Koalícia

S ohľadom na výsledky volieb, s ohľadom na vyjadrenie pozitívneho postoja k občanom maďarskej národnosti sa javí ako rozumné urobiť všetko preto aby sa stala strana Most - Híd súčasťou koalície so Smerom a Szolt Simon bol ministrom poľnohospodárstva s úlohou oživiť myšlienku roľníckych družstiev a poľnohospodárskych stredných škôl tam kde sú na to podmienky a za výdatnej podpory štátom. Nie som maďar, ale ak by takáto ponuka prišla od SMERU budem jej tlieskať. Náš viacnárodný štát takúto koalíciu potrebuje a Simon sa osvedčil.

to myslíš zo srandy?
Každá strana ktorá by išla so smerom by nemala žiadnu možnosť niečo ovplyvniť pretože smer má väčšinu. Aj bez koaličného partnera by si odhlasovali čoby chceli. Len by tým smer získal možnosť sa na niekoho vyhovárať. Takú hlúposť za jedno dve ministerstvá snáď nikto neurobí.

Lepšie je pre Slovensko podrážať Smer a trieštiť Slovensko v dobe , keď kríza vyžaduje sústrediť sily?

To o akom podrážaní hovoríš? Zamysli sa nad tým čo si napísal.

fico bude chciet v prvom rade kdh.
uvidime ako to cele dopadne. byt vo vlade je silna motivacia.

jany, to myslíš, že tí smeráci sú zločinci, nie normálni ľudia a ozaj to myslím vážne aj preto, že Slováci maďarskej národnosti sú tiež ľudia a určite by to vedeli oceniť. Vládol Dzurinda, títo by mali spravovať, riadiť veci spoločenské, štátne, občianske. Hádam sú nie samovrahovia.
KDH je nebezpečné, má záujem presadzovať ideologické náboženské témy a Slovensko je podľa Ústavy sekulárny štát. To radšej isť so SAS.

Myslím, že som to jasne vyjadril prečo je hlúposť akejkoľvek strany ísť do vlády so smerom.

Každá strana ktorá by išla so smerom by nemala žiadnu možnosť niečo ovplyvniť pretože smer má väčšinu. Aj bez koaličného partnera by si odhlasovali čoby chceli. Len by tým smer získal možnosť sa na niekoho vyhovárať. Takú hlúposť za jedno dve ministerstvá snáď nikto neurobí.

myslim si, ze je jedno s kym pojde, alebo nepojde Fico do koalicie. Rozhodujuce bude skor to, ci pojde s EU, alebo proti nej.

A čo ustavné zakony? Kto ma znalost o tom, ze v tomto state su tie ustavne v poriadku?

len kvôli nejakému ústavnému zákonu ísť formálne do vlády kde reálne nemôže vlastne o ničom spolurozhodovať?

👍: Linda

môj tip: Smer bude vládnuť sám a pre prípad ústavného zákona, má tam poslanecký klub Matoviča...

sta2rky; Pokiaľ viem Smer "ponúkol/ponúka ruku predovšetkým KDH, ale aj Mostu-Híd. Tí však s najväčšou pravdepodobnosťou odmietnu. Nie preto, žeby by nemali žiadnu možnosť niečo ovplyvniť, ale bola by to pre nich politická samovražda. Smer by ich zhltol, tak trochu ako DÚ, DS, zhltlo SDKÚ-DS. Pre prípad ústavného zákona však tu vidím najväčšiu podporu, lebo tieto dve strany, práve svojou "kresťanskosťou" majú k ľavicovým hodnotám najbližšie.

Do koalície so Smerom by stačil Most a nemala by to byť pre túto stranu politická samovražda, skôr naopak, samostatným pôsobením v koaličnej vláde napr. na poste ministra poľnohospodárstva (Zsolt Simon) by Most získal v maďarskej menšine váčšiu dôveru a viac hlasov v nasledujúcich voľbách. Akékoľvek prešľapy Ficovej vlády by išli na jeho tričko.

sta2rky; Myslím si, že ak Most nepôjde do koalície so Smerom nebude to rozhodnutie Smeru. Ja by som koalíciu Smer - KDH - Most uvítal ...

zbožné to želanie, no ale veď sa dočkáme.

