1
|
Otec, prvotný, absolútny a transcendetný princíp je neviditeľný a nepochopiteľný. Spojil sa so svojou družkou myšlienkou a splodil s ňou pätnásť párov aiónov, ktoré spolu tvoria pléromu /plnosť, duchovný svet okolo prvotného božstva/. Posledný spomedzi aiónov, Sophia, oslepený túžbou spoznať Otca, vyvolá krízu, po ktorej vzniknú zlo a vášne. Sophia a úchylné stvorenia, ktorým dala vzniknúť, sú vyvrhnuté z pléromy a vytvoria nižšiu múdrosť. Hore bol stvorený nový pár, Kristus a jeho ženský partner, Duch svätý. Pléroma, ktorá bola obnovená v svojej pôvodnej dokonalosti, splodí spasiteľa, ktorý sa volá aj Ježiš. Tým, že spasiteľ zostúpi do dolných oblastí, zlúči „neviditeľnú hmotu“ s hylickými /hmotnými/ prvkami pochádzajúcimi z nižšej múdrosti a z psychických prvkov demiurga, t.j. Boha z knihy Genezis. Tento Boh nevie o jestvovaní horného sveta a pokladá sa za jediného Boha. Vytvorí hmotný svet a vytvorí dve kategórie ľudí, hylikov a psychikov, ktorých oživí svojim dychom. Duchovné prvky pochádzajúce z hornej Sophie však bez jeho vedomia vniknú do dychu demiurga a zrodia pneumatikov. V snahe spasiť tieto duchovné čiastočky zajaté v hmote Kristus zostúpi na zem a bez toho, aby sa inkarnoval v pravom slova zmysle, zjaví oslobodzujúce poznanie. Takto pneumatici, a iba oni, prebudení gnózou, vystúpia nazad k Otcovi.
|
 |
|
3
|
|
|
1. J.Tull 09.12.2008, 20:11
Otec, prvotný, absolútny a transcendetný princíp je neviditeľný a nepochopiteľný. Spojil sa so svojou družkou myšlienkou a splodil s ňou pätnásť párov aiónov, ktoré spolu tvoria pléromu /plnosť, duchovný svet okolo prvotného božstva/. Posledný spomedzi aiónov, Sophia, oslepený túžbou spoznať Otca, vyvolá krízu, po ktorej vzniknú zlo a vášne. Sophia a úchylné stvorenia, ktorým dala vzniknúť, sú vyvrhnuté z pléromy a vytvoria nižšiu múdrosť. Hore bol stvorený nový pár, Kristus a jeho ženský partne...
▲
09.12.2008, 20:35
|
J.Tull, môžeš tu rozpísať jednotlivé školy (Karpokratov, Ofitov, Naasejcov, Kainovcov, Setovcov aj Hermetickú gnózu ak chceš), ale na tomto fóre to aj tak nikto neocení. A vyvolá to iba ďaľšiu hádku, že je to heretické a nebude to brané ani ako kultúrna vložka. Je mi z toho smutno.
|
 |
|
6
|
|
|
3. 09.12.2008, 20:35
J.Tull, môžeš tu rozpísať jednotlivé školy (Karpokratov, Ofitov, Naasejcov, Kainovcov, Setovcov aj Hermetickú gnózu ak chceš), ale na tomto fóre to aj tak nikto neocení. A vyvolá to iba ďaľšiu hádku, že je to heretické a nebude to brané ani ako kultúrna vložka. Je mi z toho smutno.
