Ja nie som členom strany, tvrdí
Strane Štefana Harabina pred voľbami požičali po 100 000 eur viacerí neznámi ľudia. Zdá sa, že peniaze, ktoré do Vlasti investovali, im veľmi nechýbajú.
Od parlamentných volieb ubehli už štyri mesiace a mnohí z politikov, ktorí v nich neuspeli, už dávno zmizli z verejného priestoru.
To však nie je prípad volebného lídra strany Vlasť Štefana Harabina.
Bývalý sudca o sebe dáva vedieť neustále, hoci predovšetkým na internete. Pravidelne zdieľa svoje videá, bloguje a z času na čas sa objaví v konšpiračných médiách.
Na Facebooku napríklad nedávno vychválil zmeny ruskej ústavy, ktoré okrem iného umožnia prezidentovi Putinovi zostať pri moci až do roku 2036.
Postavil sa tiež za fanúšikov bratislavského Slovana, ktorí na zápase vyvesili transparent s nápisom „White Lives Matter“. Oveľa menej zhovorčivý je, keď príde reč na financovanie strany, ktorú zakladal.
Státisíce od neznámych ľudí
Volebný výsledok Vlasti musel byť pre Harabina trpkým sklamaním. Nielen preto, že sa jeho strana s 2,93 percentami neprebojovala do Národnej rady.
Vlasť si pred voľbami napožičiavala státisíce eur, no keďže nedosiahla ani tri percentá, od štátu nedostala ani cent. Len pre porovnanie, Dobrá voľba Tomáša Druckera, ktorá skončila s 3,06 percenta, zinkasuje od štátu za štyri roky takmer dva milióny eur.
Predvolebná kampaň Vlasti pritom nepatrila do kategórie najlacnejších. Harabinovci do nej investovali takmer 1,3 milióna eur.
Veľkú väčšinu peňazí získala strana od viacmenej neznámych ľudí. Na svojej webovej stránke Vlasť priznáva pôžičky od takmer dvoch desiatok veriteľov v celkovej sume zhruba 970-tisíc eur.
Viacerí z nich Vlasti požičali okrúhlych 100-tisíc eur. Výnimkou je ružomberský primátor Igor Čombor, ktorý prispel sumou 130-tisíc eur.
Harabin: To nie je otázka na mňa
Väčšinu pôžičiek musí strana splatiť do konca tohto roka, a to s úrokmi od jedného do dvoch percent.
Kde chce Harabin získať peniaze na splatenie svojich záväzkov? Spýtali sme sa priamo jeho.
Volebný líder strany, ktorá na Facebooku doteraz zdieľa jeho príspevky, však od svojho projektu dáva ruky preč.
„Ja nie som členom strany Vlasť. Vaša otázka je nesprávne smerovaná. Všetky administratívne, organizačné a technické veci boli v kompetencii strany Vlasť,“ odpovedal nám.
K ďalšej otázke sme sa už nedostali, Harabin zložil telefón. Faktom je, že bývalý sudca oficiálne nie je predstaviteľom Vlasti.
Predsedníčkou strany je Anna Žatková, ktorá kedysi pod Harabinom pracovala na Najvyššom súde ako úradníčka. Žatková však dlhodobo nedvíha telefón.
O svoje peniaze sa nezaujímajú
To, ako chce Vlasť splatiť takmer miliónový dlh, sme sa nedozvedeli. Podľa Transparency International Slovensko (TIS) má strana v podstate tri možnosti.
Buď veritelia dlhy odpustia, alebo strana rýchlo nájde bohatých sponzorov, alebo strana jednoducho zbankrotuje.
Zaujímavé je, že veriteľov, s ktorými sme komunikovali, akoby osud svojich peňazí príliš netrápil.
Rovných 100-tisíc eur napríklad strane požičala Iveta Gálošová z Višňového, ktorá má kontakty na žilinského oligarchu Georga Trabelssieho, ako aj na vplyvného právnika v meste pod Dubňom Michala Krnáča.
„Nie, popravde som sa o to nezaujímala. Je to v tomto štádiu predčasné, je to subjekt ako každý iný, myslím, že má dosť možností, ako situáciu riešiť,“ odpovedala na našu otázku, či vie, kde Vlasť získa peniaze na splatenie pôžičiek.
Odpustí mu dlh 130-tisíc eur?
Stotisíc eur požičal Vlasti aj Mikuláš Koščo z Michaloviec. Ani on nepodlieha panike. „Čo ma to má čo trápiť? Ich nech bolí hlava, nie mňa,“ povedal ešte v marci.
