Duša človeka

Exitsteciu duše človeka dnes uznáva každý, dokonca aj neveriaci a v miulom a predmnulom stroročí sa zaoberalo sa veľa lekárov zaoberalo výskumom duše. Najznámejší výsledok tohoto skúmania bolo monohonásobné potvrdenie váhy duše. Mnohí pozorovali umierajúcich ľudí, ktorých nechli umierať na presných elektronických váhach a včetci prišlik záveru k záveru, že v momente keď opustila duša telo, znížila sa váha o 27,3 g, pokial som si to dobre zapamätal.
Takže, čo je potom vlastne duša ? Prvé čo ma napadá ,že je to vlastne akýsi súbor všetkého, čo vlastne človek zažil a môžu tam byť vecí, ktoré ani netušíme, čo vlastne boh potrebuje, aby tam to bolo.
Ale ak si rozdelíme na HW a SW, pretože každý SW musí mať svoj HW a SW je duchovný a HW materialny, potom tých 27 g by mal byť HW.V každej duší sú určité vrstvy a úrovne, čo zase už majú podrobne naši vedci a tak sa skúsme zamyslieť o vzniku duše, kde vlastne vzniká duša.
Ak by me šli zpätne z nášho doterajajšieho poznania duše, zistíme, že duša je jednotný celok, ktorý vzniká z dvoch, teda zase duálnosť našej exiatencie. Preto by bolo zaujímavé vdieť, čo všeko sa odohráva pri počatí v mateskom vajíčku pri spojení, alebo, čo všetko sa tu spája alebo nie. Najdôležitejším výsledkom spojenia je nová, úplne jedinečná osobnosť, ktorá mnohé zdedila a niektoré vôbec nie. Máme napríklad dedičné choroby, dedičné povahové zvyky, dedičné podby tvári, tela a mnoho mnoho iných vecí, ale predovšetkým máme novú osbnosť, ktorá sa síce uplaní až v neskoršom odbobí vývoja už ako v novom človeku.
Je to z tohoto pohľadu celkom jednoduché, skúsme to premyslieť, takýmto jednoduchším spôso bom ako to mohlo byť s ježišom. Tak isto s u neho pri počatí vytvoril v materskom vajíčku v Márii, všetko , ako aj u iných ľudí. mechanizmus tvorenia zárodku duše sa uvoril ako u šetkých duší.
Takž a ježišov zárodok duše sa skladal z dvoch duší, jeden bol z márijinho tela a bol zo zárodku tela jej rodičov, kde boli stopy aj dávodovho rodokmeňa. A duhý zárodok duše bol po jeho otcvi, ktorý sa dostal do nej, keď duch svätý zatienil jej rozum. Spojením tchto dvoch zárodkov vznikla ježišova duša. Teda zárodok duše v ježišovi bol jeden z márie, kde bol jeho rodokmeň ľudský vrátane dávida, alebo rodokmeň človeka a druhý z ducha svňtého, alebo zárodok od jeho otca ako boha.Čo sa dialo, ak duch svätý zatienil rozum márie, to nevie ani ona. V kaťdom prípade zárodok ježšovej duše je50% boh po otcovi a 50% čovek z rodu dávidovho.
Ja osobne z tohoto konštatujem, že ak by bol ježiš 50 na 50, nemôže byť bohom na 100 % ale zárodok po jeho otcovi z neho robí najvyšieho človeka na zemi a aj nebi lebo na neho, ako jediného mohol položiť boh najdôležiejšiu ulohu mesiša. On jediný a nikto iný môže spasiť šloveka a on jediný je synom boha najvyššieho , lebo on jediný pozná cestu a pravdu o skutočnom živote človeka. Zárodok jeho duše. má však ešte aj tú možnosť, že sov život môže dať a môže ho aj vziať, to je ďalšia vlastnosť, ktorú tiež nemá žiaden iný človek a to ho tiež vyvyšuje nad všetkch ľudí. Teda je nedčovek, ktorý nie je boh, pretože zrodnie boha je úplne iné V jánovom prologu je na konci veta: Jednorodený boh, ktorý je v lone otca, ten o ňpm priniesol zvesť. ... boh, ktorý je v lone otca..., čo by malo znamenať, že z lona boha nikdy nič nevyšlo., preto aj ježišov zárodok po božej strane, mohol byť počatý v iných telách aj viackát. Lebo hovorí, že mám ovce aj v iných ovčincoch.
Ale treba samozrejme rolišovaťže zmrtvyh vstanie je niečo uplne iné, vtedy takto počaté telo
sa musí najprv meniť na ducha smrťou a potom je ježiš prvorodený z mrtvych.