Koalícia je o tom, či chce niekto budovať alebo iba búrať z opozície. Je to o tej zodpovednosti , o ktorej najmä politici z KDH pred volbami veľmi radi rozprávali......Ja vidím v programoch Smeru a ostatných strán jediný vážny rozpor a tým je privatizácia strategických podnikov, nič iné. Neprivatizovať ich je veľmi správne rozhodnutie a doterajšie privatizácie ukázali aká to bola zlatá baňa korupcie, kde nás občanov obrali o miliardy, žiadne drobné........V iných oblastiach nevidím neprekonatelné rozdiely. Už ste zabudli, kto tu zvýšil DPH a spotrebné dane ? Bankovú daň sa chystal zaviesť aj Mikloš . Ja si dobre pamätám ešte na strašenie aký koniec sveta nastane po nástupe Smeru v 2006, skúste si spomenúť a čo sa stalo ? Horšie je v akom stave zanechávajú štát pravičiarsky amatéri - zvýšené celkové zadlženie, deficit verejných financií v absolútnej hodnote vzrástol, sú pripravené míny ako platy lekárov a sestier, na ktoré v rozpočte nie sú peniaze ....to všetko je realita...kde by ste vzali peniaze na to vy ? Väčším zdanením tých mizerných platov 400 EUR a podobne ? Uvedomte si aj o akom počte občanov sa bavíme . Ku koalícii, na to koaličná zmluva, kde sa vymedzí kto aký program chce realizovať. Aj pre Smer je obrovské politické riziko neplniť koaličnú dohodu, takže to nie je iba o prostej väčšine ako sa to niekto snaží interpretovať.

👍: havran

Zodpovednosť minulej Ficovej vlády? Toto je zodpovednosť? Takto vedie štát zodpovedný človek?

- Napriek tomu, že vláda jasne deklarovala svoj zámer neprivatizovať, FNM umožnil, aby sa z podnikov SAD Žilina a Trenčín predala väčšina majetku. Predaje boli urobené netransparentným spôsobom a výrazne pod skutočnú cenu. Štát tým prišiel približne o 400 mil. Sk.

- V rokoch 2005 a 2006 vypustili slovenské firmy 25 až 26 miliónov ton CO2. Vláda však firmám pre roky 2008 až 2012 rozdelila pre každý rok 31,8 mil. ton. Niektorým špeciálne zvýhodneným firmám vláda nadelila omnoho viac kvót ako budú v skutočnosti potrebovať, a to bez ohľadu na súčasnú hospodársku krízu. Ak by postupovala naša vláda ako česká (navýšenie kvót pre malé zariadenia o 7 % proti priemeru skutočnosti za roky 2005 a 2006 a o 1,279 % pri veľkých zariadeniach), vláda by získala miliardy korún, ktoré by mohla využiť na environmentálne projekty. Ak by napríklad firmám pridala aj 10%, rozdelila by 28,6 mil. ton. Na štátnom účte by teda zostalo 16 mil. ton (5 rokov po 3,2 mil. ton). Keďže kvóta na jednu tonu stála v čase delenia na trhu približne 23 €, vláda rozdelila medzi firmy o viac než 11 mld. Sk ako bolo potrebné.

- Vláda uprednostnila suverénne najdrahšiu zo 4 ponúk na vybudovanie systému elektronického mýta. Rozdiel medzi najlacnejšou ponukou spoločnosti Slovakpass (19,006 mld. Sk) a víťaznou ponukou SanTollu (25,67 mld. Sk) je 6,664 mld. Sk.

- Tým, že v tendri na elektronické mýto uspela suverénne najdrahšia zo 4 ponúk, sa spustenie tohto systému muselo odložiť minimálne o jeden rok. Súťažiaci, ktorí ponúkali nižšie ceny, využili totiž všetky možné opravné prostriedky, čím sa celý tender významne predĺžil. Národná diaľničná spoločnosť tým v roku 2009 prišla o približne 4,5 mld. Sk.

