Fínsko v boji proti dezinformáciám ako príklad pre Slovensko

Zámerom štúdie je stručne zanalyzovať aktuálny systém bezpečnosti, obrany a odolnosti voči dezinformáciám a propagande tejto severskej krajiny, ktorá má podobné historické skúsenosti a podobný počet obyvateľov ako Slovensko.

Fínsko ešte v 19. storočí patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy a postupne sa vyvinulo v silný suverénny štát, ktorý dokázal odolávať aj oveľa silnejším súperom. Dnes má jeden z najlepšie prepracovaných systémov obrany štátu a odolnosti voči vonkajším hrozbám a vplyvom. Pritom ide o krajinu s vysoko vyvinutou a otvorenou ekonomikou, ktorá zároveň patrí medzi najliberálnejšie demokracie sveta s najnižšou mierou korupcie a protekcionizmu. Ako sa to podarilo?

Totálna obrana

Táto severská krajina si vybudovala nepopierateľne silné postavenie v regióne a vo svete. Pri budovaní svojej bezpečnosti a obrany vychádzala z historických skúseností, ktoré postupne zdokonaľovala na všetkých úrovniach spoločnosti. Ako neodmysliteľná súčasť tohto systému je vnímané aj vzdelávanie, ktoré patrí opäť medzi najlepšie na svete. Okrem prirodzeného vzdelávania k zdravému patriotizmu v rámci otvorenej spoločnosti je kľúčovou súčasťou systému aj kritické myslenie, čím Fínsko dosahuje silnú odolnosť jeho obyvateľov voči vonkajším vplyvom, ktoré by mohli ovplyvňovať a destabilizovať spoločnosť a teda aj samotný štát.

Fínsko si vybudovalo tzv. systém totálnej obrany. Pojem „totálna“ znamená, že na obrane sa podieľa celá spoločnosť – vláda, štátna a verejná správa, súkromný sektor (a s tým spojené plánovanie ekonomiky) aj mimovládne organizácie. Všetci aktéri sú aktívne zapojení do obrany a obranného plánovania.

V rámci vlády je každé ministerstvo zodpovedné za prípravu plánov a fungovanie v prípade krízy a teda aj vojnových konfliktov. Tieto samozrejme aj pravidelne precvičujú na ministerskej a vládnej úrovni, čím je zaručená pripravenosť a ich funkčnosť v čase krízy.

Armáda Fínska je postavená na povinnej základnej vojenskej službe, ktorej úloha je zameraná na teritoriálnu obranu. V prípade konfliktu je tak Fínsko schopné behom pár dní postaviť značné počty síl rýchleho nasadenia a následne mobilizovať stovky tisíc vojakov. Fínska obrana ako obrana malej krajiny stojí na princípe spôsobenia veľkých škôd. Jej cieľom je spôsobiť svojmu silnejšiemu protivníkovi také škody, ktoré by boli preňho príliš nákladné v porovnaní so ziskom dobitia krajiny. Nehovoriac o predpokladanej pomoci spriatelených krajín a NATO, ktoré by sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodli pomôcť túto krajinu brániť.

Nezastupiteľný súkromný sektor

V úzko prepojenej spoločnosti si pripravenosť vyžaduje jasne nastavenú spoluprácu medzi vládnymi inštitúciami, súkromnou sférou a občianskou spoločnosťou. Keďže súkromné firmy poskytujú značnú a veľmi dôležitú časť kritickej infraštruktúry a služieb, ktoré sú nevyhnutné pre chod krajiny v prípade krízy, vo Fínsku je súkromný sektor zapojený do väčšiny procesov plánovania a zabezpečenia služieb ako aj zásobovania v prípade krízy. Všetky vybrané súkromné a štátne spoločnosti majú povinnosť vytvárať zásoby pre prípad núdze.

