Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

"Ideologia ludskosti "

52
reakcií
423
prečítaní
Tému 14. januára 2019, 13:25 založil Bijjou.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 13:25 avatar
Milý pane soudruhu presidente. Tak bych si přála, aby se Vám tento dopis dostal do rukou, protože si Vás představuji jako dobrého tatínka nás všech, hlavně všech dětí a celé republiky. Prosím Vás, splňte mi mou prosbu, dejte milost mému tatínkovi. Jsem nejmladší ze šesti sester, tatínkovi je šedesát let, má záduchu a nevyléčitelnou astmu. Ve válce byl v koncentráku v Terezíně, už toho chudák dost vytrpěl. Prosím Vás ještě jednou, vraťte mi ho. Věřím ve vás, neoslyšte mě."
Otecko všetkých detí Klement Gottwald na žiadosť o milosť prepolitického väzňa naozaj ,,odpovedal". Malú Ludmilku Vaďurovú, vtedy ešte Měřičkovú, poslal na výsluch pred súd. Kričali na ňu a hrozili jej, aby vyzradila, kto jej so žiadosťou pomáhal. Vraj za tým musí byť určite niekto druhý. Príhoda zachytená v knižke Osudová kaňka, o dcérach politických väzňov, nie je vôbec ojedinelá. Preto si včerajší Deň nespravodlivo stíhaných pripomenieme spomienkou na politické procesy z 50. rokov. Očami detí.
Detstvo bez rodičov
Písal sa rok 1950 a v malokarpatskom mestečku Modra sa na ulici hrali deti. Medzi nimi aj Miro Šimko, bezstarostný trojročný chlapec, ktorý žil so strýkovou rodinou a babkou. Vonkoncom nebol utiahnutým či nebodaj uplakaným dieťaťom. Mal ešte príliš málo rokov, aby si uvedomoval, čo sadeje. Jeho život sa od iných detí odlišoval len tým, že raz za čas ho rodina pekne obliekla a vzala na dlhšiu cestu. Na jej konci boli pochmúrne budovy, dlhé chodby, prísni ujovia… a, samozrejme, otec alebo mama.
Ilava bola o čosi lepšia. Uprostred návštevnej miestnosti stál masívny stôl, na jednej strane päť alebo šesť žien vo väzenskom mundúre, oproti nim návštevy. Bachari na akékoľvek pokusy o dotyk striehli ako šelmy na obeť. Zvieratá v nich však občas skrotli, keď videli, že si pohladenie pýta malé dieťa. Pre Mirka to bolo dobrodružstvo. Nielenže mohol na pár sekúnd objať mamu, on dokonca plnil tajnú misiu — podstrčil jej pri tom nenápadne malý kúsok čokolády.
Leopoldov bol skôr traumou. Malé dieťa muselo prejsť dlhou cestou zostanice až k bráne väzenia, neraz v ukrutnom nečase. Potom v hlúčiku ľudí, ktorí boli pred bránou ponechaní vrtochom počasia, čakal Mirko s babkou čiso strýkom, kedy bachar konečne zakričí — väzeň Viliam Šimko. Prechádzali tmavými chodbami až k miestnosti, kde bol otec. Videl ho však len cez ťažkopriehľadné sito v drevenej stene. Žiadne dotyky, nijaké úľavy od bacharov. Iba chlad, chlad.