- Štátna lotériová spoločnosť Tipos uzavrela potajomky s vedomím ministra financií pre štát nevýhodnú zmluvu s cyperskou spoločnosťou Lemikon, na základe ktorej jej mal štát vyplatiť 2,0 mld. Sk za urovnanie sporu ohľadom know-how na prevádzkovanie. Štát Lemikonu vyplatil 483 mil. Sk.

- výpredaj akcií v 2 pilieri čím pripravili sporiteľov o viac ako 2,5 miliardy korún

- Vláda predala bez verejnej súťaže kvóty na emisie CO2 v objeme 15 mil. ton neznámej spoločnosti Interblue Group, ktorá vznikla len dva mesiace pred podpisom zmluvy. Iné štáty, napríklad Česká republika, ktorá predávala kvóty transparentným spôsobom, dostala cenu minimálne o 5€ na tonu vyššiu, ako slovenská vláda (teda viac ako dvojnásobok). Slovensko pri tomto predaji prišlo minimálne o 2 miliardy Sk.

- Národná rada SR na jar 2008 podpísala zmluvu na rekonštrukciu bratislavského hradu v objeme 1,2 mld. Sk. Dodávateľom je firma Váhostav, ktorú vlastní J. Široký. Už na jeseň sa však NR SR rozhodla zvýšiť rozsah stavby na 3,8 mld. Sk a v areáli bratislavského hradu postaviť nové ubytovne pre poslancov parlamentu a parkoviská. Za približne pol roka teda rozpočet stavby narástol o 2,6 mld. Sk. Samozrejme, bez akejkoľvek súťaže.

- Úrad pre reguláciu sieťových odvetví určil cenu za elektrinu vyrábanú zo slnečnej energie na 430 €/MWh.

Je to až desaťnásobne viac, ako je súčasná trhová cena elektriny. Takúto vysokú cenu budú musieť platiť všetci spotrebitelia elektriny na Slovensku počas nasledujúcich 15 rokov. Nezmyselne vysoko nastavená cena samozrejme spôsobila obrovský záujem investorov, ktorý mnohonásobne prevyšuje kapacitu elektrickej siete pre takýto nestabilný zdroj elektriny. SEPS preto určil, že schváli iba žiadosti na výstavbu elektrární na 120 MW, čo znamená asi 120.000 MWh ročne. Ak by tieto licencie predal tým záujemcom, ktorí sú za ne ochotní zaplatiť najvyššiu sumu, mohol by získať približne 1,6 mld. Sk (čo zodpovedá 30€/MWh). SEPS sa však rozhodol, že licencie rozdelí netransparentne a získali ich napokon tí, ktorí mali najlepšie informácie o spôsobe rozdeľovania týchto licencií. Na úkor štátneho podniku a spotrebiteľov elektriny tak zarobia obrovské peniaze.

- Vláda sa v septembri 2010 rozhodla zlúčiť dve štátne zdravotné poisťovne do jednej s cieľom „šetrenia“ od druhej polovice roku 2010 a v roku 2011. Malo to však háčik, na zlučovanie chcela v roku krízy dať 65 mil. eur. Peniaze sú podľa projektu potrebné na: „elimináciu dopadov finančnej krízy, ako aj zachovanie financovania zdravotnej starostlivosti na súčasnej úrovni“. Napriek tomu, že za prvý polrok 2009 mali štátne zdravotné poisťovne vyšší výber zdravotného poistenia o bezmála 50 mil. Eur a nenavýšili zmluvy poskytovateľom, potrebujú ďalšie peniaze na udržanie súčasnej úrovne financovania zdravotnej starostlivosti. Zjavne sa tieto peniaze okrem známych kauz stratili v nehospodárnom plytvaní

- Slovenský pozemkový fond pridelil v septembri 2009 reštituentom z Michalovice viac ako 1,6 milióna štvorcových metrov pôdy v takmer v 200 kilometrov vzdialenej Veľkej Lomnici a Starej Lesnej. Zmluvu o tom podpísal riaditeľ fondu Miroslav Mihalík (Smer). Veľká časť reštituovanej pôdy vzápätí prešla na firmu GVM. Ak sa tá rozhodne pozemky predať môže zarobiť až okolo 500 miliónov korún.

