Mandejci
Mandejci alebo ctitelia Manda d´chaije (“Poznania života”) sú jedinou gnostickou náboženskou skupinou, ktorá pretrvala od staroveku dodnes. Žijú na dolnom Eufrate a Tigrise; dnes ich je asi 5000 Gnostické rysy ich učenia boli zreteľne identifikované len v 20.rokoch 20.st., keď boli objavení pre vedu ako akési “živé skameneliny”.
Pôvodní mandejci pravdepodobne patrili k židovskej krstiteľskej sekte, ktorá sa už v 1.st.presunula z Palestíny cez Sýriu do Mezopotámii. Dôvodom ich odchodu zrejme bolo ohrozenie počas židovskej vojny, ktorá sa skončila pádom Jeruzalemu v r.70. Usudzuje sa, že s gnostickými myšlienkami sa stretli počas svojho putovania.
Podľa mandejských textov na počiatku boli tri Prabytosti: Pira rabba, existujúci sám o sebe, Ajat, t.j. éter, a Mana rabba, t.j. Veľký duch. Z posledného emanovali veľkí Duchovia, vysielajúce svetlo a taktiež veľký Jordán, ktorý oživuje nebeský svet. Ďalej z neho vzišiel Prvý život a z toho Druhý život a druhý Jordán. Z Prvého života emanoval Abatur a z neho nespočetný počet Utre, čiže jasných nebeských bytostí. Prvý život, ktorého vzývaním sa začínajú všetky mandejské traktáty, je predmetom náboženského uctievania, zatiaľ čo Mana rabba je povznesený nado všetko a je prístupný len najvyšším emanáciám a dušiam najzbožnejších mandejcov (po smrti).
Pod nebeskými sveteľnými sférami sa rozprestierala prázdnota, dno ktorej pokrývala Čierna voda. Tam sa začínala Ríša temnoty, ktorej vládol Kráľ temnoty, zrodený z Čiernej vody. V Čiernej vode sídlila zlá ženská bytosť Ruha (od hebr. Ruah, čiže Duch), ktorá splodila najhoršieho démona Ura a s nim sedem a potom dvanásť démonov.
Kráľ temnoty zatúžil zmocniť sa sveteľnej Ríše. Preto Mana rabba zoslal dole svojho vyslanca Hibil Zivu. Táto bytosť je emanáciou Abatura a nazýva sa tiež Manda d´haje (Duch života alebo Poznanie života) alebo Strom života (v niektorých textoch Hibil Ziva je synom Manda d´haje). Manda d´haje sa neskôr zjavil na zemi v ďalších inkarnáciách: ako Abel, Seth a Henoch (jediným pravým prorokom, hlásajúcim pravé náboženstvo, podľa mandejcov bol Ján Krstiteľ; Abraham, Mojžiš a Ježiš podľa nich boli prorokmi falošnými).
Hibil Ziva zostúpil do Čiernej vody a odtiaľ zostupoval stále nižšie, až došiel do najhlbšieho pekla. Pretože poznal všetky tajné mená a talizmany nižších ríši, mohol sa vrátiť naspäť a po ceste hore zamkol brány týchto ríši zámkom a pečaťou. Tým zlomil moc Ruhy a Ura. Spútal Ura a uzavrel zo všetkých strán siedmimi železnými a siedmimi zlatými hradbami. Sedem démonov (obežnice) poveril riadením sveta a dal im ohnivé vozy, aby putovali po oblohe. Títo démoni zvádzajú ľudí, aby im vzdávali posvätnú úctu. Na konci sveta Ur pohltí všetko a zrúti sa do priepasti. Svet temnoty zanikne a zostane len sveteľná Ríša.
Stvorenie sveta podľa mandejcov je dielom vyšších bytostí, do ktorého neblahým spôsobom zasahuje Ríša temnoty. Keď sa Abatur podíval dole, v Čiernej vode povstal ako jeho obraz jeho syn Ptahil. Abatur mu rozkázal, aby dal vodám zhustnúť. Tak vznikla zem a nad ňou Ptahil stvoril oblohu. Avšak Ruha pomiatla jeho rozum, a volal na pomoc sedem zlých duchov. Spoločne stvorili telo Adama, avšak nemohli ho postaviť a vdýchnuť mu život. Urobili to na rozkaz Prvého života vznešené bytosti Hibil, Šitil a Anuš. Duša človeka tak pochádza zo sveteľnej Ríše, zatiaľ čo telo zo zeme.
Duša človeka v tele trpí a musí byť z tohto sveta vyslobodená. Preto sa mandejskí kňazi a najdokonalejší jedinci pokladajú za mŕtvych pre tento svet a preto pri každom zasvätení kňaza sa koná i pohrebný obrad. Duše zbožných ľudí po smrti vojdú do sveteľnej Ríše, zatiaľ čo duše, ktoré sú oddané siedmim démonom, budú na zemi spútaní tak dlho, kým nedosiahnu dokonalosti. Mandejská etika je prísna, avšak askézu zavrhuje.
Poznanie nadzmyselných vecí, mien duchov a ich pôvodu, ktoré poskytuje božskú moc, u mandejcov je prístupné len kňazom (pokiaľ tieto vedomosti pre človeka sú nevyhnutne potrebné, božstvo mu ich môže zjaviť).
Základnými rituálmi mandejcov sú krst a akási obdoba zádušnej omše, pri ktorej sa pripomína postupný vzostup a očisťovanie duše zomrelého. Krst je spojený s požívaním chleba a pitím vody a koná sa v akejkoľvek živej, teda tečúcej vode, ktorá sa počas obradu premieňa na Jordán - obraz nebeského Jordánu. Krst u mandejcov má iný význam ako u kresťanov. Koná sa nielen u detí, ale pri každej príležitosti, keď nastalo znečistenie človeka a taktiež pravidelne.
odkaz