Miroslav Šimko zostal bez rodičov v roku 1949. Jeho otcovi Viliamovi Šimkovi, ktorý pracoval ako vedúci drôtovne, sa koncom štyridsiatych rokov nepáčilo, že komunisti chcú viac schôdzovať, ako pracovať. A tak sa dostal do konfliktu so stranou, ktorá mala onedlho totálne prevziať moc v štáte. Ako demokrata ho priatelia varovali — ujdi. To, že ich neposlúchol, oľutoval už na jeseň 1949, keď ho v politickom procese za vymyslenú spoluprácu so zahraničnou rozviedkou odsúdili na smrť.
,,Bol som súdený za môj prečin, za ktorý zákon stanovuje trest smrti. Vieruško moja drahá, Mirečku môj malý drahý, keď toto budete čítať Vášotec, Váš ,,tatulík" už nebude živý, dúfam že potom Vám správa trestnice vydá tento zošit, čo by jediné dedičstvo po Vašom otcovi," písal z Leopoldova posledný odkaz svojim deťom v januári 1950. Rozlúčka sa mu písala o to ťažšie, pretože vedel, že jeho dvaapolročný Mireček i osemročná Vieruška sú tam vonku aj bez mamy. Jeho ženu Emíliu odsúdili na štyri roky.
Deti, ktoré žili u príbuzných (Mirko v Modre a Vierka v PovažskejBystrici), sa však k listu z väzenského zošita dostali až spolu s otcom. V septembri 1950, teda po viac ako roku útrap, dostal Viliam Šimko ,,milosť" trest smrti mu zmiernili na doživotie. V roku 1953 sa Mirkovo bezstarostné detstvo pomaly končilo. Z väzenia síce prišla mama, z čoho mal veľkú radosť, začalo sa však neľahké obdobie v Považskej Bystrici. A tiež prvé uvedomovanie si, čo je to doživotný trest.
,,Raz sa ma učiteľka pýtala, kde sú zamestnaní rodičia. Pri otcovi sompovedal, že je technický úradník v Škodových závodoch v Plzni. Otec bol vtedy naozaj už po Leopoldove a Jáchymove zavretý v Plzni, vo väznici Bory. Keď sa však mama dozvedela, čo som povedal, hneď bežala do školy vysvetliť, ako sa veci majú. Ale učiteľka vedela. Ľudia otca poznali, takže to vedel každý, málokedy sa ma preto ktosi na otca vypytoval," spomínal Šimko. Len chalaniská pri futbale ho občas nazvali ,,áreštátom".
To už bol Mirko školák, a tak početné listy, v ktorých pani Šimková prosila o milosť pre manžela, mali vždy aj jedno- či dvojvetový dodatok napísaný roztraseným detským písmom. ,,Mama ma vždy napomínala — nie tak škaredo, ale čo taký prvák," usmieval sa po rokoch. V roku 1955 jeho otcovi zmiernili trest na 25 rokov. S nádejou, že sa raz uvidia na slobode, už boli návštevy menej pochmúrne. Deň, na ktorý sa nezabúda, prišiel napokon v máji 1960.
Bolo šesť ráno, Mirko s Vierkou sa práve hotovali do školy. Vedeli, že bola veľká amnestia, no otec vo dverách bol aj tak krásnym prekvapením. ,,Aby som nezabudol, ktorý to bol deň, mám ho dodnes zaznačený v žiackej knižke. Dostal som vtedy poznámku, že vyrušujem," pokračoval Šimko a dodal, že len vďaka starostlivým príbuzným nevníma svoje detstvo ako traumu. Horšie to bolo neskôr, keď pre horlivosť eštebákov a ochotu udavačov so sestrou len ťažko hľadali školu a uplatnenie.