- Po likvidácii spoločnosti Veriteľ, a.s., zostal likvidačný zostatok vo výške 650 mil. Sk. O použití týchto peňazí rozhodovalo ministerstvo zdravotníctva s ministrom Valentovičom a ministerstvo financií po voľbách 2006.Peniaze boli použité netransparentne a v rozpore s uzneseniami vlády. 232 miliónov korún dostala Spoločná zdravotná poisťovňa, hoci tá bola plne oddlžená Veriteľom pred svojou transformáciou na akciovú spoločnosť. Ďalších 149 miliónov korún získala spoločnosť Technopol za pohľadávku, ktorú označili tri rôzne právne kancelárie za spornú a ktorá by bola o pár dní neskôr premlčaná. Väčšina týchto peňazí skončila na účtoch sprostredkovateľov.

- Zdravotné poisťovne platia prevádzkovateľom záchraniek vysoké poplatky a prevádzkovanie záchraniek je preto veľmi lukratívne. Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodla bezplatne prideliť licenice na základe netransparentných kritérií vopred dohodnutým záujemcom. Ak by ministerstvo vypísalo na licenie aukciu, mohlo za predaj licencií získať približne 700 miliónov korún.

- Slovenskí vojaci kúpili vysielačky za 18 miliónov eur (540 mil. korún), ktoré však nemôžu použiť v ostrom boji.

Nové vysielačky Tadiran sa totiž nedokážu napojiť na prístroje typu Harris, ktoré armáda už používa. „Hračkárske“ vysielačky dodala podľa denníka Pravda armáde firma blízka sponzorovi Smeru. Ministerstvo obrany ich kúpilo bez súťaže od izraelskej spoločnosti Elbit, ktorú na Slovensku zastupoval Bedřich Heger. Okrem toho, že bol darcom Smeru, bol aj spolužiakom Ľudovíta Mikušku, ktorý na ministerstve rozhoduje o nákupoch. V prípade tvdej súťaže mohol štát ušetriť 1/3 nákladov. Okrem vysielačiek Elbit dodal tento rok slovenskej armáde a hraničným policajtom päť bezpilotných lietadielok. Ich cenu, ale aj bojové zaradenie, ministerstvo obrany odmietlo zverejniť s tým, že je to tajná informácia.

- Tisíce počítačov, notebookov a dataprojektorov za 21,8 milióna eur (650 miliónov korún) dodala rezortu školstva firma Datalan. Technika bola nielen zastaraná, ale aj predražená. Ak by sa kupovala táto technika priamo v obchode, výrazne by sa dalo ušetriť. Napríklad rezort nakúpil jeden dataprojektor za 860 eur. Projektor s podobnými parametrami sa v obchode predával zhruba za 735 eur. Pri veľkých zákazkách by mali byť ceny ešte výrazne nižšie. Podobne je to aj s notebookmi, ktoré Datalan dodával po 991 eur. Ich problémom bola nielen cena, ale aj zastaralosť. „Takéto počítače sa už takmer nepredávajú," povedal odborník na počítače. V rezorte školstva (Agentúre na podporu výskumu a vývoja) pracuje člen Dozornej rady Datalanu Peter Kotuliak. V prípade súťaže sa dalo 1/3 ušetriť.

- Poradcovia pre PPP. Ministerstvo dopravy zaplatilo poradcovi 391 miliónov korún, v prípade súťaže to mohlo byť o 1/3 menej.