Zvláštnosťou je, že vo Fínsku nemá vláda núdzu nájsť partnerov v súkromnom sektore a nemusí súkromné spoločnosti nútiť do spolupráce pri budovaní zásob a podieľaní sa na príprave krajiny na krízu. Pre Fínsko je charakteristické, že súkromné spoločnosti sa sami ponúkajú, alebo dokonca bez výzvy dobrovoľne vytvárajú zásoby a pripravujú sa na prípad krízy. Je to vnímané ako česť podporovať vlastnú krajinu a prípadne sa podieľať na jej obrane.

Súkromné spoločnosti sa aktívne podieľajú aj na aktivitách tzv. Národnej pohotovostnej zásobovacej agentúry (NESA), ktorá má v prípade krízy na starosti koordináciu služieb a zásobovania (security of supply). Na chode organizácie sa podieľajú nielen zástupcovia štátu ale aj súkromného sektora. Štát má takto nastavený úzky vzťah so súkromným sektorom a dokáže s ním efektívne spolupracovať a teda nechať ho aj spolupodieľať sa na rozhodovaní, čím sa dosahuje nielen prepojenie medzi štátom a súkromným sektorom, ale dosahuje sa aj vyššia efektivita a úspora štátnych zdrojov. Zároveň sa tak dosahuje lepšia spolupráca v rôznych ďalších sektoroch spoločnosti, aj vyššia miera porozumenia pri vytváranie konsenzu o prioritách pri budovaní bezpečnosti krajiny.

Neustála príprava

Aby bola zaručená pripravenosť a schopnosť efektívne konať, je potrebné robiť aj pravidelné cvičenia a školenia, ktoré zastrešuje Ministerstvo obrany Fínska v rámci tzv. Národných obranných kurzov, na ktorých sa podieľajú povinne všetky zložky spoločnosti, teda predstavitelia vlády, štátnej a verejnej správy, súkromného sektora, mimovládnych organizácií a médií. V jednej triede tak môžu spolu sedieť napr. minister, opozičný poslanec, novinár, manažér veľkej firmy a úradníčka daňového úradu. Všetci rovní.

Zaujímavosťou je, že záujemcov o kurzy je vždy viac ako je ich kapacita. Ročne sú organizované 4 národné kurzy a 3 špecializované kurzy pre vybrané špecializované skupiny. Cieľom kurzov je pravidelne poskytovať prehľad o prioritách fínskej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky a zároveň pripravovať jednotlivých aktérov na ich podiel na totálnej obrane krajiny.

Kurzy umožňujú precvičovať spoluprácu medzi jednotlivých sektormi spoločnosti. Týmto sa zabezpečuje informovanosť spoločnosti o hrozbách a záujmoch krajiny a poskytuje sa základný prehľad o aktivitách v prípade krízy alebo vojny.

Jedným z dôležitých aspektov výcvikov je aj vnímanie a chápanie mediálneho priestoru, vrátane sociálnych médií. Súčasťou kurzov je aj precvičovanie správania sa na sociálnych sieťach a rozlišovania dezinformácií od štandardných informácií. Čiže dôraz je kladený na kritické myslenie a čítanie s porozumením.

„Samoregulácia“ médií

Vo Fínsku, ako aj vo všetkých demokratických krajinách, zohrávajú médiá nezastupiteľnú úlohu v otázkach slobody prejavu, tvorby verejnej mienky a odolnosti spoločnosti voči dezinformáciám a hoaxom. Rozdiel medzi Fínskom a väčšinou krajín je však v tom, že vo Fínsku funguje tzv. systém samoregulácie médií, ktorý ale treba odlišovať od legislatívnej regulácie médií štátom. Ako masové médiá sú vo Fínsku chápané nielen rádio, televízia a printové noviny, ale aj internetové spoločnosti, ktoré vydávajú správy.