Trinásť rokov ,,prázdnin"
Pred dverami domu bol akýsi šramot a rodina na chvíľu stŕpla. Potom sa ozvalo prerušované zvonenie. Známy signál z morzeovky. Všetci si vydýchli a otvorili dvere. Začiatok päťdesiatych rokov bol pre päťročnú Janu Jurčovičovú a jej osemročnú sestru Máriu plný stresov. Ich otec, priaznivec Demokratickej strany, sedel už od jesene 1947 za špionáž a velezradu proti republike. Šťastím bolo, že ho v jednom z prvých politických procesov súdili ešte podľa prvorepublikových zákonov. Dostal ,,len" sedem rokov.
Od roku 1952 sa k ťažkému životu bez živiteľa rodiny pridal aj strach ostrechu nad hlavou. Rozbehla sa takzvaná Akcia B, v ktorej mali z miest vysťahovať nepohodlných ľudí. U Jurčovičovcov sa množili návštevy nevrlých chlapov v klobúkoch, kožených kabátoch a s aktovkami. Preto si mama s rodičmi a dvoma dcérkami vymysleli tajný kód z morzeovky, ktorým si dávali vedieť, že za dverami domu na bratislavských Palisádach nečíha nebezpečenstvo, ale že sa len domov vracia niekto z rodiny.
V októbri 1952 však morzeovka nezaznela. Len naliehavé zvonenie. Mária bola práve v škole, a tak videla až následok nepríjemnej návštevy. Doma nastal nebývalý ruch, príbuzní, známi, všetci pomáhali baliť, čo sa dalo. Máriu mama poslala do neďalekého obchodu po veľké vrecia, v ktorých sa nosilo uhlie. Predavačka tušila, čo sa deje, na dievčatko sa zhovievavo usmiala a dala jej okrem vriec aj čokoládu. Hoci mala len osem rokov, Mária už vedela, kde je otec a od mamy sa dozvedela aj to, že sa musia vysťahovať.
Zatiaľ čo na ulici, ktorou sa v tých časoch ešte neozýval hluk automobilov, bolo počuť výskanie detí, ktoré sa naháňali a vozili na kolobežkách, sestry Jurčovičové si čosi šepkali doma v kúpeľni. ,,Vzala som tam svoju mladšiu sestru a potichu, aby ma nik nepočul, som jej povedala, že ideme na prázdniny. Ale že to nesmie nikomu povedať. A ona si to naozaj vzala tak k srdcu, že to vôbec nikomu nevyzradila," spomína po rokoch Mária Jurčovičová.
Ďalšie dni boli plné chaosu. Termín na vysťahovanie znel — do troch až štyroch dní. Na stanici ich už čakal vagón, do ktorého si mali naložiť veci. Dievčatá doma nechápavo pozerali, ako mama so starými rodičmi hľadajú na mape dedinku Jasenová, ktorá má byť ich novým domovom. Keď tam konečne dorazili na prahu treskúcej zimy, ubytovali ich aj so starými rodičmi v malej drevenici. Zo začiatku sa im dostávalo od miestnych vlažného prijatia. V tom čase sa totiž práve zakladali družstvá…
,,Čo sú to za ľudia? Mladá žena z mesta s dvoma deťmi — a kde má muža? Snáď prišla robiť nábor na založenie roľníckeho družstva? Veď my to tu nechceme. Hovorili si ľudia, no veľmi rýchlo pochopili, že my nie sme tí zhora vyvolení, ktorí im prišli riadiť život. Začali sa o nás starať. Pred dverami sme našli ráno čerstvé mlieko, tvaroh, zemiaky," spomínala v knižke Osudová kaňka aj mladšia zo sestier Jana. Dievčatá ťažkosti nevnímali tak intenzívne, pretože sa dostali do iného sveta — na dobrodružný vidiek.
Vlastne to bola svojím spôsobom úľava. Hoci aj v Jasenovej na Jurčovičovcov donášali, celkovo sa im žilo pokojnejšie. Atmosféra strachu sa vracala až pri návštevách otca. Mária na ne chodila len s mamou, keďže mladšia sestra bola ešte primladá. Keď raz boli na návšteve v Plzni, kde väzni z uránových baní prijímali návštevy, pýtala sa Mária mamy, či je otec križiak. Tá najskôr nerozumela. Až keď si všimla biele ,,terče" na chrbtoch väzňov, snažila sa to dcérke nejako šetrne, no pravdivo vysvetliť.
Mária napriek nízkemu veku začínala chápať, čo sa deje s ich rodinou. Vedela, že prišiel nový režim, rozumela, že otec je nevinný, chápala, čo to znamená, byť nepohodlný. ,,Stávalo sa to napríklad na Mikuláša. Oslava bola vždy spojená s odovzdávaním darčekov najlepším žiakom v triede a škole. Hoci som mala samé jednotky, ja som medzi obdarovanými žiakmi vždy chýbala. Keď som sa na to spýtala učiteľky, povedala mi, že som si ich nezaslúžila,"rozpomína sa na detstvo Mária Jurčovičová.
Keď sa sestrám v roku 1953 konečne vrátil otec, mladšia Jana zostala najskôr zarazená. Zatkli ho, keď mala iba pol roka, a tak si otca vždy predstavovala ako svojho starkého. Ten bol mohutný chlap s hustými vlasmi. Z ,,prevychovávacieho" pobytu v jáchymovskych lágroch i obávanej Veže smrti však prišiel vychudnutý muž ostrihaný na ježka, ktorý mal svoje civilné gate v páse nazberané ako sukňu. Chvíľu teda trvalo, kým si s dievčatami k sebe našli cestu.
,,Pamätám sa, že ako jednu z prvých vecí rozprával, že nám so sestrou poceste z väzenia kúpil hrušky. Nechal si ich položené na poličke vo vlaku, no kým bol na toalete, niekto ich ukradol. Povedal nám, že zlí ľudia nie sú len tí v Bratislave, čo nás vysťahovali, ale že sú všade. Jednoducho si uvedomil, že svet sa zmenil," dodala Mária Jurčovičová. Hoci mali so sestrou na Orave dobrodružné detstvo, Jana sa z času na čas spýtala, kedy už z prázdnin pôjdu domov. ,,Prázdniny" napokon trvali 13 rokov.

