Legenda o Kataroch

V 12. a 13. storočí existoval v južnom Francúzsku náboženský prúd - Katari. Boli to ľudia, ktorí chceli žiť jednoduchým, čistým životom podľa vlastných predstáv; protivila sa im povrchnosť vtedajšej cirkvi a odmietali podriaiovať sa nespravodlivým zákonom. Katari mali blízky vzťah k rytierstvu, potulným bardom a trubadúrom. Svojou vnútornou mravnou silou a samostatnosťou v myslení sa líšili od bezcharakternej a bezmyšlienkovej masy.

Cisterciánom ani dominikánom, ktorých cirkev nasadila proti tejto nebezpeenej heréze, sa nepodarilo žiadnymi pádnymi argumentami presvedeiť obyvateľstvo, aby hromadne neprestupovalo ku Katarom. Nakoniec padlo rozhodnutie urobiť masovú vraždu, v ktorej bolo zabitých 1 milión Katarov. V rokoch 1209 - 1244 boli juhofrancúzske hrady, patriace Katarom, obrátené na ruiny a celé mestá, ktoré s nimi sympatizovali, vyzabíjané.

Už len tento fakt samotný svedčí o tom, že museli mať veľkú časť Pravdy na svojej strane. Slovo katharos, ktoré v skutočnosti znamená čistý, sa v európskych jazykoch zachovalo vo význame kacír, t.j. osoba, ktorá sa odklonila od oficiálnej cirkvi.

Príbeh Katarov nie je nepodobný nadšeniu a odvážnemu odhodlaniu obyvateľov českých zemí za dôb husitských a upáleniu Jána Husa.

Ešte aj Templári, ktorí boli v 12. a 13. storočí najväčšou duchovnou aj vojenskou oporou kresťanskej Európy, skončili v roku 1307 náhle na mučidlách. Francúzsky kráľ Filip IV. Pekný zinscenoval inkvizičné procesy, aby mohol rozkradnúť ich majetok.

Ak budeme mať možnosť, Sophia Vám v ďalších číslach prinesie niečo viac o Kataroch a mnohých ďalších pokusoch uskutoeniť iný svet - z dávnej minulosti aj blízkej súčasnosti. Potom Vám možno vyhŕknu aspoň slzy nad tým, akým strašným spôsobom bola a je ľudská túžba po krajšom živote po tisícročia zabíjaná; ako sme tých najlepších spomedzi nás mučili, popravovali, zatvárali do bláznincov, vyháňali na vzdialené ostrovy alebo aspoň zosmiešnili a ukrižovali v očiach verejnosti svojimi klebetnými jazykmi.

My sme nie len vtedy pred dvetisíc rokmi pribili Lásku na kríž; toto križovanie Lásky, Pravdy a Čistoty pokračuje nepretžite celé dejiny až do dnešných čias, nech je to v akejkoľvek podobe!

Ľudia, jedného dňa budete chcieť na kolenách a so slzami v očiach odprosiť všetkých tých, ktorí vás milovali viac ako vaši rodičia, viac ako vaši manželia a manželky, viac ako vy seba samých; tých, ktorí sa zriekli svojej osobnej existencie preto, aby pomohli vám z vašej biedy - a vy ste sa im za to odplatili ľahostajnosťou alebo ste dokonca kričali na námestiach “Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!”

Do takej hĺbky zločinov človek klesne

v mene náboženstva.

Čítajte viac: odkaz

Možno je to naozaj len legenda či mýtus, idealizácia jedných a očierňovanie druhých, polopravdy a pod. Skúsme sa na to pozrieť inak, alternatívne.