Viac neprezradil ani ružomberský primátor Čombor, ktorý za Vlasť kandidoval z piateho miesta a vystupuje ako expert strany na zdravotníctvo.
„Finančnú štruktúru a prevádzku strany Vlasť nikdy nemal na starosti ani o nej nebol informovaný,“ odpísali nám z kancelárie primátora. Nie je vylúčené, že Čombor dlh Vlasti odpustí.
„Nechce predbiehať udalosti. Zvažuje viac možností, z nich jedna je aj prolongácia splatnosti pôžičky.“
Na celej veci je podozrivá skutočnosť, že preferencie Vlasti sa už pred voľbami pohybovali pod hranicou troch percent.
Je to podozrivé
Vyvstáva preto jednoduchá otázka – prečo by niekto požičiaval desaťtisíce eur strane, ktorej reálne hrozilo, že nedostane miliónový príspevok na fungovanie od štátu?
Transparency International Slovensko aj preto veľmi neverí, že peniaze pre Vlasť pochádzajú skutočne od ľudí, ktorých strana priznáva.
„Neveríme, že ide o skutočných darcov strany. Nik z malých strán nemal také štedré – a podozrivo okrúhle – pôžičky od takých, na verejnosti neznámych ľudí ako strana Vlasť,“ tvrdí riaditeľ mimovládky Gabriel Šípoš.
Pochybné navyše podľa neho bolo už financovanie Harabinovej prezidentskej kampane. Na tú Harabin minul viac ako 300-tisíc eur. Viac než polovicu z tejto sumy získal od svojich rodinných príslušníkov.
Televízia Markíza však upozornila, že nie je isté, či išlo naozaj o ich osobné zárobky a úspory, z ktorých do kampane tak štedro prispievali.
Pôžičky od čudných ľudí
Kto sú ľudia, ktorí Harabinovi požičali? Okrem spomínanej Gálošovej 100-tisíc eur do Vlasti investoval napríklad Ivan Černega, ktorý už pred štyrmi rokmi kandidoval za Sieť.
Jeho otec Alexander Černega v minulosti zarobil na eurofondoch a mal blízko k Smeru.
Rovných 40-tisíc eur Vlasti požičala česká schránková eseročka DisMed. Ide o firmu, ktorá ešte v decembri poslala na transparentný účet Vlasti dvakrát po 20-tisíc eur.
Strany však majú zakázané prijímať dary zo zahraničia, a tak musela strana po upozornení Transparency peniaze vrátiť. Harabin napokon našiel dieru v zákone – pôžičky zo zahraničia zakázané nie sú.
Ďalších 100-tisíc eur Vlasti na transparentný účet vložil neznámy Patrik Puček. Podľa TIS je Puček štatutárom v siedmich rôznych firmách. Päť z nich malo v roku 2018 nulové obraty, ďalšia svoje uzávierky protizákonne nezverejňuje.
„Poslednou je Hunan Trade, firma zaoberajúca sa vývozom potravín do Číny a sprostredkovaním čínskych investícií na Slovensko. V roku 2018 mala dvojmiliónový obrat a zisk 17-tisíc eur,“ informovala TIS.
Harabinove úspory
Samotný Harabin podľa dosiaľ dostupných zdrojov peniaze strane nepožičal ani nevložil na transparentný účet. Nedá sa pritom povedať, že by žiadne nemal.
Aktuality.sk už písali o Harabinových nemalých úsporách. Napríklad v roku 2013 vykázal ako sudca príjmy 71 767 eur. 70-tisíc pritom podľa majetkového priznania v tom istom roku ušetril a ešte aj kúpil pozemok, ktorý ho stál 150-tisíc eur.
V nasledujúcom roku 2014 žil Harabin zrejme veľmi skromne. Vtedy zarobil 58 659 eur a v úsporách mu pribudlo 55-tisíc.
Navyše, podľa majetkových priznaní v tomto roku z úspor zrejme nežil, pretože celé svoje úspory za roky 1986 – 2012 vo výške 300-tisíc eur mu zostali – neminul z nich žiadnu časť.
Spomínaných 300-tisíc eur mal nasporiť z platu aj z vyhratých súdnych sporov. To však už neplatí o úsporách z roku 2013 a 2014, kde ako dôvod ich nadobudnutia Harabin uvádza iba položku „plat“.
odkaz