Statočná mamička
Z domu Rozborovcov bolo vidno celú ulicu až po kostol. Len deväťročnáHedviga sledovala cez okno, čo sa to v jej rodnom Borskom Mikuláši deje. Podedine behali príslušníci s obuškami a mlátili hlava-nehlava každého, ktosa im priplietol do cesty. V tej spleti si Hedvigina mama, tiež Hedviga, všimla, že bijú aj skupinu mladých chlapcov. To nemohla zniesť. Zakričalana dcérku, nech nevychádza z domu a rozbehla sa im na pomoc. Silná žena sastatočne postavila chlapskej presile.
Domov sa vrátila samá modrina. Podliatiny jej večer liečili prikladaním pijavíc. Všetko pred očami zhrozenej Hedvigy. Najväčšie útrapy však ešte len mali prísť. Pani Rozborová doplatila na to, že vždy konala, ako cítila. Keď jej bohatí rodičia zakazovali vziať si chudobného obuvníka, predsa poslúchla svoje srdce. Keď počas vojny potreboval jej židovský strýko spoľahlivý úkryt, ochotne ho potajme ubytovala na povale. Keď prišlo do Borského Mikuláša policajné komando, prvá kričala, aby sa Búrania nedali.
Keď sa vyostrovalo prenasledovanie a zosmiešňovanie kresťanov, na múre pred kostolom v dedine sa objavil nápis ,,Dobrý komunista nebojí sa ani Krista". Pani Hedviga vzala vápno a v noci nápis pretierala. Druhé ráno potom nespokojne krútila hlavou, keď zbadala, že pôvodný nápis stále presvitá a že ona bude musieť ísť na nočnú šichtu aj ďalší raz. Nečudo, žepre malú Hedvigu bola vzorom, o ktorom hovorí s úctou a nadšením aj dnes, o viac ako šesť desaťročí neskôr.
Matku s dcérou však rozdelila až udalosť, ktorej sa hovorí aj ,,Tri dninijak". V nedeľu 3. júla poslali komunisti do Borského Mikuláša ozbrojeného agitátora. Ten mal vypité a ľudí doslova urážal. Dostalo sa mu teda nielen nadávok, ale aj kopancov. Štátna moc poslala v odvete do obce najskôr 50 príslušníkov, keď sa však na námestí zhromaždili stovky ľudí, ktorí prišli chrániť pána farára, do dediny poslali ďalších 300 policajtov, ktorých predtým ,,posmelili" alkoholom. Masaker trval tri dni.
Potom bolo ticho. Prešli dni, týždne, mesiace. Malá Hedviga sa pripravovala na veľkú zmenu. Z rodičovského domu naraz odchádzali jej dvaja starší bratia. Jeden na vojnu, druhý študovať za kňaza. Napokon sa však lúčila aj mama. ,,Presne si pamätám ten moment, keď po ňu prišiel žandár namotorke. Mal takú veľkú pušku. Povedal mame, že idú do Senice, kde ju budú vyšetrovať a pušku jej dal dokonca na plece," opisuje rozlúčku s mamou Hedviga Velická.
,,Hedulko, varuj, a keď tata dojde, povedz mu, že ked sa nevrátim za týden, dojdite mňa navštíviť do Senice," spomína Velická a ako vždy, keď cituje mamu, prejde plynule do záhoračtiny. Malá Hedviga prežívala ťažký týždeň, ktorý takmer celý preplakala. Otec bol ako obuvník stále na cestách, a nebyť dobrých susedov, bola by so svojím žiaľom zostala celkom sama. Keďže mama sa naozaj ani o týždeň nevrátila, vybrali sa za ňou do Senice. Zbadali ju už zvonka, kývala im spoza mreží.
Každé ďalšie stretnutie však bolo trpkejšie. ,,Kdesi cez známych sme sa dozvedeli, že ju budú prevážať vlakom do Bratislavy. Na chvíľu sme sa vtedy stretli na stanici v Kútoch. Otec mi však vravel, že sa za ňou nesmiem rozbehnúť, lebo ju policajt zastrelí. Takto ma strašil, aby nenastal nejaký konflikt. Tak sme si s ňou len tak nenápadne zakývali," pokračuje Velická.V Bratislave počas dvoch návštev už videli kedysi 105-kilovú ženu ako vyziabnutú a dobitú žienku.
Návštevy v Justičnom paláci a neskôr v nemocnici medzi bláznami obepreplakali. Hedviga rozprávala mužovi a dcérke, že ich už nikdy neuvidí. ,,Hovorila mi stále — poslúchaj, uč sa, neboj sa. A plakala."Ľudia vtedy ešte nemali vymyté mozgy, takmer každý v dedine to vnímal rovnako ako deväťročná Hedviga. Jej mamu vzali neprávom, pretože chránila pána farára. Keďže otec bol stále na cestách, žila takmer ako sirota. Sama bola aj vtedy, keď si ju na Troch kráľov zavolal von z triedy pán učiteľ.
,,Hovoril mi, aby som dala odzvoniť, lebo jeden policajt prišiel povedať, že mama zomrela," spomínala Velická. Oficiálna verzia bola, že skonala na zápal stredného ucha. Ako však vyšlo najavo neskôr, pri vypočúvaniach vzdorovala, a tak ju bitkami doslova umučili. Po problémoch sa Hedvige Velickej podarilo vyštudovať za učiteľku. ,,Najhoršie bolo, že sme o tom nikde nemohli hovoriť. A napriek tomu, že som komunistov odmalička doslova nenávidela, musela som v tom ďalších štyridsať rokovžiť."
Očami detí
Pravda vám tento rok prinesie sériu reportáží — Očami detí. Pokúsime sa v nich zachytiť, ako kľúčové udalosti československej histórie prežívalití najmenší. Dnes si berieme na mušku politické procesy z päťdesiatych rokov, počas roka sa ešte vrátime k oslobodzovaniu Československa, invázii z roku 1968 a nežnej revolúcii z roku 1989. Vždy pohľadom pamätníkov, ktorív čase udalostí nemali viac ako desať rokov.
Milan Čupka
Reportér Denník Pravda
Redakce: Zuzana Vittvarová

