Je to spoveď,alebo čo vy na to?

Po nedobrovoľnom a bolestnom rozchode s partnerom som si našla jedného internetového priateľa,ktorý bol po určitom slovnom "súboji" na rovnakej vlnovej frekvencii ako ja.Bola to určitá náplast na boľavé miesto a na moje nezahojené rany po rozchode,necítila som takú prázdnotu.Ale nejak sa náš dialóg začal uberať iným smerom. On bol veľmi vnímavý a úprimný.Po výmene názorov vzťahu muža a ženy mi napísal:"neštuduj mužov, odplašíš ich od seba".Keď som si prečítala spätne moje meily s ním skonštatovala som,že má pravdu.Vždy keď sa objaví v mojom živote nejaký muž fakt začnem analyzovať vzťahy muža a ženy,možno prejavovať city viac ako je to únosné.Viem je to vo mne,ťažko to zmením a ťažšie je niečo radiť.Možno som to len chcela takýmto spôsobom poslať cez virtuálny svet našej výpočtovej techniky ,aby sa mi trošku uľavilo.Alebo by mi nejaká rada pomohla?Dokáže sa človek zmeniť keď chce_

Podla toho, ako píšeš, tak vlastne nemiluješ, len analyzuješ.Prestaň analyzovať mužov a viacej počúvaj svoje srdce, ako svoj rozum.Vzťahy z rozumu bývajú niekedy dobré, ale pozor, velmi zriedkavo. Láska sa nerodí v hlave, ale v srdci.

bubulaex - to o čom píšeš - no nie si sama čo analyzuje vzťah medzi mužom a ženou a myslím si,že by nebolo na škodu veci, keby to konečne začali robiť aj muži. Po nedobrovoľnom rozchode je to myslím ešte znásobené.Muž sa rozíde a tým to pre neho končí ,ale my ženy týždne a mesiace sa pýtame prečo,načo,začo a hľadáme príčiny.Je to bolestný proces, ale pomocou neho sa posúvame ďalej a lepšie sa spoznávame.Keby si tieto otázky konečne začali klásť aj muži .....- no pštrosia politika im vyhovuje viac - veď ,, za všetkým treba vidieť ženu " je predsa len pohodlnejšie.

EDIT-panebože ako ťa chápem,neznášam vetu prečo práve ja?? pretože tých "prečo práve ja" je nás v tomto našom človečom trápení veľa,a tie nekonečné otázky,prečo?začo?je to bolestné trápenie,prečo je to v tomto našom živote také absurdné,ženy a muži s tými istými potrebami a predsa tak odlišní???čo nás robí šťastnými alebo nešťastnými tá odlišnosť?ako nájsť nejaký kompromis?? málokto má to šťastie a nájde ho??je tam niekto kto to dokázal??poraďte,alebo je to len vecou osudu??

cvala bohu, ze muz a zena su uplne odlisni...

jos 24- to, že sme odlišní je v poriadku,v tom problém nie je.Problém ja osobne vidím v tom,že nie každý vie prijať tie odlišnosti,nie každý je ochotný sa pozrieť na veci z tej druhej strany , nie každý je náchylný ku kompromisu a nie každý vie byť tolerantný. Odlišnosti, ktoré sú medzi nami nás predsa majú spájať a nie rozdeľovať a to si vyžaduje aj trošku námahy,ale v dnešnej dobe ľudia chcú všetko rýchlo a bez námahy.
Bubulaex - možno je to osud,možno sme nenarodili pod správnou hviezdou a možno je to len tým ,že sa zamilujeme do mužov ,ktorí pre nás nie sú vhodnými partnermi.Láske ale nerozkážeš, možno, že to majú ľahšie tí čo vstupujú do vzťahov z vypočítavosti - či už kvôli peniazom,postaveniu,......a nepotrebujú k tomu lásku.Získajú čo chcú a keď nie, tak sa posunú o dom ďalej bez toho aby cítili bolesť,smútok,......Nie každý ale na to má žalúdok
a ja osobne som rada,že k nim nepatrím.

EDIT - Máš pravdu majú to ľahšie tí "vypočitavci"ako to dokážu??už som to skúšala aj ja ale bohužiaľ bez lásky to nešlo,cítila som sa pokrytecká ja neviem už to vzdávam,možno viac myslím srdcom a nie hlavou (niekedy som si myslela ,že je škoda správať sa rozumne,ale dopadne to vždy ako to dopadlo)po tých mojich neblahých skúsenostiach sa zo mňa stáva skeptik a snažím to nejak "užiť" aj bez lásky,síce nie je to ono,cítim sa prázdna a nemilovaná,som uväznená medzi tým čoho sa bojím a čomu verím,zasa moc premýšľam ale buhužiaľ som taká už to nezmením,myslíš,že sa dá niečo s tým robiť??

bubulaex - na to ti odpovedať neviem.Všetko záleží na tom aký človek je. Niekto sa otrasie a skúša šťastie znovu a stále. Človek by mal ostať verný tomu v čo verí.Nebudem sa hrať na hlupaňu,len aby som dvíhala mužské EGO,nemienim sa vzdať svojho JA,len preto, aby som si udržala muža a už vôbec si nemienim muža kupovať.Verím na rovnocenný partnerský vzťah a pokiaľ nie je taký, tak to nemá význam ,aspoň čo sa týka mňa.Po sklamaní je prirodzené,že máme strach púšťať sa do nového vzťahu,máme strach,že sa opať sklameme.Chce to čas,osobne si myslím,že keď po čase stretneš toho pravého, tak ťa bude mať rád takú aká si,bude mať rád aj tvoje analyzovanie vzťahu muža a ženy a všetko. Mňa to sklamanie veľmi poznačilo,ja viem, že týmto to pre mňa skončilo.Je toho toľko čo nám môže spraviť radosť a naplniť náš život,láske sa to nevyrovná,lebo nie je nič krajšie keď k niekomu cítiš lásku,ale zároveň nič bolestnejšie, keď tvoje city nie sú opatované.Na druhej strane musíme byť vďační,že nám do života vstúpila láska a že sme milovali a že sme toho schopné.Na svete sú ľudia, ktorí ten pocit nezažili alebo ľudia, ktorí to nevedia - ktorí majú radi len sami seba -
aj keď sme opať same ,ale bolo to krásne ........aj keď daň bola veľmi vysoká - radosť - smútok,výhra - prehra,dostať a dať - takto chodí,všetko má svoj protipól....

EDIT-čítam tvoje riadky a hovorím si,kde tá žena napriek všetkému berie toľko optimizmu?ale na druhej strane čo pre teba skončilo?ako píšeš buďme šťastné,že sme schopné milovať a prečo ten dar nevyužiť?prečo to pre teba skončilo?to si všetko vzdala? ja si neviem,resp.nechcem si predstaviť,že ma už nikto nepritúli,že nestretnem niekoho s kým sa budem mať stále o čom rozprávať,smiať,dotýkať sa ho,bez týchto predstáv by som to všetko veľmi ťažko "užila",nebuď taká skeptická,zaslúžiš si lásku:o)))