Dôkaz, že Fotón pochádza priamo z Nebies!



1. ruwolf	20. 12. 2012, 16:56
(1) Vieme, že človek vo veku 100 rokov už nemáva deti - ani podľa Biblie, také niečo bolo len pred Potopou, po nej už nie. (2) Na začiatku nášho letopočtu už bolo po Potope. (3) Dnes je viac ako 2000 rokov od nášho letopočtu. (4) Fotón nemá viac ako 100 rokov. (5) Fotón je teda od začiatku nášho letopočtu minimálne 20. generácia. (6) 19. generácia sú 2 predkovia, 18. generácia ďalší 4, 17. generácia ďalší 8 predkovia, ..., 1. generácia ďalších 2^19 predkov, spolu je to 1048575 ľudí. (7) Každý človek musel byť splodený[*] 1 deň v roku, v roku je minimálne 365 dní, pravdepodobnosť, že sa splodí v daný deň v roku je teda rovná (alebo menšia) ako 1:365. (8) To, že sa 1048575 ľudí splodilo práve v určitý deň, má pravdepodobnosť menšiu ako (1:365)^1048575, čo je menej ako 10^-2686756 [*] Počiatok života väčšina kresťanov považuje splodenie, preto ho uvádzam. Dôsledok: Fotón nepochádza z ľudí, ale priamo z Nebies! Radujme sa teda!   zatvoriť http://www.youtube.com/watch?v=GFHtwyWbPUo  (Ak ste v tomto príspevku našli chybu resp. paródiu na kreacionistické číselné bludy, našli ste správne.) Súhlasí enemy unknown



2. Fotón	⇑    21. 12. 2012, 21:19
Našli sme chybu. Nejde o pravdepodobnosť KTORÝ človek sa narodil, ale ŽE sa narodil človek. ....Nápodobne: funkčný proteín sa z hľadiska pravdepodobnosti nemôže trafiť náhodne. (je jedno o ktorý ide) ....opäť si predviedol nechápavosť študovanej témy, ako v prípade tvojho "začínaní o nuly".



3. trin i ty	⇑    21. 12. 2012, 21:22
foton, co nepozeras ct2 prave teraz?



4. ruwolf	⇑    21. 12. 2012, 21:22
Nový funkčný proteín sa môže trafiť do miliárd rôznych vecí v bunke.



6. Fotón	⇑    21. 12. 2012, 21:58
Hurvínkova válka.   -Každý už existujúci gén má priradenú svoju funkciu v bunke, vrátane prepojenia na regulačné gény, ktoré určujú, kedy, kde a za akých okolností sa má gén v bunke exprimovať. (jedná sa teda o celý komplex) -Náhodná mutácia si NÁHODNE vyberie ktorýkoľvek gén, na ktorom potom prebehne. Keď si ho vyberie, zmena sa týka len toho konkrétneho génu, čiže sa prejaví len tam, kde sa má gén exprimovať a nie inde popríp. hocikde.



10. ruwolf	⇑    21. 12. 2012, 22:05
Evolúcia génov, s ktorými "spolupracuje", prebiehala spolu s daným génom.



11. Fotón	⇑    22. 12. 2012, 18:28
Hurvínkove reči. Pravdepodobnosť, že celý komplex sa upravuje náhodami zrovna k tomu istému cieľu, je 1 ku číslu s tisíckami núl.



14. ruwolf	⇑    23. 12. 2012, 04:24
Evolúcia nemá cieľ.



17. Fotón	⇑    24. 12. 2012, 00:05
Veď práve preto je pravdepodobnosť, že sa budú všetky budú upravovať k rovnakému cieľu, mizivá. (číslos so stovkami núl v menovateli pod jednotkou)



5. ruwolf	⇑    21. 12. 2012, 21:30
Abys' sa narodil Ty, museli sa zakaždým (v tých 1048575 stretnutiach) stretnúť presne 2 špeciálni ľudia, len tí 2, žiadni iní - ak by to nebola tá dvojica, už bys' už nebol Ty.



7. Fotón	⇑    21. 12. 2012, 22:00
Opakujem: Nejde o to kto konkrétne sa narodí, ale že sa VÔBEC niekto narodí. (niekto = funkčný proteín)



9. ruwolf	⇑    21. 12. 2012, 22:03
Nie, ak by sa stretli iní ľudia, mali by inú DNA aj ich potomok by mal inú DNA - bol by to iný človek.



12. Fotón	⇑    22. 12. 2012, 18:31
človek = funkčný proteín (v tvojej analógii) Inú ano! -Ale pretože opäť funkčnú, pravdepodobnosť vzniku takej presahuje počet atómov vesmíru.



8. ruwolf	⇑    21. 12. 2012, 22:02
Takže upravme výpočet na tento parameter: Na začiatku nášho letopočtu bolo minimálne 150 miliónov ľudí: en.WikiPedia.org  Čiže pravdepodobnosť, že sa stretli presne 2 ľudia, bola zakaždým maximálne (1:75_000_000)^2 Za 20 populácií to je určite menej ako (1:75_000_000)^40 < 10^-315



13. Fotón	⇑    22. 12. 2012, 18:39
Nechcem po tebe, aby si mi vyčíslil, že sa náhodami trafí opäť rhodopsín, ale že sa trafí funkčný proteín. (už aj mŕtvy v hrobe by to dávno pochopil. Ty máš však zaslepené oči evolučnou mytológiou natoľko, že nechápeš, čo ti už po 1000ci krát opakujem)



15. ruwolf	⇑    23. 12. 2012, 04:28
To záleží od konkrétnej bunky.



16. Fotón	⇑    24. 12. 2012, 00:02
Buď proteín funguje, alebo nefunguje. (je jedno v ktorej bunke)



18. ruwolf	⇑    24. 12. 2012, 05:50
Nie je jedno, v ktorej bunke, pretože bunka iného druhu je iná a má teda iné miesta, kde by mohol fungovať.



19. Fotón	⇑    25. 12. 2012, 23:04
1. Väčšinou sa jedná o miesta rovnaké, alebo veľmi podobné. 2. Musí ponajprv fungovať, aby si našiel svoje miesto. (a práve toto je problém dosiahnuť náhodnými zmenami)



20. ruwolf	⇑    26. 12. 2012, 07:42
1. Rovnaké miesta sú tam preto, pretože tie druhy majú spoločného predka. 2. To si len Ty myslíš.