www.dcery.cz Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


2.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 13:26 avatar
z tychto pribehov ide taka "ludskost" LOL


3.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 13:28 avatar
Tento príbeh rozhodne vypovedá o tom, ako žili masy ľudí v 80-tych rokoch v ČSSR...


4.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 13:30 avatar
Strana bola krutá. Aj na hranici zomrelo za celú éru socializmu okolo 200 ľudí.
Aký krutý je kapitalizmuz?
Na Slovensku v súčasnosti zomrie 3000 ľudí ročne na ulici, 500 ľudí zomrie pri úspešnom pokuse o samovraždu, 10 000 ľudí zomrie ročne vzhľadom k nedbalosti v zdravotných zariadeniach.
Súhlasí panoramix


7.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 13:35 avatar
je podla teba ludske prenasledovat, veznit, mucit veriacich ludi. znicit niekomu zivot len kvoli jeho vierovyznaniu , to pokladas za ludske ? ano / nie


9.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 13:36 avatar
Rozhodne nie a také niečo sa rozhodne za socializmu nedialo. Strana s náboženstvom nemala problém. Problém bol s tým, keď chcela cirkev spravovať majetky. A v tom sa strana zachovala maximálne správne.


11.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 13:39 avatar
9. ano preto komunisti likvidovali rehole   lebo ti chudobni mnisi sli ako predatori po majetkoch    


13.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 13:41 avatar
Ja som pri tom nebol. Možno likvidovali sekty. Rehoľ má totiž k sekte sakramensky blízko.


16.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 13:43 avatar
13. frantiskanske , prosim ta ty uz radsej nic nepis, Bitte !


17.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 13:45 avatar
Ale no, zase ti niečo nesedí do krámku?
 


19.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 13:46 avatar
17. si hlupy, co uz


21.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 13:48 avatar
Môže byť  


14.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 13:41 avatar
Aj Jozef II rušil rehole, ak sa nevenovali činnosti prospešnej spoločnosti, ako bola starostlivosť o chorých a chudobných...Prečo by mal štát dotovať mníšske rehole a živiť ich zo štátneho rozpočtu?


18.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 13:46 avatar
14. najskor tym cirkvam vzali majetky , na to si uz zabudol ? a ani im nedovolili sa samofinancovat od event. veriacich, pretoze komunisti chceli mat cirkev pod kontrolou


23.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 13:51 avatar
Za socializmu neexistovali farári? A kto ich platil. A kto financoval bohoslovecké fakulty a štúdia na nich? Naozaj boli cirkvi tak strašne prenasledované, ako to prezentujú? Ja netvrdím že im nevzali majetky a že štát nezaviedol isté reštrikcie, ale nebolo to v takej miere, aby boli cirkvi zlikvidované...A ďalšia vec, zabudla si akým spôsobom katolícka cirkev získavala majetky? Myslíš že morálnejším spôsobom ako ich majetky získal štát pod vedením KSČ?


28.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 14:03 avatar
23. nerozumies pisanemu textu, komunisti ich zaradili pod stat aby ich mali pod kontrolou ? aby si pekne mohli monitorovat obcanov. kto a ako . keby si ty v sucasnosti bol prenasledovany statom ze verejne prezentujes svoje vierovyznanie , to by si uz ine krakal ( tvoj despekt k rkc do tohto neplet )


30.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 14:06 avatar
Reč bola pôvodne o reholiach. Takže pýtam sa znova, čo ti vadí na tom, že štát nemienil financovať nejaké rehole? V európskych kapitalistických štátoch sú azda kláštory financované (až na výnimky ako SR) zo štátneho rozpočtu?


