Era - Steiner a Jung

Nejde mi o rozvinutie diskusie pod touto témou, aj keď ju samozrejme nevylučujem. V téme uvádzam môj názor získaný z prečítania era doporučenej knihy a keďže nedisponujem priamym kontaktom, tak názor uvádzam tuná:

Obávam sa, že knižka je účelový paškvil.
Netvrdím, že autor klame, alebo je hlupák. Tvrdím však (čo vyplýva aj zo v závere uvedených zdrojov Steinera bez zdrojov Junga), že sa "zamiloval" do Steinera a antropozofie a má potrebu jej propagácie – má naštudované zjavne všetky Steinerove prednášky, lebo knihy nejak zvlášť Steiner nepísal, ale Junga má naštudovaného len povrchne a citáty z Junga sú skorej ako účelový doplnok citátov zo Steinera.. V knihe sa žiadalo vysvetliť, prečo nedošlo ku stretnutiu Junga a Steinera, keď sa obaja zaoberali podľa slov autora takmer tým istým – dušou človeka a duchovnom a ich aktívne životy sa prekrývali.
Vysvetlenie postojov týchto dvoch vedcov je možné charakterizovať takto:
Steiner nedokáže vo svojich postojoch, priebežne až ku sklonku života korigovaných, zakryť svoj bádateľský počiatok. Začínal ako teozof t.j. ako človek hľadajúci v oblastiach špiritizmu, okultizmu, parapsychológie, ezoterike a en bloc vo východných náboženstvách a to najmä v hinduizme a budhizme.
Je pravdou, že pozíciu teozofa neskôr opúšťa a zakladá antropozofiu, ktorá inklinuje ku kresťanstvu, ale jeho akčný rádius výskumu sa prakticky nemení.
Vo svojom životopise Steiner nezaprie svoj nižší pôvod oproti Jungovi a ani svoje nižšie vzdelanie v oblasti psychológie a neschopnosť pochopiť začínajúcu Jungovu analytickú psychológiu.
Ospravedlňuje ho iba vyšší vek a smrť v čase, kedy vedecké výskumy Junga práve začínali byť publikované.
Pre Junga bol Steiner ako vedec či skorej „vedec“ nezaujímavý, lebo jeho poznatky mali stále znaky nedokázateľneho okultizmu a špiritizmu a Steiner verejne napádal analytickú psychológiu.
Tým nechcem tvrdiť, že Steinerove poznanie je pre ľudstvo bezcenné.
Steiner má oproti Jungovi niekoľko handicapov :
• Nižší pôvod s nižším základom vzdelanosti a všeobecného rozhľadu.
• Nezažil žiaden vstup do oblasti nevedomia (oblasti mimo hmotu), pričom Jung zažil takéto vstupy min. dva a tým Duchovno precítil na vlastnej „koži“ a nemusel o ňom špekulovať ako Steiner. Jungov vzťah k Bohu bol preto nespochybniteľný a neohroziteľný. Známy je jeho výrok – „....neverím v Boha, lebo moja viera sa zmenila vo vedecké presvedčenie v Božiu existenciu.....“
Steiner naopak o duchovne iba špekuloval bez vedeckých dôkazov, aj keď praktické výsledky mal nesporné. Nad pôvodomj jeho výsledkov však zostáva otáznik.

👍: ninka

steiner sa inspiroval blavatskou, co este treba vediet ?

👍: kntsz

3-
hej, ale treba vedieť, že Steiner od Blavatskej odišiel, lebo ona bola schopná západnú kultúru korigovať v smere východných náboženstiev, ale áno, ten vplyv tam iste bol, to je aj môj názor.
Som zvedavý, či era tento vplyv bude popierať.

6. dobre ale okopcil od nej kopu veci ktore zostali sucastou jeho náuk , ci?

👍: kntsz

Aké môže byť to vedecké presvedčenie v existenciu nejakého boha? Zaujímavé je hneď to, že "vedecky" považuje existenciu ktorého boha? Práve toho židovského? Prečo?

2-
Lemmy, niekedy mi pripadáš ako dement, ktorý nie je schopný pochopiť, že Boh je len jeden a ten istý aj keď vyznávaný rôznymi svetskými náboženstvami a teda pochopiteľne aj svetsky korigovane - odlišne.