Princíp samoregulácie médií spočíva v dodržiavaní vysokej úrovni etiky a profesionalizmu a poskytovaní vierohodných informácií s cieľom obmedziť zasahovanie štátu do médií, čím sa zaručí aj objektívnosť médií. Spočíva na dvoch pilieroch – na etickom kódexe, tzv. „Usmerneniach pre novinárov“, ktoré obsahujú princípy a pravidlá novinárskej práce, a na čestnom súde, tzv. „Rade pre masové médiá“, ktorá sa pri rozhodnutiach riadi spomínanými usmerneniami.

Rada pre masové médiá je inštitúcia riadená spoločne editormi a novinármi zo zväzu novinárov. Jej cieľom je brániť slobodu prejavu a zároveň udržiavať vysokú úroveň žurnalizmu. Zároveň slúži ako orgán, ktorý rozhoduje o sťažnostiach čitateľov. V prípade sťažnosti sa v rámci Rady pre masové médiá vytvorí skupina novinárov, editorov a čitateľov, ktorá vyhodnocuje takúto sťažnosť. V prípade, že táto skupina vyhodnotí sťažnosť čitateľa ako opodstatnenú, noviny musia na rovnakom mieste v rovnakom rozsahu uverejniť opravu. Zodpovednosť a profesionalita novinárov vo Fínsku je teda pod drobnohľadom a vysoká úroveň je čitateľmi považovaná za štandard.

Prístup k informáciám

Novinári vo Fínsku majú zároveň voľný prístup k informáciám v rozsahu aký na Slovensku nepoznáme. Vo Fínsku sú všetky rozhodnutia, zmluvy, nariadenia a dokumenty všetkých štátnych orgánov a inštitúcií automaticky zverejňované na internete, s ktorými môžu novinári pracovať (viac tu). Zatiaľ na Slovensku je zverejňovanie dokumentov len vo veľmi limitovanej forme a novinári musia žiadať o informácie na základe zákona o prístupe k informáciám. Skutočnosťou je, že nie vždy dostanú odpoveď.

Tento systém voľného prístupu k informáciám zároveň novinárov zaväzuje s nimi aj patrične narábať. Novinári si nemôžu dovoliť ich skresľovať alebo zavádzať, pretože majú plný prístup. Ak by sa tak stalo, novinár aj noviny sa stávajú nedôveryhodnými a podliehajú sťažnostiam čitateľov. Týmto spôsobom je zabezpečená transparentnosť a sloboda prejavu bez vonkajšieho zasahovania, ktorá má priamy dopad na boj s korupciou, protekcionizmom a dezinformáciami. Neprofesionálny prístup, zavádzanie, alebo dokonca vyhrážanie sa novinárom je vo Fínsku veľmi výnimočné a spoločnosť na takéto útoky reaguje veľmi citlivo.

Hybridná vojna

Od roku 2014 však Fínsko zažívalo vlnu nárastu dezinformácií a zastrašovania novinárov a trvalo približne 2-3 roky, kým sa s týmto problémom fínska spoločnosť dokázala vysporiadať. Podľa vyšetrovaní fínskych úradov útoky a dezinformačné kampane súviseli so spustením hybridných operácií zo strany Ruska po nelegálnej okupácii Krymu a začiatkom vojny na východe Ukrajiny.

Niečo podobné zažilo a stále zažíva aj Slovensko, avšak s tým rozdielom, že na Slovensku sa nám doteraz nepodarilo sa s týmto fenoménom vysporiadať.

Na Slovensku síce máme legislatívu a zákony, dodržiavaním ktorých by sme mali byť schopní túto situáciu efektívnejšie riešiť. Problém však spočíva v neschopnosti a neochote orgánov zasiahnuť. Spoločnosť je presiaknutá rôznymi dezinformáciami a konšpiráciami, s ktorými sa často stotožňujú nielen bežní obyvatelia ale aj poprední politickí predstavitelia ako aj predstavitelia výkonných zložiek. To jednoznačne naznačuje nielen slabú výkonnosť a úroveň vzdelávacieho systému na Slovensku, ale aj jeho slabú odolnosť voči vonkajším vplyvom a teda aj slabosť našich inštitúcií, čo zásadne ovplyvňuje ich nezávislosť a nestrannosť.

