1
|
detstvo, mladosť, staroba - nie každému šťastie dopraje prejsť cez všetky tie etapy, ale každá etapa sa môže, a tá posledná musí, zakončiť smrťou, ktorá je jedinou spravodlivosťou na tejto zemi, vzťahujúca sa rovnako tak na bohatých, ako aj na chudobných  |
 |
|
2
|
v mladosti privysoko vyskakujeme, ale staroba nám tie krídelká pristrihne 
v mladosti nás ani nenapadne, že raz budeme aj my starí, ale ten čas rýchlo zbehne, ani sa nenazdáme a nastane čas, kedy nás pýchou zaslepení mladí premenia na terč posmechu a nastane tá dlhoočakávaná pokora, kedy nás už nikto a nič nerozhádže  |
|
|
3
|
Tak já sem vám tu terčem srandy! No pekné! Basomvášhootlakanapace - a neny to pravda o tej pokore - asi som ešte dost málo stará, lebo mna rozhádže šecko ... bacha na mna... ket sa naštvem - vyvádzam jak osemnástročná pubertáčka, dzetko sa ftedy dekuje do bezpečnej zóny svojej izby a úfa len, že ket zišel z očú, sa ukludným.
Mladosť! Hm, pocit - ako strašne je v nedohľadne staroba - smrť....Zdvihnite dlane a prezrite si svoje ruky, dobre sa dívajte, aké sú krehké, jemné , skoro bez žíl a hnedých fľakov...a myslíte si, že to bude trvať nekonečne dlho, že netreba si ešte robiť starosť, čo bude na staré kolená! Pamätám si, keď mi svoje ruky ukazovala moja stará mama, a porovnávala si ich s mojími detskými rúčkami. Aké sa mi zdali drsné, i na pohladenie! Prešlo odvtedy pätdesiat rokov, dnes by babka mala 110 rokov, vtedy šestdesiat a aká sa mi zdala staručká. A hoci pre nás bola babka vždy babkou, s tesilovou chrbtovou sukňou a páskavou bielou blúzičkou, čo jej ušila moja mama, keď sme sa zišli u nej lna rožnom dome u nás na pažiti, vedela sa aj v tej sukni postaviť do bránky a do druhej dedko a hrali sme futbal. A vôbec nám nevadilo, že pomelkdzi nás kráčajú husi, alebo pár sliepok sedí a drieme vedľa bránky.
Dnes sa blížim k jej veku, chrbtovú sukňu síce nenosím, skôr rifle, jeansy a iné gatiská, nosím botasky a pohodlné sandále, a keď prídu moje štyri vnučky, maľujeme spolu a dívam sa na ich krásne jemné dlane, takmer bez žíl....alabastrové. A rozhodla som sa, idem prerábať moju izbu, na jednej stene naproti okna spravím miesto , kde na stene bude náš strom života - vymodelujem strom a zvečním tak do mäkkej hmoty ich detské dlane , všetkých, aj nás ... zachovám naše odtlačky pre ich deti.
|
|
|
4
|
ja by som sa pokojne vyhol tej starobe..co ma clvoek z tej staroby, ked je len chory, nevladny a odkazany na inych? staci mi pozriet z okna do starobinca, ako tam babka krici na sestricku, aby jej doniesla nieco od bolesti. Nechcem toto..a zdravotnictvo? za kazdu cenu udrzat clvoeka pri zivote? aj stareho? na co je to dobre? len predlzuju tu zbytocnu letargiu.
|
|
|
5
|
|
|
4. 13.07.2010, 10:34
ja by som sa pokojne vyhol tej starobe..co ma clvoek z tej staroby, ked je len chory, nevladny a odkazany na inych? staci mi pozriet z okna do starobinca, ako tam babka krici na sestricku, aby jej doniesla nieco od bolesti. Nechcem toto..a zdravotnictvo? za kazdu cenu udrzat clvoeka pri zivote? aj stareho? na co je to dobre? len predlzuju tu zbytocnu letargiu.
▲
13.07.2010, 10:37
|
ale sú aj vitálni starci, ktorí netrpia bolesťou  |
|
|
6
|
|
|
5. 13.07.2010, 10:37
ale sú aj vitálni starci, ktorí netrpia bolesťou
▲
13.07.2010, 11:15
|
su, o tom sa nebudem hadat...ale kolko ich je takych?
|
|
|
8
|
|
|
6. 13.07.2010, 11:15
su, o tom sa nebudem hadat...ale kolko ich je takych?
▲
13.07.2010, 13:22
|
rains, dalo by sa o tom kecať dlho, ale musím ísť, práve sme sa naobedovali a moja 85. ročná mamina ma ťahá na ciginu🙂)Idem si s ňou jednu bafnúť.
|
|
|
10
|
|
|
8. 13.07.2010, 13:22
rains, dalo by sa o tom kecať dlho, ale musím ísť, práve sme sa naobedovali a moja 85. ročná mamina ma ťahá na ciginu🙂)Idem si s ňou jednu bafnúť.
