Jednosmerný import češtiny

Jednosmerný import češtiny

Autor: Juraj Chorvát

Napriek nespochybniteľnej pozícii štátneho jazyka v Slovenskej republike je u nás evidentne silné postavenie cudzieho - aj keď lingvisticky, kultúrne a historicky blízkeho jazyka.

Je to čeština, ktorá má na Slovensku nesporne nadhodnotené postavenie vo verejnoprávnych, a najmä súkromných médiách, na pultoch kníhkupectiev či vo vysokoškolských skriptách. Televízne programy sa takmer nezaobídu bez českej účasti, politické diskusie bez českých moderátorov, a najmä zahraničná filmová produkcia je do veľkej miery dabovaná do českého jazyka. Kľúčová otázka, vyplývajúca z tejto konštatácie, je - cui bono?

Slovenský jazyk spĺňa všetky atribúty moderného a plne fungujúceho jazyka, čo je nespochybniteľný fakt vzhľadom na jeho prienik do všetkých oblastí politického, kultúrneho a spoločenského života kontinuálne od čias jeho kodifikácie do dnešných dní. Úspešne odolal náporu maďarizácie, profesorovi Vážnému a jeho pokusom kodifikovať ho podľa českého vzoru v tridsiatych rokoch minulého storočia a v súčasnosti úspešne odoláva globalizačným trendom.

To sú všetko fakty. Preto sa na tomto mieste vynára logická otázka: Načo na Slovensku potrebujeme český jazyk, keď máme vlastný jazyk? Nie sme predsa v pozícii akejsi kolónie, ktorá je odkázaná na jazyk svojich „starších bratov", jedine prostredníctvom ktorého sa môže oboznamovať s filozofiou, s kultúrou a so životom v iných častiach sveta.

Nestranný pozorovateľ najmä mediálneho života na Slovensku sa nevyhne dojmu, že žijeme v bilingválnom spoločenstve, kde postavenie kultúrneho, vzdelaného jazyka, jazyka vhodného na dabing mediálnych produktov zahraničnej proveniencie je český jazyk. Slovenský divák je odkázaný prijímať cudziu, zahraničnú produkciu prostredníctvom cudzieho jazyka.

Slovenské deti vyrastajú v priestore, ktorý je z hľadiska sociolingvistiky jasne definovateľný ako bilingválny, keď si u matky a otca neustále overujú význam českých slov v česky dabovaných „pohádkách", ktoré v sobotu ráno sledujú na Slovensku v 21. storočí! Ide tu o prípad dvojitého kultúrneho importu, t. j. zahraničná tvorba je sprostredkovaná slovenskému publiku prostredníctvom cudzieho, aj keď zrozumiteľného jazyka, čo je vskutku niečo nevídané v modernom kultúrnom a spoločenskom kontexte, do ktorého Slovensko nepochybne patrí.

Takto to funguje dlhé roky. Čeština si svoje postavenie na Slovensku vybudovala direktívne takým spôsobom, že slovenský divák a čitateľ nemal inú možnosť. Generácie na Slovensku vyrastali obklopené českým jazykom, slovenský jazyk bol vytláčaný do úzadia. Takto postupne vznikali stále pretrvávajúce mýty o češtine ako vhodnejšom jazyku na preklad zahraničnej literatúry, prípadne na dabing filmov či televíznych programov.

Z čisto lingvistického hľadiska nejestvuje nijaký rebríček kvality jazykov. Jazyky sa delia podľa rôznych hľadísk, akými sú jazykové rodiny, prípadne jazyky delíme na analytické či syntetické, jazyky podľa typu slovosledu atď.

Nijaký rebríček, prípadne ukazovateľ vhodnosti či nevhodnosti jazykov však neexistuje. Možno polemizovať o historickom vývine, období či množstve kodifikácií, národných korpusoch a podobne. Z toho vyplýva, že všetky vžité názory o vhodnosti češtiny na preklady a dabing na Slovensku sú vágne a scestné.