▲
09.12.2008, 21:06
|
Mortiis dobre ,že ta tu mam ty vies o "stvorení sveta"svoje.Prečo sa zaoberame stvorením inych "bohov",ked sme pritom boli?Chceme sa poucit z ich chyb?Lebo naozaj je malo ludí ktorí žijú,vacsinou žiju ,ale eln tu vo vonkajsom svete a vobec nevedia o tých veciach tam.Potom ked im cokolvek spomenies osobneho maju ta za blbca .Som blbec,alebo dalsích malo par.
|
 |
|
7
|
|
|
6. ranexil 09.12.2008, 21:06
Mortiis dobre ,že ta tu mam ty vies o "stvorení sveta"svoje.Prečo sa zaoberame stvorením inych "bohov",ked sme pritom boli?Chceme sa poucit z ich chyb?Lebo naozaj je malo ludí ktorí žijú,vacsinou žiju ,ale eln tu vo vonkajsom svete a vobec nevedia o tých veciach tam.Potom ked im cokolvek spomenies osobneho maju ta za blbca .Som blbec,alebo dalsích malo par.
▲
09.12.2008, 21:19
|
Ranexil, ak sa človek chce podeliť o svoj vnútorný svet s inými ľuďmi, natrafí na odpor, ak sa ten vnútorný svet (môžme to nazvať aj myšlienky) diametrálne líši od ich vnútorného sveta, ktorý je odrazom toho vonkajšieho. Ak niekto vníma tento svet inak, musí byť ihneď odsúdený (alebo blbec ako ty hovoríš)? Je to individuácia, ktorá speje ku kolektívnemu nepochopeniu jedincovho vedomia. O tom som už písal. Prečo je toto nepochopenie? Je o tom veľa hypotéz, niektoré hovoria, že človek má dušu a duša sa potrebuje individuálne rozvýjať. Je to nadlhšie, ale radšej už nebudem drízdať, tu sa to neoplatí.
|
|
|
8
|
|
|
7. 09.12.2008, 21:19
Ranexil, ak sa človek chce podeliť o svoj vnútorný svet s inými ľuďmi, natrafí na odpor, ak sa ten vnútorný svet (môžme to nazvať aj myšlienky) diametrálne líši od ich vnútorného sveta, ktorý je odrazom toho vonkajšieho. Ak niekto vníma tento svet inak, musí byť ihneď odsúdený (alebo blbec ako ty hovoríš)? Je to individuácia, ktorá speje ku kolektívnemu nepochopeniu jedincovho vedomia. O tom som už písal. Prečo je toto nepochopenie? Je o tom veľa hypotéz, niektoré hovoria, že človek má dušu a du...
▲
09.12.2008, 21:29
|
Mortiis ,skôr som uvazoval nad mnohymi ,objavmi,ktorých som bol svedok.Kedysi to zacínalo rozne,ale obcas ,ked sa navratim,tam ,tak zasnem nad niektorými vecami co robia ,akí su milí ku mne .(No mam samozrejme aj negatívne strety,ale tie sa týkaju zvycajne debilov v mojom okolí,ktorí vobec nepoznaju sami seba a co ich svet robí.)Oni sa mi pochvalia casto ,casto nie dnes uz ma predbehli a mozno su trochu povyseneckí.A aby bolo zas zrejme nejde o nejake haluze ,lebo navracat sa na povodne miesta i mimo tento svet kde žijem je dost zvlastne,aj ked je to trochu bremeno.A tak mam more otazok,a aj vela odpovedí.Ale obcas je dobre sa porozpravat.
|
|
|
9
|
|
|
3. 09.12.2008, 20:35
J.Tull, môžeš tu rozpísať jednotlivé školy (Karpokratov, Ofitov, Naasejcov, Kainovcov, Setovcov aj Hermetickú gnózu ak chceš), ale na tomto fóre to aj tak nikto neocení. A vyvolá to iba ďaľšiu hádku, že je to heretické a nebude to brané ani ako kultúrna vložka. Je mi z toho smutno.
