Katolícka cirkev je dnes na tom najlepšie

Petrův nástupce: „Odvažuji se říci, že církev si nikdy nestála tak dobře, jako nyní.“
Nyní je pro církev krásný čas, opakoval papež. Stačí studovat její dějiny.

odkaz

👍: lliittii

1, ....... To je ale poriadna haluz! RKC sa rozpadá, a niekto tvrdí že to je OK a "krásny čas"!
Alebo aj je, ....... krásny čas aby bol Veľký Babylon zničený!
------------------------------------------------------------------------------------------
Sebavedomie: Ale čo na to Biblia? ......... " lebo si v srdci hovorí: Sedím ako kráľovná, nie som vdova a neuzriem smútok".

A je to pravda? Je to pre RKC "krásny čas"?

Boh Biblie hovorí: ...... "Preto v jednom dni prídu na ňu rany: smrť, smútok, hlad a ohňom bude spálená, lebo mocný je Pán, Boh, ktorý ju odsúdil.“ Zjav.18,7-8

To vás učia vo vašej sekte, že katolícka cirkev sa rozpadá? Lebo asi každý normálny vidí, že dnes je na tom naozaj najlepšie.

A bludári môžu snívať. 🙂

RKC je pilier, majak pre bludiacich a hlavne istota pred sektarmi a bludarmi !!!! To ze sa RKC nerozpadla za 2000 rokov po vsetkych tych utokoch diabla...sa neda inaksie vysvetlit len zazrakom a prislubom Krista, ze ani pekelne brany ju nepremozu !!!!

2, ..... nuž je to preto, že vládca tohoto sveta so ju pozorne stráži!

A tie brány ju už dávno premohli: odkaz ....... „A pekelné brány ju nepremôžu“. – (ale niekde sa stala chyba, niekoho predsa premohli)

IZAIÁŠ 28,18 ...... „Vaša zmluva so smrťou bude zrušená a vaša dohoda s peklom neobstojí, keď sa privalí bič šľahavý, ten vás rozdrví.“

KC je širokou cestou, ktorá vedie do zahynutia. Peklo nie je rebrikom do neba. Ak by to tak bolo, tak nepotrebujeme Krista.

Ján 5: 24 Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a neprijde na súd, ale prešiel zo smrti do života

Ak nepríde na súd, tak ako môže príjsť do pekla, hoc aj dočasného?

KC vedie ľudí do pekla!

Spovede, očistec nepriamo nabádajú k hriechu. Lebo ak neustále hreším s tým, že už dopredu predpokladám akt pokánia a pokryteckej ľútosti a to ešte s nádejou, že KC mi v pekle pristavi rebrík do neba, tak ako sa takéto učenie môže nazývať kresťanstvom?.

To, že kresťan prešiel zo smrti do života bez súdu, neznamená, že nemôžeš už potom urobiť zlú vec a byť súdený. Jn 5,24 hovorí o tom, že človek je vďaka Kristovi vykúpený zo smrti dedičného hriechu do života. Ale aj po vykúpení, "oživení" môže človek urobiť zlé veci, a za zlé veci môže byť súdený. Biblia hovorí, že aj vykúpení a povolaní kresťania môžu byť súdení a trestaní, ak sa dopustia zlých vecí. Včera som o tom písal v súvise s Druhým príchodom: odkaz

A je aj iná vec ohľadom toho; pozri Rimanom 11, kde sa píše o tom, že veriaci kresťan, ktorý bol "pripojený" na Boha, naštepený, mohol by byť zas "odpojený", vylomený a vyhodený, ak by robil zlé, nerobil dobré:
"Ak sú sväté prvotiny, potom aj cesto; ak je svätý koreň, potom aj ratolesti. Ale ak boli niektoré ratolesti odlomené a ty, planá oliva, bol si naštepený na ich miesto a stal si sa účastným na koreni a miazge olivy, nevyvyšuj sa nad ratolesti. Ak sa vyvyšuješ, nie ty nesieš koreň, ale koreň teba. Povieš azda: „Tie ratolesti sú odlomené, aby som bol naštepený ja.“ Dobre; boli odlomené pre neveru, ale ty stojíš pre vieru. Nenamýšľaj si, radšej sa boj! Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, aby sa nestalo, že neušetrí ani teba."

Pozri k tomu aj Ján 15: "Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia... Ak niekto nezostáva vo mne, vyhodia ho ako (odlomenú) ratolesť, a uschne; také zozbierajú, uvrhnú na oheň a zhoria."

