ takýto rast nikdy nedosiahla a zrejme ani nedosiahne,
- krajina naviac nemala žiadne dlhy
a
- v rezervách mala desiatky miliárd dolárov,
- úmrtnosť novorodencov se znížila desaťinásobne a bola najnižšia z afrických zemí,
- priemerná dĺžka života sa zvýšila z 57 na 77 rokov,
- Libyjčania mali bezplatný prístup k vzdelaniu s možnosťou univerzitného štipendia, zdravotnej starostlivosti a nemuseli platiť ani za elektrickú energiu.
* Štát štedro podporoval novomanželov sumou pohybujúcou se v desiatkach tisíc dolárov a za narodenie dieťaťa dostávala matka ďalších pätnásť tisíc dolárov,
* Libyjčania zo zákona nemuseli bankám platiť úroky z úverov,
* ceny pohonných hmôt a potravin sa pohybovali na úrovni niekoľkých centov,
a
* štát podporoval ľudí bez zamestnania až do chvíle, než si našli prácu,
* pracujúci Líbyjčania zarábali v priemere na hlavu viac ako Briti,
* vláda tiež dotovala nákup auta preplatením polovice z celkovej kúpnej ceny,
* každý Libyjčan mal ústavné právo na bývanie
a
* štát poskytoval finančnú podporu na kúpu bytu, rovnako tak ako na výstavbu vlastného domu,
* vláda vystavala školy a nemocnice a sú impozantné podľa všetkých medzinárodných štandardov,
* všetci Líbyjčania mali vlastný dom alebo byt, automobil, TV, video a telefón,
* väčšina obyvateľov tiež mala prístup k pitnej vode vďaka projektu podzemného riečneho systému v celkovej dĺžke viac ako tisíc kilometrov.
* centrálnu libyjsku banku vlastnil, na rozdiel od západných krajín, skutočne štát. Viac tu:
odkaz
