Čo sú sväteniny? Čo všetko patrí k sväteninám, ktoré veci? Na základe toho rozlíšite či ide o amulet alebo sväteninu.

O SVÄTENINÁCH


401. Čo sú sväteniny?
Sväteniny sú viditeľné znaky (úkony), ktoré Cirkev usta-
novila na to, aby nám nimi vyprosovala od Boha pomáha-
júcu milosť a hmotné potreby.

a) Niekedy pod slovom svätenina rozumieme samotný ú k o n,
ktorým nám Cirkev vyprosuje pomáhajúcu milosť a hmotné
potreby. Napr.: požehnanie so Sviatosťou Oltárnou, požehna-
nie novomanželov, požehnanie mladuchy, požehnanie ženy po
pôrode, požehnanie domu, požehnanie rolí, požehnanie viníc,
požehnanie jedla ap.; tieto úkony menujeme sväteninami. Ale
pod slovom svätenina možno rozumieť aj v e c, ktorú Cirkev
požehnala a ktorej nábožné užívanie nám má podľa prosby
Cirkvi sprostredkovať od Boha milosť pomáhajúcu a hmotné
potreby. Napr. požehnaná hromničná svieca, svätená voda,
požehnaná trojkráľová krieda, požehnaný ruženec, požehnaný
medailónček, ratolesti požehnané na Kvetnú nedeľu ap. Tieto
veci tiež menujeme sväteninami; keď ich Cirkev žehnala, vy-
prosovala milosť pomáhajúcu a hmotné potreby pre tých, ktorí
budú tieto vecí nábožne nosiť alebo v svojom byte precho-
vávať.
b) Niektoré sväteniny sa používajú na zoslabenie škodlivého
vplyvu zlého ducha, napr. exorcizmus (ako úkon), svätená
voda (ako vec).
c) Sväteniny sa navonok podobajú sviatostiam: aj sviatosti,
aj sväteniny sú zmyslami pozorovateľné znaky (úkony). Pred-
sa však je veľký r o z d i e l medzi sviatosťami a sväteninami.
Sviatosti ustanovil Ježiš Kristus, sväteniny ustanovila Cirkev.
Preto sviatosti majú zaručený účinok, kým sväteninami Cirkev
len vyprosuje účinok od Boha. Počet sviatostí je nemeniteľný,
je ich toľko a vždy ich bude toľko, koľko ich ustanovil Ježiš
Krístus. Počet svätenín je meniteľný. Cirkev môže ustanoviť
nové sväteniny, alebo ustanovené zrušiť, ak stratili význam.
Sviatostí nám poskytujú milosť pomáhajúcu, aj milosť po-
sväcujúcu; sväteninami nám môže Cirkev vyprosiť len milosť
pomáhajúcu a hmotné potreby.


402. Koľkoraké sú sväteniny?
Sväteniny sú dvojaké: žehnania a svätenia.



403. Čo činí Cirkev pri žehnaniach?
Pri žehnaniach prosí Cirkev Boha o požehnanie osoby
alebo veci.

a) Slovám "Cirkev prosí o požehnanie osoby" rozumej tak, že
Cirkev prosí o udelenie pomáhajúcej milosti a o udelenie
hmotných potrieb pre dotyčnú osobu.
b) Keď Cirkev žehná veci, nemá na zreteli dobro samotnej
veci, ale dobro osoby, ktorá tie veci bude užívať. Teda: žehna-
nie pokrmov sa vzťahuje na osoby, ktoré tie pokrmy budú
používať; žehnanie dopravných prostriedkov sa vzťahuje na
osoby, ktoré nimi budú cestovať; žehnanie polí a viníc sa
vzťahuje na ľudí, ktorí polia a vinice obrábajú a čakajú od
nich úrodu ap.


