...exitus...

...n0 c0,na mna si nikto nespomenie?...je prave obdobie predsavzati a sklamani...??..

David netrap sa, dovtedy je dobre, dokial si sam na seba spomenies

hehe, su radi ze si preč. nieze budes bulit.

kto z vas pride ku mne na caj,vino mi nechuti a kavu uz tiez nepijem

sak sa netrhajte a laskavo si prineste zo sebou papuce

alebo nemocnicne navleky , pan psychiater David uz ocakav obete v kresle pre hosta aj s rajskym plynom.

a mozem si vziat toaletak ? vies, na ten sajrajt co vysmrkam pocas placu,si nezasluzi ani snehobielu vreckovku

exitus - brrrrr, no ale ... šeci sme smrtelní , že áno!
Tak vám rozpoviem v krátkosti, čo sa mi snívalo zrovna na Vianoce!
sedím si za stolom v mojej kancelárii, keď len príde ku mne zachovalý pekný chlap, všimla som si aj v tom sne, že krásne voní a je vyholený kolem papuli - jak babatko kolem prdelky. Všimla som si na ruke prsteň z bieleho kovu so zvláštnym zdobením, husto gravírovaným, no skrátka čosi mimoriadne. A bez môjho súhlasu si sadol hneď oproti mne. Podotýkam, že jááá sem odpor nekládla!
A hneď začal:"Pani Hanka, gratulujem Vám /a doslova povedal/ , vmene nášho rádia ROKEFÉN k Vašej výhre". Kukala som naňho jak stará sova, že ja a aká výhra. Vraj počas celého roka Vám splníme 5O - slovom pätdesiat Vašich želaní, tu máte papier a píšte postupne, každé prianie označte nasledujúcim číslom."
Teda, ludé, já som bola v takých rozpakoch, že no, a nie a nie si spomenúť ani na jedno želanie. A zrazu ma napadlo aspoň jedno , reku, očúvajte milý pane, a keby som chcela pre mňa krásny kabát , krásny strih štuci materiál, aby mi sadol ako uliaty, nehladiac na cenu, šlo by to?"
Kurňa, povedal, že nie je problém. A že nemusím sa ponáhľať, v priebehu dvoch-troch dní si môžem rozmyslieť čo chcem, všetky moje želania sa postupne budú nimi plniť.
No - tak ako ste vy ten kabát nevideli, tak ani ja.... viete čo sa v takýchto chvíľach stáva, že? Jasné, zobudila som sa. Šla som si cvrknúť, okom som flokla na vešiak, kde visela moja bunda od minulého roka . Reku, ahoj, dobrá budeš ešte tento rok!
No ale keď sa mi snívajú hnusné veci, nie a nie sa zobudiť, sen mi to nechá vyžrať až do konca, och irónia ....
No, nedostanem hádam z toho exitus, čo poviete?

neboj sa arasidka, to prezijes..., ale krasny sen...mne sa snivaju v poslednej dobe len take sny, ze ked sa zobudim, tak uz neviem... skor mam pocit, ze zijem v minulosti, cim dalej tym viac udalosti mi nieco pripomina, nieco, co uz davno bolo..
a idem ja uz snivat, ved ten cas hovori za vsetko

No veď za to! Je to zvláštne, ale na dva sny si budem dlho spomínať, ktoré sa mi snívali na Vianoce. olo to v roku 2002, to bol prvý sen. Bol tak emotívne silný, že ma prebudil a nedá sa to slovami vypovedať, aké boli moje pocity - sadla som si na posteli a oblievalo ma akési nevysvetliteľné šťastie - chcelo sa mi aj plakať, aj... nedá sa to opísať.
Snívalo sa mi, že ma ktosi vezie autom v čiernej noci, iba obloha bola nádherne hviezdnatá. Išli sme akousi v skutočnosti neexistujúcou cestou na pokraji nášho mesta, popri brehu potoka, keď som zrazu zbadala, že pred mostom, ktorý stojí nad našim potokom , je akási silná žiara. Prikázala som tomu, kto ma viezol / a v tme som nevidela kto to je, videla som iba jeho ruky na volante/, aby zastal. Zadívala som sa na to úžasne jasné svetlo, sálajúce tak dokola, že jeho lúče osvetľovali breh a koryto potoka. Zrazu som spoznala, že to nie je len svetlo, ale po dne potoka kráča vysoká postav v bielom rúchu, hlavu s dlhými vlasmi ma akosi smutne sklonenú vpred, ruky obe vystreté vedľa tela a to, po čom kráča , nie je voda v potoku, ale suché lístie, on kráča nečujne a smutne. Vtedy som nahlas, i napriek tomu, že som spala , povedala vetu:"Dívaj sa, ON predsa existuje..."
Bol to iba moment, krátky sen, prvotná eufória po prebudení, srdce mi silno tĺklo, a zároveň sa ozvalo niekoľko otázok - prečo bol ku mne chrbtom otočený? Prečo kráčal po suchom lístí a nie po hladine vody v potoku? Prečo? Zážitok na mňa tak silne zapôsobil, že som vzala suchý pastel a snažila som sa ten sen namaľovať.
Viem, že na tento sen nikdy nezabudnem, tak ako na to, že sa mi počas nasledujúceho celého roka stal rad udalostí, ktoré boli veľmi smutné, zmenili môj život a ja som ten sen považovala a považujem podnes za akési varovanie. A ešte jedna závažná vec - tá cesta, po ktorej sme išli autom, si predstavte už dnes existuje, vtedy v rom roku 2002 tam bola iba zeleň na brehu potoka a ľudskými nohami vyšľapaná úzka cestička popri brehu. Dnes je to cesta priamo z nášho sídliska mimo centrum mesta, s novým mostom cez potok, aby sa všetci výhodnejšie dostali na druhú stranu do nákupného centra a jednoduchšie von z mesta smerom na Bratislavu.

arasidka z toho tvojho sna mi nabehla husia koza..hmm aj ja by som bola smutna...obchodne centra sa stali take dolezite pre ludi, kazdy si ide za svojim, pomaly, ze sa nejdu pri tych tzv. vyhodnych akciach pozabijat...tie veci su su pre nich dolezitejsie...ale, snad sa to raz zmeni..