Takže aj vykúpený, "spasený" či povolaný kresťan, ak robí zlé veci, nerobí dobré, neprináša ovocie, môže byť zas oddelený od Boha, "vyhodený"

Evanjelium podľa Matúša 23:9
A svojím otcom - ( sa myslí svätým otcom) nenazývajte nikoho na zemi, lebo jeden je váš Otec – (myslí sa Svätý Otec), ten, ktorý je v nebesiach.

Prečo KC, ak teda tvrdí, že nasleduje Krista, tak tieto Ježišove slová porušila a rúhavo nazýva pápeža svätý otec s tým, že je námestníkom Krista – Boha na zemi?

Pýtam sa katolíkov – je osoba Boha – Svätý Duch, prítomná na zemi? Ak je, čo z Písma vieme, že určite, tak ako to, že KC si vytvorila zastupcu Krista – Boha na zemi. Zastupovať sa dá, len neprítomná osoba. No a KC vyznáva 3 osoby Boha, že. Akákoľvek prítomná osoba Boha znamená, že Boh je na zemi prítomný a pôsobí - oživuje a uvádza do každej Pravdy a nepotrebuje preto žiadné zastupovanie. No a Svätý Duch je prítomná osoba Boha na zemi.

Potom každý, kto tvrdí, že zastupuje prítomného Boha na zemi, je falošným zástupcom.

Zákonníci patrili väčšinou do strany farizejov. Vydávali sa za opatrovníkov ústneho podania (porov. Mt 15, 2). Ježiš tam hovorí, že farizeji a zákonníci zasadli na Mojžišovu stolicu a boli pyšní a egocentrickí; zneužívali tiež titul rabbi - "učiteľ" a "otec".
Písmo hovorí, Ef 3,14-15: "Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi."
Každé otcovstvo sa tu chápe ako spoločenstvo, rodina, rod. Boh je Otcom ľudí i anjelov. Pôvod každého ľudského zoskupenia, ba aj anjelského, vedie k Bohu, k najvyššiemu Otcovi. Čiže otcovstvo sa odvodzuje od Boha. Keď sa toto rešpektuje, vtedy sa titul otec môže používať primerane. Nie je pyšne a sebecky zneužívaný. Nie je teda zakázané používať slovo "otec" ani pre našich fyzických otcov, ani pre duchovných otcov, ak sa prizná, že zdrojom všetkého otcovstva je nebeský Otec.

Inak aj Ježiš používal pomenovanie otec na židovských náboženských predkov, ktorí podávali ústne tradičnú náuku - Mt 5,21,33: "Počuli ste, že otcom bolo povedané". "A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané".

Biblia aj Nový zákon často a bežne používa slovo "otec", "učiteľ" a "svätý" aj na iných okrem Boha a Krista. Takže záleží na zmysle, kontexte a výklade. Napr. 1Kor 6,2: "Vari neviete, že svätí budú súdiť svet?!"
Lv 20,26: "Buďte mi svätí, lebo ja, Pán, som svätý".
1Pt 1,15: "ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní".
Ide zrejme o to, že Duch Svätý posväcuje kresťanov a človek je stvorený na Boží obraz. Tak asi preto ten titul "Svätý Otec". Odvodzuje sa to od Boha, nie od človeka. "Svatý Otče, se používá při oslovení papeže k vyjádření úcty a vztahuje se pouze na papežský (svatý) úřad, ne na papežovu osobu." odkaz