Názory o spoločnom kultúrnom a historickom dedičstve neobstoja, pretože vývoz českého jazyka na Slovensko je jednosmerný, opačný smer, teda reciprocita nejestvuje. O postupnom nechápaní slovenského slova najmä mladšími českými generáciami niet pochýb.

Touto trajektóriou sa dostávame k zásadnej otázke - cui bono? Komu osoží prienik češtiny do slovenského mediálneho priestoru? Najmä českým dabingovým a prekladateľským ustanovizniam, ktoré sa stále pohybujú v kontexte bývalého česko-slovenského trhu. Slovensku určite nie.

Na záver by som rád dodal svoju nedávnu skúsenosť. Bol som na filmovom predstavení - nie na Slovensku - na filme 360 (režiséra Fernanda Meirellesa), ktorý sa sčasti odohráva aj v Bratislave. Veľmi som sa tešil na slovenské slovo v zahraničnom filme v zahraničí.

V záverečnej scéne jedna z hlavných postáv - Anna, Slovenka z Bratislavy - číta úryvky z ruského klasického románu a vysvetľuje význam slov ďalšiemu hrdinovi filmu, Rusovi. Ale, a tu príde pointa, naša hrdinka číta úryvky po česky, z českého prekladu diela. Závisí od čitateľa tejto malej digresie, aby posúdil, či to považuje za normálne, absurdné alebo symptomatické, ja si však dovolím tvrdiť, že je to v každom prípade choré a nutné zmeniť, alebo sa aspoň začať o to usilovať.

Samostatné a nezávislé štáty sa vyznačujú atribútmi, akými sú územie, kultúra, história a jazyk. Aspoň by sa mali. Jestvujú však anomálie, ktoré sa vyznačujú absenciou jedného, prípadne viacerých zo spomínaných atribútov. Takouto anomáliou je aj Slovenská republika.

Napriek tomu, že jestvuje zákon o štátnom jazyku a jeho nesporné kultúrne a literárne dedičstvo, sme neustále svedkami prieniku českého hovoreného a písaného slova do slovenského verejného priestoru. O to, aby sa slovenčina nestala len „kuchynským jazykom", by sa malo zasadiť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky formulovaním jasných a zreteľných zásad našej národnej jazykovej politiky.

Prevzaté z www.voltaire.netkosice.sk 

Pôvodne prevzaté z časopisu Extraplus. Máj 2013.

www.extraplus.sk 

www.extraplus.sk 

2
Klameš Svinka, extraplus prevzalo z marcových Slovenských národných novín www.snn.sk  , čo www.voltaire.netkosice.sk  uvádza ako pôvodný zdroj. Takže nie extraplus.

Tak mal dať pôvodný prameň, a nie od zlodejov.

1O
Ja len jedných poznám humanisti.sk a ich prisluhovač Schone Nazi pizziar Vlado :-))))))))))

10
Repress. Už sa ti uvoľnili vetry ? :-)))))

taketo neustale podporovanie paranoidneho chovania u slovakov je naozaj ...trestuhodne. ked nie madari tak cesi na nas nieco siju... 

4
Len keby to platilo aj naopak, Česi už nevedia po slovensky a Maďari nikdy nemali záujem, to len Slováci sú takí riťolezci.

No a? Asi nie je čo hodnotné čítať v slovenčine...

15
Tebe štúdium na škole veľa nedalo.

....Tebe asi dalo až priveľa, len Ti zabudli ukázať, ako to využiješ v živote....

17
Repress, pýtal sa ťa niekto na niečo?

...nerozoznáš konštatovanie od odpovedi?

22
Pomaly ti to páli. :-))))))

...to bude tým, že vsádzam na predzápal....na rozdiel od Teba, čo strieľa hneď...

26
Zjavne máš neskoré zapaľovanie a veľkú spotrebu, potom ti dymí z výfuku. :-))))))

V slovenčine veľa dobrých odborných kníh nie je... Ak sú, tak staršie a to sú väčšinou preklady zahraničnej literatúry...

25
Z akého oboru máš na mysli?

Napr. matematika, fyzika, ...

3O
Kde si hľadal literatúru?

V knižniciach aj kníhkupectvách na MFF UK, či FEI STU...