▲
13.07.2010, 14:07
|
môj otec odišiel ako 59 ročný po zákernej chorobe,hoci trpel ,veľmi chcel žiť....to isté mám hneď vedľa , nie priama susedka má 83 rokov,rapídne ide s kondičkou dole,ale chce byť na tomto svete...a pri tom je doudieraná,lebo závrať ju hodí o zárubňu,alebo do záhonu jahôd....veru,je to individuálne
|
|
|
7
|
Zivot je zabavny maximalne tak do 25 ako pre koho mna prestal bavit uz po 20ke, zalezi to skutocne na cloveku.
|
|
|
9
|
staroba začína sentimentom, a tu pichne , tam pichne..  |
|
|
11
|
hm..... keď si mladý, je samozrejmosťou, že máš celú rodinu pokope, od rodičov, súrodencov, starých rodičov, krstných, tety,ujovia, sesternice,bratranci..... ačo ja viem kto ešte, jaj, susedovci, kamaráti, spolužiaci.... je to pre každého mladého človeka prirodzené.Ale čas letí, časom sa rodina prerieďuje, i napriek tomu, že noví členovia pribúdajú priamoúmerne podľa toho, aká je rodina rozvetvená. Ale tí naši - najbližší - umierajú, strácajú sa, zostávajú iba spomienky a nostalgia v časoch, keď si v reči alebo len tak v snoch na nich spomenieme. A dívame sa na tých svojích potomkov a porovnávame - máme s kým - ten je celý dedo, tá celá babička, ona je ľaváčka po babičke z maminej strany, ten je presne taký ukecaný ako môj strýco, čo umrel na rakovinu.... bé bé bé... oči vlhnú, spomienky ožívajú, smútok, slza v oku.... Dívame sa na film, ide o nešťastnú lásku, a ejhľa, čosi nám to pripomenie z nášho života prežitého a slza je zase v oku...
Mladosť je očakávanie - motivácia .... staroba je spomínanie a očakávanie bez motivácii... a keď motivácia, tak "ako predísť pichaniu tu i tam"
|
|
|
12
|
|
|
11. 14.07.2010, 11:28
hm..... keď si mladý, je samozrejmosťou, že máš celú rodinu pokope, od rodičov, súrodencov, starých rodičov, krstných, tety,ujovia, sesternice,bratranci..... ačo ja viem kto ešte, jaj, susedovci, kamaráti, spolužiaci.... je to pre každého mladého človeka prirodzené.Ale čas letí, časom sa rodina prerieďuje, i napriek tomu, že noví členovia pribúdajú priamoúmerne podľa toho, aká je rodina rozvetvená. Ale tí naši - najbližší - umierajú, strácajú sa, zostávajú iba spomienky a nostalgia v časoch, keď...
▲
14.07.2010, 11:32
|
Arašid ahoj. Ako vždy súhlasim.
|
|
|
13
|
Lea, všetkototo , čo som napísala, je prežité, žiadne teoretizovanie, jednoducho i v mojej rodine sa rady príslušníkov nášho rodu zriedili, vymizli strýkovia, tety, krstná mama, starí rodičia, svokrovci , môj otec , švagrovci a iní , z tej najstaršej vetvy zostala iba moja mama , a o čom taký človek rozmýšľa, spomína, oživuje návraty tam, kde sa vojsť už nedá, iba spomienkami a pri svojej sentimentálnej nálade i tie špatné spomienky na niekoho konkrétneho strácajú ostré hrany a časom sa i na takých ľudí spomína menej nenávistne...
|
|
|
14
|
|
|
13. 14.07.2010, 12:42
Lea, všetkototo , čo som napísala, je prežité, žiadne teoretizovanie, jednoducho i v mojej rodine sa rady príslušníkov nášho rodu zriedili, vymizli strýkovia, tety, krstná mama, starí rodičia, svokrovci , môj otec , švagrovci a iní , z tej najstaršej vetvy zostala iba moja mama , a o čom taký človek rozmýšľa, spomína, oživuje návraty tam, kde sa vojsť už nedá, iba spomienkami a pri svojej sentimentálnej nálade i tie špatné spomienky na niekoho konkrétneho strácajú ostré hrany a časom sa i na t...
▲
14.07.2010, 12:55
|
Arašid ja toto viem, od mala som trávila viac času so starými rodičmi ako s rovesníkmi. Preto poznám ich pocity, rada som ich počúvala. Je to veľmi nepríjemne, keď starý človek vidí, že je pomaly sam jedine zijuci napr. na ulici...Potom už len človek chodí okolo cintorína pozerá na oznamovacej tabuli kto umrel.Aj ja som prebrala od nich ten zvyk. Ak mam moznost, vzdy pojdem pozriem na koho parte je vyvesene,ale teraz uz pozeram na internete stranku mojho mesta a tam si naklikam- umrtia.
|
|
|
|