Albigénski katari boli sektou gnosticko-manichejskej orientácie, ktorá hlásala striktný dualizmus Boha a diabla, ktorí sú podľa nich rovnocennými bytosťami. Prírodu a Zem stvoril diabol a teda je diabolská, zlá. "Krst" vykonávali otrasným spôsobom, udeľovali ho na smrteľnej posteli ako tzv. consolamentum (útecha) a aby "náhodou" dotyčný opäť neupadol do hriechu, vykonali na ňom "enduru" - zabili ho. Albigénci sa delili na "dokonalých" a "veriacich". Dokonalí nesmeli jesť mäso, museli viesť asketickí život v celibáte a skrývať sa pred verejnosťou. Veriaci mali dovolené skoro všetko. Manželstvom pohŕdali ako "diabolskou inštitúciou". Správali sa anarchisticky a asociálne, ba aj terorizovali ostatných. III. Lateránsky koncil v r. 1179 o nich píše: "Neušetria ani kostoly, ani kláštory, neomilostia ani vdovy, siroty, starcov... Neberú ohľad na žiadny vek či pohlavie, ale všetko ničia a pustošia." Albigénski katari považovali vraždu katolíckeho kňaza za "bohumilý" čin. V meste Toulos, ktoré bolo nimi zamorené, sa katolícki duchovní nemohli voľne pohybovať bez toho, aby riskovali svoj život. Albigénski kazatelia vyzývali na vytvorenie ozbrojených bánd, "routiérs", ktoré plienili kostoly, ničli ich interiéry, ubližovali duchovestvu atď. Francúzsky kráľ Filip II. August bojoval v r. 1177 s katarskou armádou v počte sedemtisíc mužov; mesto Limogés sa muselo brániť pred útokmi ich dvojtisícového vojska. Ryé sa vo svojej publikácii pozastavuje na neznášanlivosťou, na ktorú Katari hneď narazili medzi ľuďmi. Hnev davu si nevyberá, popravy katarov sa konali zväčša na nátlak obyvateľstva. Pápež Innocent III. sa pokúsil o zmier s katarmi, no jeho posla bez vyjednávania brutálne zavraždili. Aj to viedlo konečne ku križackej výprave proti nim. Po štyroch rokoch boli albigénci porazení, ale v roku 1221 opäť vojensky vystúpili, čo prezrádza, akou veľkou silou museli disponovať. Napokon boli porazení až po rokoch, r. 1244. Historik Henry Charles Lea, nekatolík, ktorý nemá cirkev veľmi v láske, ale nestráca zmysel pre objektivitu, napísal, že pravda bola na katolíckej strane, že išlo predsa o obranu civilizácie a pod. Ak by katarari získali väčšiu popularitu, mohli by Európu uvrhnúť do barbarstva primitívnych dôb.

"Od 11. storočia sa opäť vo veľkom začínajú šíriť heretické hnutia. Cirkev v tomto čase stále odmieta trest smrti pre kacírov, pokiaľ sa nedopustili kriminálnych deliktov. A Cirkev často dokonca chráni heretikov pred lynčovaním, v mnohých prípadoch sa dokonca postavila aj proti trestu smrti pre kacírov zo strany svetskej moci. Veľkí svätci, ako Bernard z Clairvaux, či Norbert z Xantes, ktorí bojovali proti herézam, neposlali na smrť žiadneho heretika.
Zvláštnym prípadom sa stala heréza tzv. albigénskych. Tí opäť, ako už pred nimi iní heretici, rozpútali krvavý teror a mali na svedomí mnoho ľudských životov. Ich heréza bola natoľko nebezpečná, že sa ňou musel zaoberať koncil, ktorý žiadal o pomoc svetských panovníkov. Avšak veľký pápež Innocent III. sa pokúsil o zmier, no jeho posla bez vyjednávania brutálne zavraždili."

odkaz

odkaz

odkaz

Ono aj na anglickej wikipédii o nich boli náznaky, že nezdieľali pozitívny názor na štátnu armádu: odkaz

Preklad:

Podobne ako v prípade mnohých iných stredovekých hnutí, medzi Katarmi tiež existovali rôzne myšlienkové školy a obrady; niektoré boli dualistické (vychádzali z duality dobrého boha s zlého boha), ostatné gnostické, niektoré viac ortodoxné ale stále neprístupné akceptovať katolicizmus. Dualistická teológia bola najčastejšia a bola založená na deklarovaní absolútnej nekompatibility medzi láskou a mocou.

