hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  politika  /  téma

Dnešné výročie 30. november 1939 dátum utoku ZSSR na neutrálne Finsko bez vyhlásenia vojny .

príspevkov
1
zobrazení
1
tému vytvoril(a) 30.11.2023 14:35 Osvietený
posledná zmena 30.11.2023 14:35
1
30.11.2023, 14:35
Podľa ZSSR nešlo o vojnu iba o trojdňovú mierovú operáciu .

Zimná vojna (fín. talvisota) alebo fínsko-sovietska vojna bol ozbrojený konflikt medzi ZSSR a Fínskom, súčasť druhej svetovej vojny. Vypukla 30. novembra 1939, keď ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko, za čo bol v decembri vylúčený zo Spoločnosti národov. Vojna skončila prímerím 13. marca 1940.

Nepresvedčivý výkon Červenej armády v tejto vojne viedol k prudkému prepadu jej prestíže a presvedčil Hitlera, že ZSSR ľahko porazí.

Medzi Fínskom a Sovietskym zväzom existoval pakt o neútočení uzatvorený v roku 1939 a neskôr predĺžený, hoci vzťahy medzi oboma krajinami boli na bode mrazu. ZSSR prijal na svojom území veľkú časť komunistov, ktorí utiekli z Fínska po porážke ich povstania, verejne označoval Fínsko ako „budúcu zväzovú republiku“ a viedol štvavú kampaň proti tejto krajine a jej predstaviteľom. Fínsko bolo zasa pobúrené spôsobom, akým ZSSR „naplnil“ prísľub autonómie pre Východnú Karéliu, ktorý zložil v roku 1920 pri uzatváraní mierovej zmluvy z Tartu a prijalo na svojom území utečencov z tejto oblasti.

Prvá fáza
Po prepadnutí Fínska Sovietskym zväzom vytvoril Otto Ville Kuusinen bábkovú vládu z Terijoki, ktorá spolupracovala so Stalinom, a ktorú Sovietsky zväz vyhlásil za jedinú ním uznávanú vládu Fínska.

Prvý útok Červenej armády skončil katastrofálne. Veľká časť inváznych síl bola zničená alebo neschopná pokračovať v útoku. 21. decembra 1939 sa preto sovietske velenie rozhodlo zastaviť útočné operácie prakticky na celom fronte. Červená armáda na Karelskej šiji postúpila 25 – 60 km[1], no nedokázala sa prebiť cez Mannerheimovu líniu a bola porazená v prvej bitke pri Taipale a prvej bitke pri Summe. Jej straty tu boli veľké, ale ešte horšie dopadli sovietske jednotky severne od Ladožského jazera. Útok po severnom brehu Ladožského jazera bol odrazený a invázne jednotky väčšinou zničené (pozri bitka na Tolvajärvi), útok na Kollaa zlyhal a bol utopený v krvi, útok na Lieksa bol odrazený a invázne sily rozprášené, útok na Kuhmo skončil obkľúčením elitnej 54. divízie, útok na Suomussalmi úplným zničením 47. armádneho zboru, útok v oblasti Salla obkľúčením inváznych síl a útok cez Petsamo urýchleným ústupom a veľkým množstvom mŕtvych. Námorná vojna bola obmedzená zamrznutým morom (jediný význam malo sovietske vylodenie v Petsame). Podobné pokusy na začiatku vojny pri pobreží Fínskeho zálivu stroskotali na mínových poliach a pobrežných batériách. Vzdušná vojna sa vyvíjala v znamení početnej prevahy sovietskeho letectva, ktoré však malo neúmerne vysoké straty a nedokázalo neutralizovať Ilmavoimat. Jeho vojenský prínos bol navyše relatívne nízky, sústredilo sa hlavne na bombardovanie civilných cieľov za frontom.

Zimná vojna skončila Moskovským mierom 13. marca 1940, v ktorého podmienkach Fínsko muselo odstúpiť veľkú časť svojho územia a pristúpiť na väčšinu sovietskych podmienok. 31. marca 1940 bola sčasti na novozískaných územiach a sčasti na starých územiach ZSSR vytvorená Karelsko-fínska sovietska socialistická republika, do ktorej malo byť prípadne začlenené aj samotné Fínsko. Republika zanikla v roku 1956, keď bola možnosť začlenenia Fínska do ZSSR už len utópiou.

Fínska armáda stratila počas Zimnej vojny asi 71 000 mužov (22 830 mŕtvych a nezvestných a 48 700 ťažko ranených). Výška strát Červenej armády je však predmetom diskusií dodnes. Pred Najvyšším sovietom Molotov priznal stratu 48 745 mŕtvych a 158 000 ranených.[1] Prvá správa TASS hovorila o stotisícových stratách, vzbudilo to taký všeobecný posmech, že bola okamžite opravená na 150 000 a vzápätí na dvestotisíc. Časom, ako sa režim v Sovietskom zväze a Rusku uvoľňoval, objavovali sa utajené dokumenty a spolu s tým sa výška strát Červenej armády upresňovala. Chruščov vo svojich memoároch uviedol stratu milióna mužov, toto tvrdenie je však všeobecne brané ako prehnané. V súčasnej dobe ruskí vojenskí historici vyčísľujú straty Červenej armády na 131 486 mŕtvych či zmiznutých a 264 908 chorých alebo zranených. Ďalej pripúšťajú stratu 600 lietadiel (proti 70 fínskym) a zničenie alebo vyradenie asi 3 500 ruských tankov a ďalších obrnených vozidiel (Fíni ich stratili asi 16). Fíni odhadli celkové straty Červenej armády na niečo medzi 400 000 až 600 000 mužov.
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 verzia : 1.05 ( 27.4.2024 1:45 ) veľkosť : 100 097 B vygenerované za : 0.113 s unikátne zobrazenia tém : 59 883 unikátne zobrazenia blogov : 1 348 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

nikto je online

hľadanie :

blog dňa :

odkaz Možno si sa niekedy zamýšľal, ako bude vyzerať ten Nový Jeruzalem, nebeské kráľovstvo, ktoré má zostúpiť, podľa proroctva 😉 Nuž, asi ťa sklamem trochu, ale nejedná sa o klasické mesto...

citát dňa :

Elegantné šaty plnia u ženy rovnakú funkciu ako plot na záhrade. Musia ju chrániť, ale netieniť ju.