33.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 14:13 avatar
30. cirkev si financovala svoje rehole sama zo svojho, tak ako v zahranici
Z čoho žijú rehoľníci?

Dlhšie uvažujeme nad spôsobom, ako by sa dalo pomôcť financovať rehole na Slovensku. V súčasnosti dostáva plat od štátu len provinciálny predstavený konkrétnej rehole a ani to nemajú dlho. Ostatní členovia reholí pracujú napr. v zdravotníctve, školstve a pod. a odtiaľ majú plat. Poznám rehoľné sestry, ktoré sú takto zamestnané a po práci sa zadarmo venujú pastoračnej a sociálnej práci v rómskych komunitách. Dokonca na niektorých miestach jedna sestra pracuje v civilnom zamestnaní a stará sa o svoje spolusestry, ktoré sa tak môžu venovať práci s touto komunitou. Predpokladáme, že by bolo veľmi užitočné, keby tieto sestry mohli mať trvalý príjem od štátu a mohli by tak všetku svoju silu a čas venovať práve práci v tejto komunite. Neviem, či by bolo užitočné sústrediť a podmieniť takéto financovanie reholí len na sociálnu činnosť, alebo len na prácu v rómskych komunitách.


34.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 14:14 avatar
33. cize poklonu reholnikom


44.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 14:34 avatar
Poklona tvojej schopnosti argumentovať demagógiami. Cirkev nedostáva od štátu nemalé peniaze? A rehoľné rády nepatria pod cirkev? Hentakým rečiam o samofinancovaní neverím ani zamak...


45.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 14:36 avatar
Až keby nastala skutočná odluka cirkvi od štátu, tak by sme na počte rehoľníkov videli nakoľko boli/neboli závislí na štátnych dotáciách...


46.
označiť príspevok

ardzun muž
   14. 1. 2019, 14:36

Príspevok bol vymazaný administrátorom.



47.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 14:40 avatar
46. slovenska, pretoze nedostala naspät vsetky majetky. v zahranici je bezne ze si svoje cirkve financuju veriaci z dani.


48.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 14:50 avatar
30. Ešte jedna poznámka k téme. Zabúdaš na to, ako nepriateľsky sa stavala cirkev ku komunistickej ideológii a strane, ako ich zosobňovala so zlom a očierňovala. RKC tak môže robiť nejaké výčitky KSČ. To nepriateľstvo bolo obojstranné. Ak a by mala reálnu moc cirkev, možno by zaviedla voči komunistom a ich činnosti prísnejšie reštrikcie než komunisti voči cirkvi....


29.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 14:04 avatar
dalej, www.upn.gov.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

www.upn.gov.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

ozvi sa ked si to precitas, ende diskusion.


20.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 13:47 avatar
Strana s náboženstvom isté problémy ale mala. Myslíš si, že ako veriaci človek si mohol v soc. spoločnosti zastávať nejaké významnejšie miesto, povedzme vedúce miesto v podniku? Ak si bol kádrovo zaradený do kategórie "nábožensky zaťažený", tak ti to mohlo výrazne ovplyvniť kariérny postup, aj keby si bol neviem ako nadaný...


22.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 13:51 avatar
Aký kariérny postup by chcel náboženský človek? Toto ma zaujíma  
Lebo v mojom chápaní, ak by chcel kariérny postup, tak nieje nábožensky založený...
No aj tak si nemyslím, že by toto, čo tu píšeš bola pravda. Dobrý príklad pre to bol aj taký Čarnogurský.


24.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 13:57 avatar
Kariérny postup nemusí byť vždy spojený so snahou získať svetskú slávou. Povedzme, že si nadaným vedcom a pracuješ za soc. vo farmaceutickom priemysle, na výskume nových liečiv. Máš všetky odborné predpoklady, aby si sa stal schopným vedúcim pracovníkom nejakého výskumného kolektívu, ktorý by pod tvojím vedením mohol byť úspešný a teda aj prospešný spoločnosti. No ale pri menovaní vedúceho sa samozrejme zohľadňoval aj jeho svetonázor, takže ako hlboko veriaci človek si musel zostať len radovým pracovníkom a na vyššie miesta obsadili vždy "uvedomelých," hoci po dobornej stránke neschopnejších ľudí než si ty...Tento obraz, čo som načrtol, nie je vôbec nereálny.