Vo Fínsku je niečo také nemysliteľné a šírenie dezinformácií či konšpirácii sa vníma ako hrozba pre národnú suverenitu. Hoci trvalo nejaký čas, kým sa s náporom dezinformácií vedelo vyrovnať aj Fínsko, podarilo sa mu vybudovať si silnú odolnosť voci takémuto tlaku, ktorá vychádza z historických skúseností po druhej svetovej vojne, keď bolo Fínsko dlhodobo vystavené snahám Kremľu si ho podmaniť. Podobná situácia bola aj v Československu, Poľsku a ďalších krajinách, ktoré sa stali obeťami Stalinizmu, ale ani napriek tomu sa im doteraz nepodarilo sa s týmto fenoménom vysporiadať.

Už v roku 2015 fínski najvyšší predstavitelia označili začínajúcu informačnú vojnu za hrozbu pre Fínsko a spustili program, do ktorého zahrnuli zo začiatku 100 expertov z rôznych oblastí spoločnosti, aby identifikovali a pochopili spôsob šírenia dezinformácií a ich vplyv na stabilitu spoločnosti.

Fínsko má oproti Slovensku niekoľko zásadných výhod. V prvom rade je to jeho spôsob vzdelávania, ktoré stavia na rozvoji kritického myslenia, a taktiež sú to aj skúsenosti a chápanie zámerov Kremľu. Relevantní aktéri rýchlo odhalili, že zámerom dezinformačnej kampane z Ruska je podporovať rozbroje a napätie v témach, ktoré už dnes polarizujú spoločnosť v danej krajine a ktoré sú vnímané citlivo. Prostredníctvom rôznych falošných správ v médiách sa tak snažia ovplyvňovať nielen politické debaty ale zároveň aj vnášať chaos a neznášanlivosť do spoločnosti.

Odpoveďou Fínska na takéto pokusy o šírenie nestability a dezinformácií bolo zavedenie viacerých veľmi konkrétnych opatrení, ako napríklad zákaz vstupu občanom s rusko-fínskym dvojitým občianstvom do armády a spravodajských služieb, ako aj zákaz nadobudnutia nehnuteľností a pôdy v blízkom okolí vojenských objektov a objektov dôležitých pre bezpečnosť krajiny. Pre porovnanie, ako na tom na Slovensku sme, stačí len letmý pohľad do Dolnej Krupej, kde pôsobia ruskí Nočný vlci a kde cvičili polovojenské jednotky Slovenskí branci, čo si nevšimli naše bezpečnostné zložky.

Pre nulový záujem Fínov taktiež ukončila po roku svoje vysielanie v krajine aj ruská stanica Sputnik. Na Slovensku sa podarilo pokusom o spustenie tejto stanice zabrániť na nátlak občianskej spoločnosti. Naše inštitúcie v tejto oblasti nekonali a pravdepodobne ani nemali vôbec záujem sa v tejto veci angažovať.

Okrem bezpečnostných a obranných opatrení, ktoré Fínsko zaviedlo, došlo zo strany investigatívnych novinárov k preverovaniu pôvodu falošných správ a spôsobov, akým sú dezinformácie vo Fínsku šírené. Ešte v roku 2014 sa podarilo niektorým fínskym investigatívnym novinárom odhaliť tzv. „trolovacie fabriky“ v Rusku, ktorých cieľom bolo zámerné ovplyvňovanie verejnej mienky na Západe. To viedlo k odhaleniu osôb, ktoré vo Fínsku založili a riadili tzv. „nezávislé“ noviny a stránky, ktoré šírili extrémistické a radikálne názory vo Fínsku, s cieľom šíriť falošné správy a podporovať antisystémové sily v spoločnosti.