32
Čo si tam našiel?

Prakticky nič, čo som potreboval...

35
Kto hľadá, nájde. Sú aj iné možností.

(Možnosti, s krátkym "i".)

"Pekná" fráza, akurát nepravdivá...

38
Šikovní si spôsob nájdu.

Si nejaká moc múdra, zrejme malý prehľad:/

43
"Si nejaká moc múdra". Veru tak, potešila si ma. :-)

To nevyvracia skutočnosť, že nie je toho moc, čo by bolo hodnotné čítať v slovenčine...

44
Lenže ja píšem o "šikovných", nie o tebe. :-)

To rovnako nevyvracia skutočnosť, že nie je toho moc, čo by bolo hodnotné čítať v slovenčine...
[Naviac, nepoznáš moju (ne)šikovnosť.]

51
"[Naviac, nepoznáš moju (ne)šikovnosť.]"
Čo slovo to perla. :-)

To nevyvracia skutočnosť, že nepoznáš moju (ne)šikovnosť.

53
Prečo mi stále dokazuješ, že si prípad pre veterinára?

Kde je ten dôkaz?

(Toto "O" je veľké písmeno ó; toto "0" je číslica nula.)

34
Viem, veď som to písal ja.

Tak prečo to nepíšeš normálne ale debilne?

39
Aby hlupáci ako ty, mi kládli takéto otázky.

Podľa čoho usudzuješ, že som hlupák?

45
Vieš ruwolf: Človeka skôr spoznáš podľa otázok ako odpovedí. :-)

Čiže z hlúpej ješitnosti...
Ještě větší blbec, než jsme doufali...

29 inak nepíše sa obor, ale odbor. Pán slovenčin veľavážený
A prekladová literatúra do slovenčiny fungovala na úrovni v 60. rokoch 20. stor., aj odborná aj beletristická literatúra. Potom sme dlho nič poriadne neprekladali do slovenčiny. Ale posledných 10 rokov sa slovenský trh trochu rozhýbal, ale skôr v beletrii.

Cesi nikdy nevedeli po slovensky,nepocitam tam moravakov.

6
Namiesto "nevedia" som mal napísať "nerozumejú".

Spytoval sa Ta niekto na nieco?

20
A niečo nové nemáš?

...má obavy, že niečo nové by si ťažko pochopil...predsa len, pozri na svoj rozumový potenciál........po kúskoch lepšie spracuješ...

24
Vy dvaja si tak skonštatovala, alebo schizofrenička v akcii. :-)))

Český jazyk má náhodou niečo do seba.Mne sa celkom páči "hele vole , kráva letí" :D:D:D:D:D:D

..no a co? asi tam má hnízdoooo... 

... Česi nemali záujem ani necítili potrebu naučiť sa po slovenský. A Maďari? Tí po mesiaci "říkali" ako rodení Pepici, ale keď som im niečo povedal po slovenský, tak nemtudom :-(

Presne takto by som to napisal aj Ja,ked som volal do Ciech a robil sa ze nerozumie,tak som len povedal sprosta ceska lebka a hned rozumel kotuha    

www.youtube.com 

Slovensko sa po krátkej dejinnej prestávke opäť stáva objektom českých imperiálnych či neokoloniálnych ambícií. Má to dnes mnohé prejavy. V podobe kulturálneho imperializmu sa tlačí do divadiel (repertoár SND je z tretiny český, divadla L+S z polovice český, Divadla P.O.Hviezdoslava z dvoch tretín český). Tlačí sa do športu: polovica futbalových mužstiev a väčšina hokejových družstiev má českých trénerov. V „slovenských“ médiách v najlepšom vysielacom čase idú „československé“ súťaže (speváci, tanečníci, komici, kuchári, publicisti), česky dabované filmy, česká populárna hudba prezentovaná ako DOMÁCA (sic), Č-SR je glorifikovaná, všetko české je „hezké“, prezentované ako nedosiahnuteľne dokonalé, českí arbitri elegancie hodnotia našu ekonomiku, politiku, kultúru...

