Každá skutočná emócia je klamom pre našu inteligenciu

Pessoa znamená po portugalsky Osoba; slovo pochádza z latinského persona, čo bol názov masky rímskych hercov. Fernando Pessoa bol po celý svoj život cudzincom a tým pre nás zostane naveky. Celý jeho život bol viacnásobným odcudzením; bol cudzincom pre všetkých ľudí a pre svet; bol cudzincom ako autor a bol cudzincom sám pre seba; niekým, koho persona, osoba, bola len pluralitou masiek bez tej jedinej, predpokladanej tváre. Cudzinci sa všade na svete spoznajú a panuje medzi nimi istá spriaznenosť – paradoxná vo svojej podstate. Dvaja cudzinci sú si blízki tým, že sú obaja cudzími.
Pessoov vzťah k svetu je postojom viacnásobného cudzinca, ktorý využíva svoj odstup od vecí a všíma si tak to, čo ostatným, zdanlivo zvyknutým na realitu, uniká: na rozdiel od iných si uvedomuje slepý zvyk, ktorý nám dáva ilúziu akceptovania reality, a existencia pre Pessoov subjekt tak zostáva cudzia. Cudzinec zostáva cudzincom: hoci tie najkaždodennejšie veci dokáže vidieť, keďže pre neho nie sú zneviditeľnené ich osvojením si, zostávajú pre neho cudzie. Pripomína to turistu, ktorý si všíma všetko, čo je pre domácich neviditeľné, no nikdy nikde nebude doma. V tomto je viacnásobná – a neprekonateľná – paradoxnosť týchto subjektov. Pessoov precízne budovaný nihilizmus, jeho dôsledný paradox je dialekticky presný. Tam, kde sa obvykle stretávame s tézou, prípadne s antitézou, Pessoa ponúka paradoxnú syntézu. „Všetci ľudia sú výnimkami nejestvujúceho pravidla“, „človek je zviera, ktoré takmer existuje“, „prestať byť časťou bytia i nebytia“, „nie je to smrť, čo chcem, ani život“.

Pessoa nikdy nevyznával hrubé rysy závažnosti. Pre neho bol svet nepopísaný: jeho samota bola samotou náboženskou i filozofickou. Namiesto jasných smerov pravdy rysoval labyrintické ornamenty svojich domnienok. Bol individualistom, akých je aj v literatúre, ktorá je priestorom samoty, len veľmi málo: a keďže odmietol prevziať čokoľvek z tradície, všetky jeho objavy museli mať takmer nutne výraz extravagancie, negácie alebo paradoxu. Všetko, čo napísal, tvorí priestor, kam vstúpili len nemnohí – ak nerátame jeho čitateľov. Jeho precízne labyrinty vypĺňajú prázdne priestranstvá myslenia; v ríši ideí je polárnikom, človekom, ktorý podnikal exotické a riskantné výpravy do ľudoprázdnych oblastí. Jeho heteronymá vyznávajú neosvojiteľné názory, sú to bytosti bez ľudských inštinktov. Ich bizarnosť je však pochopiteľná a zrozumiteľná.

Pessoove prázdno a ničota majú rozmer univerza, jeho apatia svojou intenzitou prekonáva zaujatie mnohých filozofov; je grandióznym teoretikom banalít. Myslenie jeho heteroným patrí medzi tie najexotickejšie systémy, rozvinuté vďaka mimoriadnej inteligencii a filozofickej intuícii: Pessoove výpravy do exotických kútov myslenia a cítenia v ňom majú skvelého pozorovateľa. Nik nepísal významnejšie, precíznejšie a krajšie o ničom než Pessoa.
Pessoa je autorom s takmer dokonalou nevierou. Všade tam, kde jestvuje dvojitý výklad, kde hovoríme o nádeji, možnosti alebo náznaku, on volí riešenie očistené o akýkoľvek náznak sentimentu. Hrdinsky volí osud skeptika, nedopraje si najmenšiu útechu viery. Nie je to bojový ateizmus, ale ateizmus ako zvláštna cnosť hrdinstva a pokory. Jeho inteligencia i mravná výbava zo všetkých síl vylučujú akýkoľvek náznak viery ako útechy, a nečerpajú z toho nijakú hrdosť, ale naopak pokoru; zbraň, ktorú Kafka namieril proti sebe, namieril Pessoa voči sebe, ľudstvu, Bohu a svetu, alebo presnejšie voči sebe ako ľudskej bytosti náležiacej svetu a Bohu. Pessoa je bohom svojho univerza, neuchopiteľným demiurgom, postihnuteľným len negatívnou teológiou, teda nepostihnuteľným. odkaz

👍: ninka

Zaujímavé počítaníčko. V logike vzťahov možno figuruje nejaká hierargia. Dianie, ktoré dozrieva, je živou silou nášho poznania. Ďakujem.

👍: Osvletený

Za všetkým hľadaj chlapa.

👍: ninka

Ale hovorí sa, že za všetkým hľadaj ženu.

👍: Osvletený

To bolo kedysi, dnes je to men lives menss.

👍: ninka

2. mozeš rozvit tvoj deep meaning ?

Hm, škoda, že je tento topic bez nejakej odozvy, ale nevadí. Niekedy si stačí niečo prečítať a v tichosti si to prebrať, neoplyvnení reakciami, nerušene čítať a pouvažovať nad textom. 😉
Vieš akoo, že niekedy presahujeme našu myšlienkovú povrchnosť, ktorú udržiavame, bez prítomného povzbudzovania. Prekonať extrémne bytie človeka v pokoji, hoci je toho na nás priveľa. Ako keď si fakt už uvavená, a telo ti signalizuje, že davaj, šup do postele, no tvoja prítomnosť a kolorit myšlienok ti to neumožňuje nijak raz.
Na mimoriadne prekážky, a prekážky ťažké, vo vzťahovej línii k objektom, ľuďom, v prírode, to napokon poukazuje na cesty vlastného chápania reality, ktorá prebieha. To všetko súbežne vystihuje, ako sme dosadení do centra poznania. Vidím to ako strom. Strom ošlahaný vetrom. Všecky tie vetvy. Aj tie korene vytŕčajúce spod zeme. Ako mystický počin (s)tvorenia v prírode, čo všetko existuje, že to nestačíme v princípe vstrebať.

👍: Osvletený

Vstreb mňa.

Si bou nakupovať? Ja si pô zajtra kúpiť, všecky som zjedla.

👍: Osvletený

Vypľuj to okamžite !!!!!!!