Katari neverili v jedného všeobsiahleho boha ale vo dvoch, oboch rovnocenných, s porovnateľným postavením. Trvali na tom, že fyzický svet je zlý, vytvorený Rex Mundim (po Latinsky pán Sveta), ktorý zahrňoval všetko, čo bolo hmotné, chaotické a mocné; druhý boh, ten, ktorého uctievali, bol kompletne neinkarnovaný (nehmotný): bytosť alebo princíp čístého ducha, úplne nepoškvrneného nákazou hmoty. Bol to boh lásky, poriadku a mieru.

Podľa niektorých Katarov, cieľ ľudského života na Zemi bol povzniesť sa nad hmotu, neustále sa zriekať všetkého, čo má dočinenia s princípom moci, a týmto spôsobom dosiahnuť zjednotenie s princípom lásky. Podľa iných, cieľ človeka bolo zveľadiť alebo vykúpiť hmotu, preduchovniť a premeniť ju.

Toto ich postavilo do konfliktu s katolíckou cirkvou v otázke toho, že hmotné stvorenie, pre ktoré Ježiš Kristus umrel, je vnútorne zlé, čo implikovalo, že boh, ktorého slovo stvorilo svet, bol uzurpátor. Navyše, keďže Katari vnímali hmotu ako principiálne zlú, zavrhli to, že Ježiš mohol byť inkarnovaný a stále zostať synom boha. Katari vehementne odmietali významnosť ukrižovania a kríža. Katari vlastne považovali honosný a luxusný rímsky kostol za stelesnenie a prejav moci Rexa Mundiho na Zemi.

Katolíci považovali túto sektu za nebezpečne heretickú, hoci skutočný dôvod, prečo sa tak rýchlo rozšírila, bola s najvyššou pravdeponosťou sebadiskreditácia cirkvi v stredovekej spoločnosti.

Cirkev sa najprv pokúsila čeliť rýchlemu šíreniu tohto hnutia na území Languedocu miernymi prostriedkami pomocou dominikánov. Tieto pokusy neboli veľmi úspešné a po vražde pápežského vyslanca Pierra de Castelnau 15. januára 1208 neznámou osobou, cirkev požadovala križiacku výpravu. Tá bola vykonaná rytiermi zo severu Francúzska a Nemecka a stala sa známou ako albigenská križiacka výprava.

Pápežský vyslanec sa zaplietol do potyčky a je možné, že jeho úkladné zavraždenie nemalo nič spoločné s katarizmom. Protikatarská albigenská výprava a inkvizícia, ktorá po nej nasledovala, Katarov vymazala z mapy. Výprava veľmi oslabila polonezávislé južné kniežatstvá a v konečnom dôsledku ich priviedla pod priamu nadvládu francúzskeho kráľa.

Nechcem byť „kacír“, ale preberme si trochu myslenie, učenie katarov. Aj toto som o nich čítal:
„...A tešiť sa na smrť, lebo tá bude konečne vyslobodením z osídiel Rexa Mundi. Nie zriedka si preto asketickí katari smrť spôsobovali aj sami. Najmä dobrovoľným vyhladovaním, takzvanou endurou...“
„...Ich nekompromisné náboženstvo nepoznalo nijakú cestu k náprave chýb, ako bola u katolíkov spoveď, ľútosť či pokánie. Akékoľvek porušenie pravidiel znamenalo, že osoba prestáva patriť k dokonalým...“
„...Preto aj úlohou človeka je umŕtvovať v sebe všetko telesné... Preto mnohí prijímali consolamentum až na smrteľnej posteli. Boli i takí, ktorí sa do jeho prijatia dobrovoľne rozhodli pre pomalú smrť hladom, tzv. enduru... Keďže verili, že smrť uvoľňuje anjelom cestu do neba, tak na tento cieľ neváhali odporúčať i samovraždu.“
odkaz

Nenávideli život? Nemali v rámci svojho učenia akési psychotické depresívne bludy? Nemali čosi ako komplexy viny z tela? Neboli to pokrytci, ktorí sa hrali na preduchovnelých dokonalých? (Pripomína mi to J.Tullových „Svetlých Kakov“.) To nemá s kresťanstvom veľa spoločné, práve naopak.... Možno surová - alebo logická? - otázka: Neurobili im križiaci vlastne službu, keď ich poslali „domov“, takže sa nemuseli zabíjať sami? Boli povznesení nad hmotu? Alebo boli povznesení nad zdravý rozum? A čo je v človeku „telesné“ a čo „duchovné“, ak je človek jednota tela a ducha? Keď napr. človek konzumuje jedlo, je to „telesné“? Duch si v tom čase vezme dovolenku? A keď sa človek napr. modlí, je to len duchovné? V tom čase si dovolenku vezme „zlé“ telo? To sú absurdné extrémy, ktorými by sa mohla zaoberať psychiatria.