Niečo, čo po smrti človeka prežíva (nehmotné, duchovné) neexistuje! A už vôbec to nie je nesmrteľné. Človek je "živá duša", a keď zomrie, tak Biblia hovorí o takom človeku( zvierati) ako o "mŕtvej duši ". V Biblii nie je ani jediný text, čo by podporoval dogmu o nesmrteľnosti duše. Nádej človeka spočíva iba vo vzkriesení. A vzkriesené, oživené môže byť iba to, čo je neživé. Paradoxom je to, že katolícka cirkev otvorene priznáva, že ..... "táto dogma pochádza od Platóna a od Aristotela, a jeho geniálne pochopeného - hylemorfizmu".

Niečo, čo po smrti človeka prežíva (nehmotné, duchovné) neexistuje!
V tomto prípade ti budem oponovať svojou vlastnou skúsenosťou. Po dopravbej nehode v 97 ma priviezla záchranka do nemocnice na ARE som tam bol dvakrát-.Prvý krát ma chcel posadiť a zažil som bolesť a dostal som sa do šialenej bolesti,čo sa ani nedá opísať a veľmi som túžil po tom, že aby sa tá bolesť skončila. A zrazu akoby uťal, bolesť prestala a ja som sa cítil mimo seba a ešte som zaregistroval, že jeden z nich zakričal:odišiel nám a viac som si z aRA viacej nezaoamätal, lebo som sa ocitol na nejakej lúke, kde bolo také silné svetlo, až sa mi tráva zdala šedá.Ale pretože som bol na AREnebol problém pichnúť ešte jednu a zase som bol nazad a ukrutná bolesť pokračovala ďalej.A taak somveľmi chcel, aby tá tma prišla zase a ona prišla a bolesť zase akoby uťal.
Takže nebudem sa teraz rozpisovať o ďalšom priebehu, ale asi po 10 rokoch mi bolo vnuknuté,že som pod ťažkým hiechom. Netrvalo dlho a predsa sa mi podarilo na to prísť.
Bol to hiech eutanásie, ktorý som spáchal na ARE, keď som si veľmi želal, aby pričla tá druhá čierna tma. Vtey som nevedel, že tá tma bola vlastne smrť, lebo na tom are som zmrel dvakrát, prvý krát akože normálne a prišiel som na zelenú lúku a druhýá krát som po smrti prišiel do chaosu, kde ma hneď brali, ako som tam prišiel ocitol som sa na mieste zatratenia, ako mi to tu ktosi poradil, keď som to prvý raz opisoval. Dnes sa divím, že mi rvalo pomerne dlho,než som si spomenul na meno ježiš a hneď na to prišiel mladý muž, ktorý ma od tial odviedol a vyviedol z tmy na svetlo do nejakej dediny na poludnie.
Potom som sa istý čas venoval štúdium smrti a prišiel som na to, že to nebude inak, ako som to ja zažil v dobrom a aj v zlom a nejaké endorfíny zhášajúceho mozgu je teoria na vode, ako sa ty odvolávaš na platona a aristotela ,samozrejme, najprv to musí človek zažiť sám na sebe a až potom môže posudzovať a vykladať niečo o smrti.
Preto ja Ani nejak moc neuznávam takýchto a podobných velikánov múdrosti, lebo občas sa im aj niečo podarilo, ale iba občas a potom na základe TAKEJTO múdrosti narobili veľa zlého.
Shagara, potešil som sa, keď som uvidel tvoje meno, lebo my dvaja máme veľa spoločného, ale aj protichoddného a práve v takejto diskusii sa najlepšie hľadá ta naša pravda .
No a život po živote, to je bez akýchkolvek pochybností, pretože inak by to nemalo zmysel, ale práve by som chcel dodať, že práve ježiš, za každým keď hovorí o večností a o nebeskom kráľovstve, Hovorí práve o tejo dobe.

Elemír, všetko čo si zažil bola pravda a nie nejaký výplod zomierajúceho mozgu ako sa snažia dokazovať ateisti či iní pomýlenci, ktorí možno zo strachu z ich zlých skutkov sa snažia dokazovať, že po smrti už nič neexistuje.
Robíš však chybu, ak duši pripisuješ nejakú hmotnosť.
Duch je duchom - bezhmotným a hmota je hmota.
Na počiatku bolo Slovo a slovo bolo u Boha a Boh bol Slovo. Žiadna hmota, lebo tá bola vytvorená až následne Duchom.
Že sa tak stalo v tomto poradí, na to už dochádzajú aj kvantoví fyzici výskumom mikrosveta.
Najskorej sme si mysleli, že hmota je vytvorená z mikro guličiek, atómov potom elektrónov-pozitrónov, bozónov a čo ja viem z čoho.
Dnes poznanie mikrosveta sa dá opísať výrokom jedného fyzika: "V mikrosvete panuje pohyb, ale nie je tam žiaden pohybujúci subjekt. Je to tanec bez tanečníkov." Hmota v skutočnosti neexistuje......
Ešte pre Shagaru:
Duch je večný a Boh je spravodlivý, takže po našej smrti určite existuje nejaká hierarchia. Či je to raj a peklo aj s niečim medzi tým..... nechajme sa prekvapiť.