404. Čo činí Cirkev pri sväteniach?
Pri sväteniach zasväcuje Cirkev službe božej osoby alebo
veci a tieto Bohu zasvätené osoby alebo veci, odporúča do
zvláštnej ochrany božej.

a) Svätením zasväcuje Cirkev službe božej napr. tieto osoby:
mladíkov, ktorí sa rozhodli pre kňazský stav (tento úkon svä-
tenia sa menuje "udelenie tonzúry"); alebo devy, ktoré sa
rozhodli žiť v kláštore (tento úkon svätenia má meno "sväte-
nie mníšok").
b) Svätením zasväcuje Cirkev Bohu napr. tieto veci: omšové
kalichy, bohoslužobné rúcha, kostoly, kaplnky, cintoríny ap.
Toto sú tzv. Bohu zasvätené veci a miesta.
c) Zneuctenie Bohu zasvätených osôb, vecí a miest je hriechom
proti prvému prikázaniu božiemu a má meno "svätokrádež".
(Pozri otázku 183.)


405. Čo nás má pohnúť k tomu, aby sme sväteniny nábožne
užívali?
Aby sme sväteniny nábožne užívali, k tomu nás má
pohnúť skutočnosť, že aj sväteniny sú prostriedky milosti
božej.


(K posväcovaniu rôznych predmetov a obrazov, napríklad:

Svätej Kataríne Labouré oznámila Panna Mária, že medailu, ktorú videla, je potrebné
najprv dať posvätiť (nejakému kňazovi). /Pozrite knižku: Život sv. Kataríny Labouré/

Alebo vizionárka Justina Klotzová, keď videla portrét jedného zomrelého cirkevného
predstaviteľa, počula jeho slová: "To som ja iba po posvätení" (obrazu).
/Z knihy: Justina Klotzová - Boh sa prihovára k duši/)

Napr. požehnaná hromničná svieca, svätená voda,
požehnaná trojkráľová krieda, požehnaný ruženec, požehnaný
medailónček, ratolesti požehnané na Kvetnú nedeľu a iné, rovnako aj kríž s ukrižovaným Pánom Ježišom je svätenina.

Mnohí ľudia sa boja a nevedia rozlíšiť čo je amulet(čo patrí pod okultizmus) a čo je svätenina.

Napr. kňaz vie čo patrí k svätenimám a čo k amuletom a môže posvätiť len sväteniny. Viac tu:

Požehnanie predmetov
Vytlačiť Email
Posvätené predmety nie sú samé predmetom úcty, inak by to bola modloslužba, ale majú nám pomáhať priblížiť sa k Bohu a pripomínať nám ho. Posvätením predmetov vyjadrujeme, že ich chceme používať na Božiu oslavu - preto sa posväcujú liturgické predmety, rúcha, kríže, alebo aj jedlo, ktoré budeme jesť vo sviatočný deň.


Používanie posvätených predmetov si však netreba zamieňať s amuletmi - sám posvätený predmet nám nedáva žiadnu ochranu ani milosť, je len prostriedkom, ktorý nám má pomáhať túto ochranu alebo milosť získať od nášho nebeského Otca. Ruženec zavesený v aute je zbytočný ak sa ho nemodlíme, pretože nie posvätený ruženec - ale modlitba je prameňom milosti a posvätenia. Ruženec je len prostriedok, pripomienka, pomôcka, predmet ktorý má byť akýmsi smerovníkom k Bohu. Kňaz pri posvätení ruženca posvätí daný predmet a zároveň prosí o Božiu ochranu za človeka, ktorý sa bude s jeho pomocou modliť. Nosiť na krku medailu Panny Márie preto - aby ma samotná medaila chránila - to je modloslužba. Medaila mi má len pripomínať, že sa mám modliť a prosiť Toho, od ktorého požehnanie prichádza. Hromničná sviečka samotná nechráni - ona mi len pripomína, že sa mám modliť k nebeskému Otcovi za ochranu, lebo on je Pánom aj nad počasím. Posvätením predmetu ako by sme chceli dať najavo - tento predmet patrí Bohu a bude slúžiť na pre jeho účely - bude ma k Nemu privádzať, bude mi pripomínať, že pri každej životnej ťažkosti je tu Boh, ktorý je môj ochranca.