Veď sprav niečo slovenské také pekné, že sa to bude páčiť aj Čechom a máš to obojstranné...

56
Český kultúrny imperializmus pôsobí na Slovensku od vzniku samostatného štátu (projekt “kultúrnej federácie československej“) po nástupe Radičovej vlády len ešte viac zosilnel.

RE:58
Je to predskokan, či elegantná forma maskovania iného - nebezpečnejšieho českého imperializmu. Imperializmu ekonomického. Ten bol, je a bude podstatou každého, prirodzene aj českého imperializmu smerujúceho na Slovensko.

59
Romanov, čechizácia slovenskej ekonomiky je prierezovo orientovaná a realizuje sa prostredníctvom českého veľkokapitálu, českých malých a stredných firiem a firmičiek, ale aj českých manažmentov multinacionálnych korporácií, pôsobiacich aj na Slovensku.

Hlúpi, leniví a podobne planí hejslováci potrebujú svoju neschopnosť zvaľovať na nejakého nepriateľa - Židov, Maďarov, Čechov...

K téme.
Čechizácia je zo súčasného pohľadu na Slovensko, problém globálny (médiá, podnikateľské subjekty, kultúrne inštitúcie počešťujú celé územie SR) a transverzálny čechoslovácky živel je síce rozdielne silný, no ovplyvňuje politiku všetkých parlamentných strán v Národnej rade SR, dokonca vládny Smer a jeho nadštandardné ambície na medzivládnu spoluprácu s ČSSD ani nehovoriac.

Nevidím na tom nič škodlivé...

65
Česi dodnes neprehltli výstavbu VSŽ. Prečítaj si Romanov.

Komunisté ukradli lidem miliardové majetky, odmítli platit dluhopisy, a přesto přivedli ekonomiku ke zhroucení. Jednou z příčin tohoto kolapsu bylo i zcela nesmyslné protěžování těžkého průmyslu a výstavba železáren v Košicích by mohla kandidovat na titul hospodářský zločin století.

Je samozřejmé, že čeští a slovenští komunisté plnili příkazy z Moskvy od soudruha Stalina, a tak když dostali z Kremlu rozkazem budování těžkého průmyslu, tak poslechli. To, že to bylo proti ekonomickým zájmům našich zemí, je nijak netrápilo. A tak došlo i na stavbu Východoslovenských železáren (VSŽ) v Košicích, což asi vymyslel člověk, který završil svoje vzdělání ve třetí třídě základní školy. Bývalo zvykem, že hutě se stavěly v místech, kde se těžilo uhlí nebo železná ruda, ideálně obojí. Proto naši předkové založili železárny na Kladně a v Ostravě, v místech těžby černého uhlí. Ložiska železné rudy, jak je známo, se na našem území prakticky nevyskytují. V Košicích a v okolí ovšem není ani uhlí ani ruda a toto místo mělo i nedostatek vody. Stavět v takovém místě železárnu byla hloupost přímo výstavní. Je logické, že výroba železa v Košicích se prodražuje o dopravu surovin, a taková výroba není v normálních ekonomických podmínkách rentabilní.

VSŽ mají v současné době amerického majitele, který logicky chtěl zdejší výrobu výrazně omezit. Až teprve ponížená cesta slovenského premiéra Roberta Fica do USA, který majitelům železáren nasliboval hory, doly včetně daňových prázdnin, změnila názor současných vlastníků, a ti slíbili, že nejméně pět let výrobu ve východoslovenské metropoli zachovají. Ovšem vypadá to tak, že konec tohoto zločinného komunistického nesmyslného experimentu se pouze oddálil.

Zdroj: www.ceskamedia.cz 

RE:68
Vďaka za odporúčanie. Česi nikdy nestrávili ekonomický rast Slovenska, ktorý nakoniec viedol k osamostatneniu. Čo sa týka VSŽ, zato by mal Dzurinda sedieť aj so Schmognerovou doživotne v base a tvrdo si predaj odmakať v oceliarni za chlieb a vodu.
VSŽ bolo konkurenciou českým železiarňam. Vieš si Vladko predstaviť ako Pepíci nemohli pre toto spať ?