▲
09.12.2008, 23:31
|
Preco? Mne je na tom sympaticke to, ze ten kruty nemilosrdny "Boh" opisany v starom zakone (demiurg) nie je to iste co je skutocny Boh - vcelku sa mi to paci ako nabozenstvo z tohoto pohladu. Krestania maju totiz troska problemy s roznymi castami stareho zakona, a aby sa mi viera nezrutila ako domcek z karat tak vymyslaju rozne racionalizacie konania Boha. Napriklad tvrdia o historickej nevyhnutnosti robenia genocid, o tom ze vtedy bola nutna ina moralka - moralka sa chape ako pravidla ktore podla svojej vole nariaduje Boh --- su to podla mna dost hlupe a nebezpecne nazory. Alebo tvrdia ze bozi rozum je nepochopitelny a On vie najlepsie co ma byt spravne - co je zasa dost nebezpecny nazor (asi sa pamatame na rozne ciny nabozenskych fanatikov aj ked v sucasnosti moslimskych). V tomto sa mi gnosticke nazory zdaju byt triezvejsie nez krestanstvo, na druhej strane je to stale nabozenstvo a su to stale neotestovane (alebo netestovatelne) tvrdenia (cim padom ich odkladam do rise fantazie zakial sa nepotvrdia...).
|
|
|
11
|
|
|
3. 09.12.2008, 20:35
J.Tull, môžeš tu rozpísať jednotlivé školy (Karpokratov, Ofitov, Naasejcov, Kainovcov, Setovcov aj Hermetickú gnózu ak chceš), ale na tomto fóre to aj tak nikto neocení. A vyvolá to iba ďaľšiu hádku, že je to heretické a nebude to brané ani ako kultúrna vložka. Je mi z toho smutno.
▲
11.12.2008, 16:35
|
Mortiis; nemyslel som túto tému ako kultúrnu vložku /a už vôbec mi nejde o nejaké ocenenie  /; hoci určite gnosticizmus, náboženstvo všeobecne, je významným prejavom našej kultúry a mnohé v ľudskej spoločnosti, nemalou mierou, ovplyvňuje. Treba ho chápať, ako „všetko“, v historickom kontexte, v súvislostiach. Stáva sa, že niekedy reagujem na príspevky vytvorením novej témy i teraz je tomu tak: „Pozrime sa na kresťanstvo s jeho dvetisícročnou históriou. Takzvaní „kompetentní“ ľudia ho „vylepšovali“ až do tej miery, že z neho úplne vylúčili prvotné vedenie o prevteľovaní duší.“/milan.s./  |
|
|
10
|
|
|
1. J.Tull 09.12.2008, 20:11
Otec, prvotný, absolútny a transcendetný princíp je neviditeľný a nepochopiteľný. Spojil sa so svojou družkou myšlienkou a splodil s ňou pätnásť párov aiónov, ktoré spolu tvoria pléromu /plnosť, duchovný svet okolo prvotného božstva/. Posledný spomedzi aiónov, Sophia, oslepený túžbou spoznať Otca, vyvolá krízu, po ktorej vzniknú zlo a vášne. Sophia a úchylné stvorenia, ktorým dala vzniknúť, sú vyvrhnuté z pléromy a vytvoria nižšiu múdrosť. Hore bol stvorený nový pár, Kristus a jeho ženský partne...
▲
10.12.2008, 02:25
|
pekne napisane,ale nepouzitelne,filozofia pojednavajuca o nicom...
|
|
|
2
|
čítala som Gnozu od Tau Malachi,ale toto je pre mna silná káva..nič sa nestane,keď napíšem,že ani jednej vete som nerozumela?
|
|
|
5
|
|
|
2. 09.12.2008, 20:22
čítala som Gnozu od Tau Malachi,ale toto je pre mna silná káva..nič sa nestane,keď napíšem,že ani jednej vete som nerozumela?
