Už v roku 1923 na pôde československého parlamentu podrobil Ján Vanovič ostrej kritike dezinformačnú kampaň plnú nenávisti, klamstiev a konšpirácií ktoré cieľavedome vypúšťali do verejného ovzdušia ľudáci, komunisti, iredentisti. Jeho slová sú veľmi aktuálne:
„Keď pozeráme ako vnútorní nepriatelia na zhromaždeniach všetko pohovoria, keď čítame čo vo svojich časopisoch popíšu, keď pozorujeme ako duševne otravujú ľudí, ako rafinovanými správami sa snažia rozvrátiť spoločenský pokoj, ako vštepujú nenávisť do sŕdc ľudí proti iným spoluobčanom, keď pozorujeme, ako ľud duševne otravujú, ako všelijakými možnými rafinovanými zprávami vynasnažujú sa rozvrátiť právny poriadok a spoločenský pokoj, ako vštepujú nenávisť do sŕdc ľudu proti dôležitým štátnym ustanovizniam, proti iným spoluobčanom, keď vidíme, ako sa snažia rozvrátiť základy štátu, podkopať a oslabovať ho, slovom, keď pozeráme na ich rozvratné, demoralizujúce pramene, vtedy ťažko nám pochopiť, že prečo proti tým mnohým páchaným zločinom alebo prečinom neboli, ani vykonané preventívne poriadky, a ani učinené trestné kroky? Či snáď nebolo možno páchané zločiny alebo prečiny stíhať, či snáď nebolo možno vinníkov potrestať?“
"Čo sa v niektorých časopisoch robí, menovite u nás na Slovensku, čo sa popíše, to nie sú prosím už ani vedecké, ani kritické, ani politické úvahy alebo prejavy, to sú jednoducho nenávisť a rozbroj vyvolávajúce štvanice, to nie je sloboda, to je bezbrehá svojvôľa, ktorú treba zamedziť a znemožniť.“
„Tlač vždy a vždy, ustavične len otravné články hlásajúce, len nenávisť a zášť vyvolávajúca, len štvúca, môže sa stať nebezpečnou."
Jeho slová sú nanešťastie aktuálne aj dnes, kedy je sloboda prejavu zneužívanä na šírenie dezinformácií a nenávisti. Toto zlo potrebujeme spoločne zastaviť, skôr ako sa jeho šíriteľom podarí rozpútať podobné tragédie, aké na vlastnej koži prežili naši predkovia.
odkaz