26.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 14:02 avatar
Nehnevaj sa, to sú drísty. Ak niekto chce robiť dobro, tak na to nepotrebuje robiť kariéru.
A z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia, ktorí majú niečo v hlavách a niečo skúsili, tak rýchlo zutekali, lebo kariéra = z pravidla amorálnosť.


31.
označiť príspevok

-era- muž
   14. 1. 2019, 14:07 avatar
26. A ak chce v laboratóriu vyvinúť niečo v prospech celého sveta, stačí, ak sa vzdá svojho mena na vynáleze a bude tam uvádzať meno straníckeho vedúceho - a vynájdená látka, stroj, liek, sa dostane do výroby v prospech ľudstva.


32.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 14:10 avatar
Tie najvačšie vynálezy sa vynašli v pivniciach, či garážach u nich doma  


35.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 14:14 avatar
Jednotlivec v laboratóriu nemal predsa volné ruky v tom čo skúma. Záviselo to na vedúcich pracovníkoch, akým smerom sa má výskum uberať.
Súhlasí Boris


36.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 14:17 avatar
A ten smer bol, je a bude vo veľkých laboratóriách vlastnených kapitalistami len a len zisk. V prípade strany to bude moc.
Čiže ako som vravel, aby niekto chcel urobiť niečo dobré, určite to nepôjde cez kariéru.. Kariéra = vymyslená hovadina na ovládnutie ľudskej mysle.


39.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 14:23 avatar
Tu sa stále niekam odbáča. Ja som ti oponoval v tom, že strana nemala s náboženstvom žiadny problém a uviedol som ti príklad svedčiaci o tom, že to nie je úplne pravda. Existovali kádrové oddelenia a v kádrových materiáloch si mal aj uvedené aký svetonázor zastávaš. A hádaj kto bol v socializme protežovaný, materialista alebo veriaci?


41.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 14:25 avatar
V poriadku, na tomto sa nezhodneme, môžeme ísť ďalej.
Ja tvrdím, že socíku nábozenstvo neprekážalo. Ak, tak predstavení, ktorí na základe náboženstva chceli koncentrovať peniaze, alebo moc.


37.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 14:18 avatar
Ja netvrdím, že každý kto má dobrý úmysel musí robiť kariéru. Tvrdím, že socializmu sa prihliadalo na svetonázor pri výbere vedúcich pracovníkov, a to napríklad aj v takých vedných oboroch, v ktorých mohol byť človek prospešný ľudstvu, a kde snaha o dosiahnutie vyššej funkcie vôbec nemusela byť teda motivovaná mocichtivosťou alebo niečím podobným...
Súhlasí Boris


38.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 14:20 avatar
"Tvrdím, že socializmu sa prihliadalo na svetonázor pri výbere vedúcich pracovníkov"
S tým plne súhlasím, ale ten svetonázor sa netýkal viery, ale ideológie.
Nesúhlasím s tým, ze by socializmus prenasledoval náboženstvá. To proste nieje pravda.


42.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 14:26 avatar
Ja som nenapísal že priamo prenasledoval, sám to v tejto téme popieram, tvrdím len, že určité obmedzenia to človeku v socialistickej spoločnosti prinášalo, ak sa otvorene hlásil k viere. A svetonázor sa viery rozhodne týkal. Jediný správnym svetonázorom bol totižto svetonázor materialistický a to neviem ako chceš oddeliť od viery...


43.
označiť príspevok

Veľký Kocúr
   14. 1. 2019, 14:29 avatar
Ešte aj na prihláškach na vysokú školu si musel uviesť aký máš svetonázor.Myslíš že tá kolónka tam bola len pre parádu a to čo si tam napísal nemohlo mať vplyv na tvoje prijatie na školu?


25.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 13:59 avatar
20. najlepsie ked komunisticky funkcionari chodili na tajnasa do kostola   pretvarka a hnus, cely ten rezim  
Súhlasí ZBielychKarpatov


27.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   14. 1. 2019, 14:02 avatar
tak aj p. schuster sa ti musí riadne hnusiť. aj p. kiska, ten síce 2x neúspešne sa pokúšal vstúpiť, ale zato neskutočne bojuje proti komunistom a modlí sa za ich skazu-minimálne tých v smer sd.  


40.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 14:24 avatar
27. kiska bol komunisticky funkcionar, odkedy ?