Odpoveďou týchto „nezávislých“ webových stránok bola vlna kritiky na adresu mainstreamových médií, ktoré označovali ako agentov, ktorí sa snažia umlčať pravdu. Zvláštnosťou bolo, že predstavitelia stránok, ktoré šírili falošný obsah, dostávali mediálny priestor hlavne v rusky hovoriacich médiách. Postupne dochádzalo k zhoršovaniu situácie, ktorá vyústila až do stavu, kedy predstavitelia a sympatizanti týchto stránok začali s vyhrážkami bežným novinárom.

V tejto súvislosti začala fínska polícia vyšetrovanie, ktoré viedlo k obvineniu správcu a tzv. novinára jednej z týchto antisystémových stránok z 20 porušení zákona, medzi ktorými je aj podnecovania neznášanlivosti voči etnickej skupine, šírenie poplašných správ a ohováranie, pranie peňazí, finančné špekulácie, ohováranie a vyhrážky a porušovanie autorských práv. Tento súdny proces je ostro sledovaný a je považovaný za prelomový v súvislosti s bojom proti dezinformáciám. Vynesenie rozsudku totiž vymedzí hranice slobody prejavu a slobody tlače. Na slobodu prejavu sa odvolávajú aj obvinení, ktorí svoje tvrdenia nepodložili faktami, mysliac si, že za svoje názory nemôžu byť potrestaní.

Fínsko je prvou krajinou, ktorá sa odhodlala k takému právnemu kroku, s cieľom chrániť svoju slobodu a suverenitu. Očakáva sa, že rozsudok súdu bude mať značný vplyv nielen na Fínsko samotné, ale bude slúžiť ako príklad aj pre ostatné krajiny, ktoré sa takéhoto kroku obávajú, alebo ho zámerne ignorujú.

Záver

Budovanie odolnosti spoločnosti je dlhodobou a nemennnou úlohou každej krajiny. Príklad odolnosti Fínska nám ukazuje, že odolnosť nie je niečo, čo spoločnosť môže nadobudnúť v krátkom čase, ale je výsledkom dlhodobej systematickej práce na rôznych úrovniach spoločnosti. Nejde pritom len o čas a zdroje potrebné na budovanie obrany a bezpečnosti. Týka sa to v neposlednom rade aj angažovanosti a odhodlanosti občianskej spoločnosti a vzdelávania a výchovy, s cieľom budovať vzťah k svojej krajine a povedomie o tom, kam krajina patrí.

Odolnosť musí byť integrálnou súčasťou spoločnosti ešte predtým, ako sa ju niekto pokúsi narušiť. Budovať odolnosť v situáciách, kedy už pociťujeme jej akútnu potrebu, je neskoro.

V podmienkach Slovenska je v prvom rade potrebné zamerať sa na vzdelávací systém, ktorý už dávno nezodpovedá potrebám dnešného sveta. Ani nákup tej najmodernejšej armádnej výzbroje a techniky nám nepomôže brániť sa, pokiaľ naša spoločnosť nebude mať dostatočnú odolnosť voči vonkajším vplyvom. V tejto situácii je potrebné konať veľmi rýchlo aby nová generácia vyrástla vzdelaná, kriticky mysliaca a mala prirodzene pozitívny vzťah k svojej vlasti. Kým sa tak stane, je potrebné aby naša spoločnosť podnikla aspoň tie kroky, ktoré je možné robiť hneď. Ako príklad pre nás slúži práve súdny proces so šíriteľmi poplašných správ a dezinformácií vo Fínsku, ktorý môže ukázať, že aj sloboda slova má svoje pravidlá. V opačnom prípade nastáva chaos a rozklad. Teda presne to, čo už vidíme na sociálnych sieťach a teda aj v našej spoločnosti každý deň.

Rodák napríklad táto ???

odkaz

Tu si zase dokázal že ten invalidak na palicu berieš zaslúžene