Kde sú katari dnes, keď je sloboda? Poznáme „odpadlíkov“ luteránov, husitov, kalvínov..., ale kde sú tí „úžasní“ katari? Možno sa niekde nejakí nájdu, ale to má byť všetko z toho „dokonalého“ katarstva? Možno keby väčšinu ľudí zachvátilo takéto nekrofilné, smrťmilujúce učenie, dopadli by sme veľmi zle...

som stelesnená katarka.

> Nenávideli život?

Môžem odpovedať len za seba, ale moja odpoveď bude veľmi pravdepodobne zhodná s tým, čo by ti povedali Katari. Mali radi život. Presnejšie, chceli mať radi život. Práve preto nechceli existovať na Zemi, lebo tu nie je život, iba smrť a zlo. Zem sa odmietala podriadiť ich požiadavkám na zavedenie Raja na nej, aby aj tu život stál za to, takže pochopiteľne preferovali tzv. smrť, ktorá je lepšia ako umieranie zaživa po celý "život".

> Nemali v rámci svojho učenia akési psychotické depresívne bludy?

Otázka stojí: Kto je psychotický: katar alebo človek sveta? Čo je depresívne? Situácia na svete alebo katar?

> Nemali čosi ako komplexy viny z tela?

Nerozumiem významu otázky. Čo to znamená "mať komplex viny z tela"? Viny za čo? Podľa akých pravidiel alebo sudcu?

> Svetlých Kakov

No, niekto je CIko, a niekto je aj Kako 🙂.

> To nemá s kresťanstvom veľa spoločné, práve naopak.

Áno, veď kresťanstvo je choré. Boli to hrdí kresťania, ktorí vyhladili katarov.

> Neurobili im križiaci vlastne službu, keď ich poslali „domov“, takže sa nemuseli zabíjať sami?

Myslím, že katari (tí dokonalí) boli tak neegoistickí, že im na tom vlastne nezáležalo. Avšak vraždou katarov si križiaci spôsobili v budúcnosti trpký osud - keď už neboli žiadni katari na to, aby za nich trpeli.

> Boli povznesení nad hmotu?

Predpokladám, že ich učenie nehlásalo pohŕdanie hmotou, iba nechceli aby ich myseľ podliehala hmote.

> Alebo boli povznesení nad zdravý rozum?

Z tej časti ich učenia, ktorá vŕta do ekonómie, môžem spraviť jednoznačný záver, že nie. Skôr to vypadá tak, že všetci ostatní sú povznesení nad rozum.

> A čo je v človeku „telesné“ a čo „duchovné“, ak je človek jednota tela a ducha?

Duch a myseľ je v mojom pojmoslovníku jedno a to isté. Uznávam dualitu informácie a formy, resp. ducha a tela.

> Kde sú katari dnes, keď je sloboda?

Dnes nie je sloboda. Katari sú libertariáni, reps. anarcho-kapitalisti, anarchisti. Z náboženských smerov potom napr. Quakeri, možno trochu Amiši. V hlavných prúdoch ich myšlienky nehľadaj.

> to má byť všetko z toho „dokonalého“ katarstva?

Ja som dokonalý a fakt mi ostatní dokonalí chýbajú. Občas pochybujem o zmysle svojej dokonalosti.

> Možno keby väčšinu ľudí zachvátilo takéto nekrofilné, smrťmilujúce učenie, dopadli by sme veľmi zle...

Opak je pravdou. Ak ľudí toto učenie nezachváti, a vyhliadky sú mizivé, dopadneme veľmi zle.