- Tender na prevádzkovateľa digitálneho televízneho vysielania, ktorý realizoval Telekomunikačný úrad (TÚ), vyhrala spoločnosť Towercom. Žiadne prekvapenie. Podľa predchádzajúceho šéfa TÚ Branislava Máčaja to bolo vopred jasné. Máčaj bol z funkcie odvolaný práve preto, že podmienky tendra nastavil pôvodne tak, že Towercom v nich nebol zvýhodnený. Po jeho odvolaní bol vypísaný nový tender, ktorého pravidlá boli jednoznačne v prospech Towercomu, ktorý má blízku skupine JT. Towercom zaplatil za licencie 3,6 milióna eur. Máčaj pôvodne očakával z konkurenčného tendra pre vládu príjem o 150 až 200 mil. Sk vyšší.

- Tender na elektronické mýto je jedným z najjasnejších príkladov plytvania verejnými zdrojmi počas existencie Slovenskej republiky. V podobnom duchu pokračoval aj tender na výber nezávislého znalca, ktorý mal dohliadať a kontrolovať efektívnosť výberu mýta. Za túto činnosť, od ktorej môžu závisieť obrovské pokuty pre prevádzkovateľa elektronického mýta, zinksauje takmer 29 miliónov eur, čiže 867 mil. Sk. Hoci o súťažné podklady požiadalo 20 spoločností z celého sveta, podmienky účasti splnil len jediný. ""Háčik"" bol v podstatnej podmienke v tendri, ktorou bola ""účasť na projekte, ktorý bol realizovaný v rokoch 2005 až 2008 a jeho hodnota je minimálne 3,2 milióna eur"". A keďže takýto projekt sa zrealizoval len jeden (v ČR) a jeho víťazom bola Logica, bolo už pred vyhlásením tendra zrejmé, kto bude jeho víťazom - Logica. Náklady na činnosť znalca by mohli byť pri súťaži o 1/3 nižšie.

- Tesne pred koncom roka 2006 sa za vtedajšieho ministra Valentoviča do fakultných nemocníc nakupovalo zariadenie za takmer štvrť miliardy korún (235 mil. Sk). V rokovacom konaní bez zverejnenia sa z toho obstarávali zariadenia za takmer 197 miliónov Sk. Nemocnice dostali na Vianoce predražené prístroje, najmä na vyšetrenie zraku. Medzi veľkými položkami na zozname nákupov boli aj plazmové sterilizátory. Dohromady za 32 miliónov korún. Najmodernejšie sterilizátory dodávala košická firma Neomad, hoci ich výrobca má vlastnú silnú obchodnú skupinu. Majiteľom firmy je Dušan Mach, člen Dozornej rady Transpetrolu, ktorý spolupodnikal s Pavlom Paškom zo Smeru. Nákupy bez súťaže zorganizovali fakultné nemocnice v Košiciach, Bratislave, Nových Zámkoch, Nitre, Martine, Trnave a Prešove.

- V roku 2007 ministerstvo zdravotníctva odštartovalo nákup lineárnych urýchľovačov pre onkológie troch štátnych nemocníc. Pre trh pripravili obchod za vyše 330 miliónov korún. O nákupe lineárnych urýchľovačov rozhodol bývalý minister zdravotníctva Ivan Valentovič. No ďalej sa ministerstvo oficiálne o obstarávanie nestaralo. Išlo o individuálne nákupy jednotlivých zdravotníckych zariadení. Komplikované zariadenia vyrábajú tri svetové firmy. Traja dodávatelia, tri nemocnice. A aká náhoda: do každej z nich – do Prešova, Banskej Bystrice i Bratislavy – prišla jediná obálka s ponukou. Do každej od iného výrobcu. Kto by chcel rozptýliť podozrenia, že sa konkurenti dohodli, narazí na ďalšiu priťažujúcu okolnosť. Všetky tri súťaže organizovala košická spoločnosť Pro-Tender, s. r. o. (kontaktnou osobou je Branislav Paška, synovec predsedu NR SR Pavla Pašku). Lineárne urýchľovače boli predražené najmenej o 35 %.