49.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   14. 1. 2019, 19:44 avatar
okedy, to neviem presne, ale bol predsedom szm v nejakom podniku, žiadal o vstup do ksč 2 x - žiadal.
to že szm nebola disidentská organizácia je ti hádam jasné  bola to liahen budúcich súdruhov, bola spravovaná stranou, teda aj s. predseda zv szm bol funkciunárom komunistickej organizácie-nepíšem ksč, len aby si sa nekrútila.
takže sa ti stranou odvrhnutý pozdáva ako najväčší demokrat,ľudomil, pričom to bol hrdý budovateľ režimu spolu s tatkom, takí sa ti hnusia, teda okrem riedkeho vlasu. 
Súhlasí ardzun


50.
označiť príspevok

Osvietený muž
   14. 1. 2019, 19:46 avatar
Peter ty si bol tiež v SZM ?


51.
označiť príspevok

ardzun muž
   14. 1. 2019, 19:47

Príspevok bol vymazaný administrátorom.



52.
označiť príspevok

ardzun muž
   14. 1. 2019, 19:48

Príspevok bol vymazaný administrátorom.



53.
označiť príspevok

ZBielychKarpatov
   14. 1. 2019, 23:47 avatar
edo. samozrejme, že bol. ved ako ináč, ibaže som sa nepchal ako s. kiska do štruktúr, ale mohutne podporoval stranu ako radový člen szm. ja viem, že teba medzi nás nezobrali a závidel si nám, že sme mohli súdružky zväzáčky je..., teda súložiť aj po straníckej línii, na rozdiel od teba, ktorý si bol o tento pocit ukrátený.    


5.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 13:33 avatar
takze je to v pohode, lebo tych prenasledovanych rezimom bolo len niekolko tisic ?


6.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 13:34 avatar
Nieje to v pohode, len to nebolo až také zlé, ako dnes.


8.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 13:36 avatar
6. cize byvaly rezim mal velmi daleko do " ludskej ideologie" . mozno pre narusenych psychopatov


10.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 13:37 avatar
No aj tak mal k ľudskej ideológii podstatne bližšie, ako ten súčasný režim.


12.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 1. 2019, 13:40 avatar
10. vrazdenie a mucenie nema blizko k ludskosti, bodka
Súhlasí Boris, -era-, Osvietený


15.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 1. 2019, 13:42 avatar
No aj tak mal k ľudskej ideológii podstatne bližšie, ako ten súčasný režim.
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 01:08,  2. jáááj, toto som si mala všimnút skor . *39 ty sa naloguješ ked som práve na ceste domov...
dnes, 00:13,  fekálny maškrtník, uz som si zvykla ze aj sprostí ludia objavili internet :) ale dám ti...
včera, 23:58,  Vedel som to. Nevieš nič, hlúpa ako noc. *21
včera, 23:53,  Vieme ako to v NATO funguje. Pri hlasovaní všetci pozerajú na amíka a hlasujú ako on.
včera, 23:52,  Dvanásťročné dievča bolo migrantami zneužívané ako sexuálna otrokyňa. Madé dievča...
včera, 23:52,  fekálny maškrtník. opytaj sa svojej mami :)
včera, 23:48,  ty hlupák, NATO nie su američania. NATO tvoria všetci ktorí donho patria. NATO je aj slovensko
včera, 23:46,  (352) Takže je to vagína? *21
včera, 23:46,  ondrej je protislovenská hnida, klame a ale hlavne že je "znovuzrodený" :)
včera, 23:44,  Liberálna žumpa? To sú tí tvoji "intelektuáli". Neviem tento výtvor pomenovať...
včera, 23:42,  budeš sa diviť, kolko slov nema slovensky povod ty zahoracky pňaku......*03*03*03*03
včera, 23:39,  18. ty to vzdy vypichneš ;)
včera, 23:38,  Trdelník :)
včera, 23:37,  Zemiaky, Paradajky, Mrkva, Cesnak, Cibuľa, Uhorky, Kapusta, Reďkovka, Špenát, Cvikla....
včera, 23:35,  10 V Amíkove :)
včera, 23:34,  351. fekálny maškrtník, IQ je to, čím ty nedisponuješ . *39*39*39
včera, 23:33,  Edo hej zasa si ukázal aký si idiot :) Ani slovenčina neexistuje ty protislovenská hnida :)
včera, 23:32,  ondrej tvoj protislovenský spolutrol píše klamstvá a ty mu tlieskaš a vraj...
včera, 23:32,  Výborne si google americký použil lebo si idiot ty čapor Netrafil si však ani jedno...
včera, 23:31,  Edo zasa si sfetený ? :) Ja som nikdy nepísal o Bašternákovi :) Téma je o migrantovi ako...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Svojich priateľov chváľ verejne, ale kritizuj medzi štyrmi očami.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(153 654 bytes in 0,580 seconds)