Charakteristické črty svätenín
Cirkev ustanovila sväteniny na posvätenie niektorých cirkevných služieb, niektorých životných stavov, najrozličnejších okolností kresťanského života, ako aj používania vecí, ktoré sú užitočné pre človeka. Podľa pastoračných rozhodnutí biskupov sväteniny môžu zodpovedať aj potrebám, kultúre a dejinám kresťanského ľudu istého kraja alebo obdobia. Obsahujú vždy modlitbu, ktorú často sprevádza stanovený znak, ako je vkladanie ruky, znak kríža a pokropenie požehnanou (svätenou) vodou (pripomínajúcou krst).

Sväteniny pochádzajú z krstného kňazstva: každý pokrstený je povolaný, aby bol „požehnaním“2 a aby požehnával.3 Preto laici môžu udeľovať niektoré požehnania Čím viac sa požehnanie týka ekléziálneho a sviatostného života, tým viac sa jeho udeľovanie vyhradzuje vysväteným služobníkom (biskupom, kňazom alebo diakonom).5

Sväteniny neudeľujú milosť Ducha Svätého na spôsob sviatostí, ale modlitbou Cirkvi pripravujú na prijatie milosti a uspôsobujú na spoluprácu s ňou. „Pre dobre disponovaných veriacich takmer všetky udalosti života sú posväcované Božou milosťou vyvierajúcou z Kristovho veľkonočného tajomstva utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania, z ktorého čerpajú svoju účinnosť všetky sviatosti a sväteniny. A takmer každé správne používanie hmotných vecí sa dá zamerať na posvätenie človeka a oslavu Boha“6

Rozličné formy svätenín
Medzi sväteniny patria predovšetkým požehnania (osôb, jedla, predmetov, miest). Každé požehnanie je oslavou Boha a prosbou o jeho dary. Kresťania sú v Kristovi požehnaní Bohom Otcom „všetkým nebeským duchovným požehnaním“ (Ef 1, 3). Preto Cirkev udeľuje požehnanie, vzývajúc Ježišovo meno, pričom zvyčajne robí svätý znak Kristovho kríža.

Niektoré požehnania majú trvalý dosah, lebo ich účinok je v tom, že zasväcujú osoby Bohu a vyhradzujú predmety a miesta na liturgické účely. Medzi požehnania, ktoré sú určené osobám – nesmú sa zamieňať so sviatostnou vysviackou – patrí požehnanie opáta alebo opátky kláštora, zasvätenie panien a vdov, obrad rehoľnej profesie a požehnania pre niektoré cirkevné služby (lektori, akolyti, katechéti a pod.). Ako príklad požehnaní, ktoré sa týkajú predmetov, možno uviesť obrad posvätenia alebo požehnania chrámu alebo oltára, požehnanie posvätných olejov, liturgických nádob a rúch, zvonov atď.



odkaz

Myslím, že je to dostatočne na pochopenie rozdielu medzi amuletom a sväteninou.

to je tak, ked nevieš rozpoznať čo je modloslužba.....
Zaujimalo by ma ,aky máš nazor na pravoslávne Ikony.......ktore maju ludia povesane na stene, a modlia sa k tomu obrazu......

Ikony nie sú maľované, ale písané, je to vlastne Biblia, ale v obraze. Ikona je okno do neba. Ja osobne mám veľmi vrúcny vzťah k ikonám či k právoslavným alebo gréckokatolíckym. Osobne mám vzťah k ikonám presvätej Bohorodičky s malým Ježišom v náručí. A k sedembolestnej Panne Márií a jej osobitnej ikony Obmäkčenie zlých sŕdc a milujem ikonu Pána Ježiša, ktorý sa volá Pantokrator.

viac o ikone:

Ikona (gr. ????? [eikón] – obraz) je sakrálny obraz, najčastejšie namaľovaný (písaný) na dreve, pôvodom z byzantskej kultúry. Vyobrazuje postavy svätých, scény z ich života a biblické motívy. Ikona je charakteristická pre pravoslávne a gréckokatolícke kresťanské chrámy – cerkvi. V chrámoch viac ikon spojených do jednej steny s presne určenou kompozíciou tvorí ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od chrámovej lode. Známym ikonopiscom – tvorcom ikon – bol napríklad Andrej Rubľov.
Ikony zobrazujú výjavy zo Starého a Nového zákona a zo života svätých (po rusky: ???????? ?????) - ich rámy sú širšie. Medzi ústredné postavy, ktoré sú na ikonách stvárňované, patrí Ježiš Kristus, Matka Božia, sv. Juraj, sv. Gabriel a sv. Mikuláš. Je to to vlastne maľba na dreve so špecifickou maliarskou technikou. Charakter ikony vychádza z tradičnej byzantskej estetiky – zobrazuje protiklad dobro-zlo, svet nadzemský-svet pozemský a pod. Smeruje k symbolickému stvárneniu sveta (umenie ikony = umenie symbolov). V skutočnosti sa ikony nemaľujú ale píšu, presne tak ako sa písalo sväté písmo, pretože ikony predstavujú Sväté písmo v obrazoch.

odkaz

potrebuješ spoznať živeho Boha......Stači jeden dotyk D.S. a všetko pochopíš........nebudeš potrebovať žiadne pomôcky, bude ti stačiť Slovo od Boha......
Budeš ho uctievat v duchu a pravde.........
odkaz

Je mi ľúto, ale tak ako ty sa určite Duch Svätý neprejavuje. Máš ducha, ale Duch Svätý to nie je.

moj duch svedci s D.S. že som bozie dieťa.....môzem a volam Abba Otče......

s tym čo si napísala, budu velmi radi suhlasíť izboví mudrlanti, čo hniju na zadku za počítačom a kritizuju v podstate vsetky cirkvi, okrem iného aj tu tvoju podarenu RKC....
Ja som si velmi vedomí toho že na tomto fore som jak proti RKC ,tak proti izbovym mudrlantom, proti jehovistom a pocitam s tym že so mnou nebudu súhlasiť........ja som tu nie preto aby som sa pacil ľudom......

vedomý

To video je pekné.

No Boha nikdy nespoznáme na zemi, takého aký je. Niekto v Božej milosti spoznáva Boha viac, druhý menej ale iba na večnosti budeme vidieť Boha "takého aký je". Na to, aby sme spoznávali Boha postupne, v závislosti od prijatých milostí, potrebujeme "stĺp a oporu pravdy", teda Cirkev, lebo ona odkrýva a zjavuje Boha. Cirkev je mystickým telom Krista, a iba v nej pôsobí plnosť Ducha Svätého. My nehovoríme, že len v Cirkvi pôsobí Duch Svätý, ale iba v Cirkvi sa prejavuje jeho plnosť.

Duch Svätý vedie všetkých k jednote. Ak teda hovoríte o sebe, že máte Ducha Svätého, On sám by vás viedol k jednote s mystickým telom Krista.
V skutočnosti nie je nikdy dôvod k opustenia tohto mystického tela.

Pekne spieva..

Uctievanie svätých obrazov



téma: SVÄTÉ OBRAZY

1159 Svätý obraz, liturgická ikona, predstavuje predovšetkým Krista. Nemôže predstavovať neviditeľného a nepochopiteľného Boha. Až vtelením Božieho Syna sa začala nová „ekonómia“ obrazov:
„Boh, ktorý nemá ani telo, ani podobu, kedysi vôbec nebol predstavovaný obrazom. Ale teraz, keď sa Boh stal viditeľným v tele a žil s ľuďmi, môžem urobiť obraz Boha primerane tomu, ako sa dal vidieť… My však s odhalenou tvárou hľadíme na Pánovu slávu.“