"Starý aj Nový zákon však pracuje s konceptom otcovstva a učiteľstva. Už v Matúšovom evanjeliu o pár kapitol ďalej nájdeme Kristovo poverenie pre apoštolov: „Choďte teda, zo všetkých národov robte učeníkov a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mt 28,19-20) Apoštol Pavol sám seba definuje ako učiteľa viery: „Ja som ustanovený za jeho hlásateľa a apoštola – hovorím pravdu, neklamem –, za učiteľa pohanov vo viere a pravde“ (1 Tim 2,7) alebo „Ja som bol ustanovený za hlásateľa, apoštola a učiteľa tohto evanjelia.“ (2 Tim, 1,11) V Liste Efezanom svätý Pavol píše o rozdelení služieb v Cirkvi: „On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela.“ (Ef 4, 11-12) Z uvedeného vyplýva, že ani Pavol ako verný ohlasovateľ Kristovho evanjelia nechápal vyššie uvedené Ježišove slová z Matúša prísne doslovne [Mt 23,1-12]. Svätý Pavol často písal o duchovnom chápaní otcovstva, ktoré môžeme spojiť s oslovovaním katolíckych kňazov. V Prvom liste Korinťanom 4,7 Pavol píše o Timotejovi ako o svojom milovanom synovi. Podobne v Prvom liste Timotejovi odkazuje milosť, milosrdenstvo, pokoj od Boha Otca i od Ježiša Krista pre svojho pravého syna Timoteja. A napokon v Liste Títovi Pavol tentokrát Títovi opäť srdečne želá „môjmu skutočnému synovi v našej spoločnej viere: milosť a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Spasiteľa.“ (Tít 1,4) Timotej ani Titus neboli Pavlovi biologickí synovia, ale v ich vzťahu sa odráža intenzívny duchovný vzťah otec-syn. Na inom mieste svätý Pavol výstižne opisuje teológiu duchovného otcovstva: „Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. Keby ste mali desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium ja som vás zrodil.“ (1 Kor 4,14-15) Ježišove slová z Mt 23,9 nemožno interpretovať ako zákaz oslovenia otec, ale skôr ako zdôraznenie faktu, že pozemské otcovstvo nemožno v žiadnom prípade postaviť na úroveň nebeského otcovstva Boha-Otca. Ježiš v príslušnej kapitole kritizuje pokrytectvo a povýšeneckosť farizejov a zákonníkov, čo sa vzťahuje aj na ich nepatričné sebatitulovanie."

Apoštol Ján tiež píše zrejme ako duchovný otec veriacim kresťanom, keď ich nazýva svojimi deťmi:
"Deti moje, toto vám píšem..." 1Jn 2,1
"Píšem vám, deti..." 1Jn 2,12
"Deti moje, nech vás nik nezvedie..." 1Jn 3,7

Abrahám ako otec viery: "...aby bol otcom všetkých, čo veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť, aj otcom obrezaných, ktorí nie sú len obrezaní, ale aj kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal už ako neobrezaný. ... Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery - on je otcom nás všetkých". (Rim 4, 11-16)

Apoštoli v Cirkvi "nezasadli sami" do svojich úradov, služieb, ale ustanovil ich Pán Ježiš (Mt 16,17-19; Mt 18,18; Jn 20, 19-23; Jn 21,15-17 atď). Čiže tie cirkevné úrady, služby sú od Boha, nie od ľudí, ktorí ich zastávajú. Šimon dostal od Ježiša meno - Peter, Skala a je to meno daného cirkevného úradu. (Jn 1,42) Jeho prvým predstaviteľom bol apoštol Peter a potom postupne jeho nástupcovia. Jn 15,16: "Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene."

Apoštol Peter bol akýmsi viditeľným ľudským správcom Kristovej cirkvi na zemi. Ježišovým pozemským zástupcom, ktorého ustanovil do danej funkcie Ježiš. Zástupca - kto niekoho zastupuje, napr. zástupca majiteľa. Pápež je zároveň nástupcom apoštola Petra v danom úrade. Pretože úloha viesť, úloha predsedať je namáhavá, už apoštol Peter ako prvý pápež dostáva od Ježiša moc: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16,17-19). Pápež nie je ten, kto si túto moc dáva sám. Peter ju dostal od Ježiša (pozri tiež Jn 21,15-17). Pápež - nástupca Petra - je teda len tým, kto koná s Ježišovou mocou. Kristus je Hlava, nie však viditeľná, nie pozemská, Peter, biskup, pápež je viditeľný zástupca Ježiša Krista na zemi. Peter, apoštoli, biskupi ako zástupcovia.

Duch Svätý je rovnocenný s Ježišom Kristom, Synom. Je duchovný a neviditeľný. Nie je ľudským zástupcom Ježiša na zemi, ľudskými zástupcami sú apoštoli. Medzi nimi najmä Peter a jeho nástupcovia (tj. pápeži). Duch Svätý je duchovná božská osoba. Aj Ježiš bol i fyzický počas svojho pozemského života. Potom po vzkriesení odišiel do duchovného neba. Nechal tu na fyzickej zemi svojich fyzických zástupcov.
Ježiš povedal apoštolom v Mt 10,40-42: "Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu."

Aj v iných cirkvách ich veriaci hovoria svoje názory akoby za Boha, Ježiša či Ducha Svätého. Napr. keď pastor vykladá Bibliu či hovorí svoj názor na učenie Biblie. Prejavujú sa teda aj títo ľudia ako by boli zástupcami Boha na zemi. Oni môžu a v Katolíckej cirkvi nemôžu?