▲
09.12.2008, 20:59
|
No to bude asi tým, že autor používa meno "Tau", ako majster v gnózach (nižšie sú iba starejší a učeníci) a zvolil veľmi ezoterický prístup k verejnosti, aj keď je tá kniha veľmi stručne napísaná.
|
|
|
4
|
ano ja, selbea, ani ja... 
bol to zamer... |
 |
|
12
|
Rané kresťanstvo bolo dosť zložité, malo viacero rozličných výrazov. „Bludy“ /falošná interpretácia evanjelického posolstva/ a gnózy vznikali od samého začiatku kresťanstva, ktoré v tej dobe ešte nemalo svoj kánon. Popri štyroch evanjeliách a Skutkoch apoštolov, ktoré prijali všetky kresťanské obce /až v druhej polovici 2. storočia tieto texty prijali všetky vtedajšie veľké Cirkvi ako jediné spisy predstavujúce apoštolskú tradíciu. Odvtedy malo kresťanstvo kánon – Nový zákon – a stalo sa „náboženstvom knihy“/, kolovali pod menami apoštolov aj ďalšie texty: Evanjelium podľa Tomáša, Evanjelium Pravdy, Pseudo Matúšovo evanjelium, Skutky Petrove, Jánove atď. Kresťanské centrá – Edessa, Alexandria, Malá Ázia – boli v prvých dvoch storočiach „kacírske“. Jediným pravoverným strediskom bol od začiatku Rím. „A tak v ranom kresťanstve, ktoré malo pohyblivé a mnohoraké formy, rozmanité a často protikladné prúdy, sa Rímu podarilo ustáliť osobitú formu, ktorá dostala meno pravovernosť, pretože sa presadila, a ostatné tendencie budú voči nej hodnotené ako kacírske.“ /Walter Bauer/
|
|
|
13
|
Pri kritike „bludov“ gnostických siekt – predovšetkým antikozmického dualizmu a odmietnutia inkarnácie, ... - cirkevný Otcovia postupne vypracovali pravoverné učenie. Pravovernosť v podstate spočívala vo vernosti starozákonnej teológii. Gnostici boli pokladaní za kacírov práve preto, že čiastočne alebo úplne zavrhovali samotné princípy židovského myslenia / cirkevný Otcovia nepoznali židovské úvahy gnostického typu/. Gnostické idei – predexistencia duše v lone pôvodného Jedna, náhodný charakter stvorenia, pád duše do hmoty atď.- boli totiž nezlučiteľné s biblickou teológiou, kozmogóniou a antropológiou. Človek sa nemohol označiť za kresťana, ak neuznával doktríny Starého zákona týkajúce sa vzniku sveta a povahy človeka: Boh začal kozmogonické dielo stvorením hmoty a dokončil ho stvorením človeka, telesného, pohlavne rozlíšeného a slobodného, utvoreného na obraz a podobu svojho stvoriteľa. Inak povedané, človek bol stvorený s virtuálnosťami boha. „Dejiny“ sú trvaním v čase, počas ktorého sa človek učí používať svoju slobodu a posväcovať sa, skrátka zaúčať sa do povolania boha. Cieľom stvorenia je totiž posvätené ľudstvo. To vysvetľuje dôležitosť časovosti a dejín a rozhodujúcu úlohu ľudskej slobody; človek sa totiž nemôže stať bohom proti svojej vôli. Kresťanstvo tieto koncepcie prijalo. Svätý Pavol velebí nové narodenie, ktoré zaručuje Kristus: Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením“ /2Kor 5,17/; nezaváži ani obriezka, ani neobriezka, tu ide o to byť „novým stvorením“ /Gal 6,15/, „jedným človekom“ /Ef 2,15/. „V tejto perspektíve neprichádza do úvahy, aby sme sa vrátili k nášmu predchádzajúcemu, pôvodnému stavu, ako je to v gnostickom mýte, ale naopak musíme smerovať k tomu, čo je pred nami, neobzerať sa nazad a smerovať k stvoreniu, ktoré prichádza a ktoré sa rodí. Kresťanstvo nie je učením návratu ako gnóza alebo novoplatónizmus, ale učenie o stvorení.“ /Claude Trestamontant/
|
|
|
|