- Bratislavská Záchranná a dopravná zdravotná služba (ZDZS) ako príspevková organizácia ministerstva zdravotníctva opakovane vyhlásila verejnú súťaž (prvú zrušil ÚVO) na dodanie 140 plne vybavených záchranárskych sanitiek.
Parametre boli nachystané pre VW Transporter s náhonom na všetky štyri kolesá. Predpokladaná výška kontraktu 24 mil. € s DPH bola vzhľadom k priemernej cene sanitky privysoká. Ak pred štyrmi rokmi nakupovali privátne firmy sanitky za ceny od 80-tisíc eur, vtedy chce dať štátna za jednu takmer 143-tisíc eur. Aj voči podmienkám opakovanej súťaže vzniesol ÚVO závažné námietky, štátna ZDZS napriek tomu otvorila obálky a vyhodnotila súťaž.

- Rozhodnutím MZ bola od apríla 2009 zrušená degresívna marža (podľa nej marža dodývateľa liekov klesala s rastúcou cenou) v nemocniciach. Od apríla platia nemocnice dodávateľom 3- až 4-krát viac za dodávanie liekov, a to v čase zadlžovania a hospodárskej krízy! Nemocnice to stálo cca 200 mil. Sk.

- Päťdesiatpercentné predraženie aplikácie chemických prípravkov a hnojív pri realizácii vládneho programu pre ochranu smrečín, čo činilo cca 5 mil. eur ročne

- Predčasné vypovedanie 60 nájomných zmlúv v poľovných revíroch, kde ceny boli licitované v rokoch 2005–2006, a následne uzatvorené nové zmluvy so sponzormi politických strán koalície a lobistov za nízke ročné nájomné. Za jeden rok strata predstavuje 45 mil. Sk, zmluvy sú uzatvorené na 10 rokov.

- Lesy SR - predávali listnaté drevo na chemické spracovanie za nižšie ceny ako sú trhové čím sme ročne prichádzali o 120 000 000 SK

- Štátne podniky Vodohospodárska výstavba a Slovenský vodohospodársky podnik prenajali bez akejkoľvek súťaže takmer na sto rokov 300 hektárov pozemkov pri Jarovskom ramene za 50 halierov na štvorcový meter ročne firme Xiland

- Minutie peňazí v roku 2008, ktoré boli odložené na dôchodky v 2. pilieri

- Minutie peňazí v roku 2009, ktoré boli odložené na dôchodky v 2. pilieri

- Vláda schválila vytvorenie spoločného podniku štátnej a.s. JAVYS a ČEZ, a. s. s cieľom vybudovať nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach. Hoci o účasť na tomto projekte mali záujem mnohé renomované energetické firmy, vláda si vybrala ČEZ bez akejkoľvek verejnej súťaže. Ak by sa dosiahli tendrom úspory iba vo výške 5%, išlo by pri predpokladaných investičných nákladoch vo výške 150 mld. Sk o 7531 mil. Sk

- Minister pôdohospodárstva uzavrel pre štát nevýhodné nevypovedateľné zmluvy na dodávku IT systému. Minister pôdohospodárstva uzavrel pre štát nevýhodné nevypovedateľné zmluvy na dodávku IT systému, ktorý však už na ministerstve existoval. Štát tým prišiel približne o 360 mil. Sk

- Ikores firma blízka Smeru stavala bez výberového konania

- Firma Katrim-Stella deblokovala ruský dlh a doviezla na Slovensko zastarané ruské stíhačky, za čo dostala spornú odmenu.

- Firma Katrim-Stella deblokovala ruský dlh a doviezla na Slovensko zastarané ruské stíhačky, za čo dostala spornú odmenu.
Štát ju odmietol vyplatiť a začal sa súdny spor. Firma sa po čase ocitla v konkurze a pohľadávku predala neznámej americkej firme UBS Corporation. Tá sa s rezortom obrany potichu dohodla na mimosúdnom vyrovnaní, za ktoré inkasovala 200 mil. Sk. Prebehlo to aj bez rozhodnutia Najvyššieho súdu, na ktorý sa rezort mohol odvolať.

- FNM navýšil základné imanie DMD Holdingu o 340 mil. Sk. Ten nemá perspektívny výrobný program, peniaze daňových poplatníkov sa v ňom nenávratne stratia.

- Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zrealizovala v roku 2006 verejnú súťaž na geologický prieskum viacerých úsekov diaľnic.
Po voľbách nové vedenie NDS tieto súťaže zrušil a potom v decembri 2007 podpísala z ničoho nič zmluvy na geologické práce. Vtedy však už neprebehla žiadna štandardná súťaž a zmluvy boli podpísané na základe rokovacieho konania bez zverejnenia. Výsledkom sú ceny geologických prác, ktorú sú podstatne vyššie ako ceny za podobné práce v minulosti. Štát tým prišiel približne o 45 mil. Sk.

- Ministerstvo obrany odkleplo v lete 2007 Ikoresu zákazku na výstavbu Vojenského archívu v Trnave za takmer 1 mld. Sk.
Ministerstvo na tak veľkú sumu nevypísalo súťaž a ani neurobilo pred výberom investora prieskum trhu. Vtedajší minister Kašický to zdôvodňoval tým, že archív spadá pod ochranu utajovaných skutočností. Zo zákona o verejnom obstarávaní je však zrejmé, že výnimka spod štandardného režimu sa vzťahuje len na stupne utajenia „tajné“ a „prísne tajné“. V zmluve medzi ministerstvom a firmou Ikores sa pritom hovorí len o stupňoch „dôverné“ a „vyhradené“. Je celkom zrejmé, že v tomto prípade malo prebehnúť riadne výberové konanie. Výsledkom by bolo podstatné zníženie nákladov, ktoré sa podľa odborných posudkov spred pár rokov pohybovali na úrovni o 350 miliónov korún menej.

Namiesto toho, aby tieto peniaze putovali do verejných financií, zostali na účtoch BAT a postupne sa nezmyselne míňajú.
Vláda sa rozhodla netransformovať štátne nemocnice na štátne akciové spoločnosti a zvýšiť ich finančnú disciplínu.

- Bratislavská teplárenská (BAT), ktorú vlastní FNM, predala pozemok v centre Bratislavy. Namiesto toho, aby tieto peniaze putovali do verejných financií, zostali na účtoch BAT a postupne sa nezmyselne míňali.

majo, súhlasím, privatizácia bola daň a vstupenka do kapitalistickej Europy a naši politici - díleri zahraničného kapitálu, to radi urobili pretože im z toho tiež niečo kvaplo. Nedovoliť rozpredať to málo čo ostalo z národného majetku by mala byť úloha tejto a nasledujúcich vlád. Most - híd by nebol brzdou v tejto snahe a úlohe.

👍: havran

Ale privatizovať strategické podniky nás nikto nenútil, to bola myšlienka dzurindo- miklošovej kliky a išlo tam o miliardy, ale nielen to, išlo aj o stratu našej ekonomickej suverenity čo je na to to najhoršie a najnebezpečnejšie .

a čo divoká privatizácia Mečiara..nič ti majo nehovorí?

Písal som o strategických podnikoch. Samozrejme že ani s mečiarovskou divokou privatizáciou nesúhlasím. Podľa mňa bolo potrebné privatizovať oveľa pomalšie a opatrnejšie .

samozrejmé..Nafta Gbely; Slovnaft a *obyčajné* VSŽ je pre teba NIČ..alebo iba pluvnutie do Stromovky?
odkaz

Ty nevieš čítať ?

nie majo neviem ..len som sa snažila hodiť sem *históriu privatizácii*keď nechceš nečítaj...

Aha, čiže to že ...je pre teba nič....sa ma netýkalo, hehehehehe. Nerozumiem ako môže politická nenávisť takto mávať s človekom........

Je zvláštne,keď by niektoré strany odmietajú ísť so Smerom do koalície,keď Most to určite neodmietne.Je to úmyselné správanie slovenských strán? Asi to tak majú prikázané.
Smer to u mňa prehral na celej čiare s mýtnym tendrom.Vtedy som pochopil,že je to všetko len divadlo na ľudí.Používajú striedavo cukor a bič na občana,aby dosiahli čo najviac.