2131 Na základe tajomstva vteleného Slova(476) siedmy ekumenický koncil v Nicei (r. 787) odôvodnil proti obrazoborcom uctievanie obrazov Ježiša Krista, ale aj Bohorodičky, anjelov a všetkých svätých. Svojím vtelením Boží Syn otvoril novú „ekonómiu“ obrazov.

vytvaranie si roznych pomôcok ku modleniu je modloslužba.......Uzko to potom suvisi s poverčivosťou......

modlitba ruženca, rozne obrady navymyslane ľudmi, zasvecovanie, svätorečenie, vplyv chramov, kostolov, kapličiek......je

priamy kontakt s démonmi......

RKC a jej ucenie je majster modloslužby a velmi rafinovane si dokaze sama pred sebou ospravedlniť modlarstvo....

Dochadza potom k takym absurdnostiam, ze obrazy plačú.......

Nemôžem súhlasiť. Spájaš nespajateľné a vytváraš si vlastné výklady, to znamená vlastné náboženstvo, ktorému si len sám uveril.

Lea netrep, boh je sivý deduško ktorý sedí na obláčiku a má na hlave svätožiaru, je vidno, že o bohu vieš prrrrd...

Uctievanie svätých obrazov


KKC
1159


1159 Svätý obraz, liturgická ikona, predstavuje predovšetkým Krista. Nemôže predstavovať neviditeľného a nepochopiteľného Boha. Až vtelením Božieho Syna sa začala nová „ekonómia“ obrazov:
„Boh, ktorý nemá ani telo, ani podobu, kedysi vôbec nebol predstavovaný obrazom. Ale teraz, keď sa Boh stal viditeľným v tele a žil s ľuďmi, môžem urobiť obraz Boha primerane tomu, ako sa dal vidieť… My však s odhalenou tvárou hľadíme na Pánovu slávu.“

KKC
1192

1192 Sväté obrazy v našich kostoloch a domoch majú prebúdzať a živiť našu vieru v Kristovo tajomstvo. Prostredníctvom obrazu Krista a jeho spasiteľných činov sa klaniame jemu samému. Prostredníctvom svätých obrazov presvätej Bohorodičky, anjelov a svätých uctievame tých, ktorí sú na nich zobrazení.

KKC
2131



2131 Na základe tajomstva vteleného Slova(476) siedmy ekumenický koncil v Nicei (r. 787) odôvodnil proti obrazoborcom uctievanie obrazov Ježiša Krista, ale aj Bohorodičky, anjelov a všetkých svätých. Svojím vtelením Boží Syn otvoril novú „ekonómiu“ obrazov.

Užitočnosť ikon


KKC
2705

2705 Rozjímanie (meditácia) je predovšetkým hľadaním. Ľudský duch sa usiluje pochopiť dôvod a spôsob kresťanského života,(158) aby súhlasil s tým a odpovedal na to, čo žiada Pán. To vyžaduje pozornosť, ktorú je ťažké udržať Obyčajne si pritom človek pomáha nejakou knihou a tie kresťanom nechýbajú: Sväté písmo, najmä evanjelium,(127) sväté ikony, liturgické texty príslušného dňa alebo obdobia, spisy Otcov duchovného života, diela kresťanskej duchovnosti, veľká kniha stvorenia a kniha dejín, kniha Božieho „Dnes“.

ikony sú dobrá vec, hlupáci za nich dobre platia...

Význam svätých obrazov


KKC
1161


1161 Všetky znaky liturgického slávenia sa vzťahujú na Krista. Podobne aj obrazy svätej Bohorodičky a svätých. Naznačujú totiž Krista, ktorý je v nich oslávený. Ukazujú „oblak svedkov“ (Hebr 12,1), ktorí aj naďalej majú účasť na spáse sveta a s ktorými sme spojení najmä pri sviatostnom slávení. Prostredníctvom ich obrazov sa predstavuje našej viere človek stvorený „na Boží obraz“ a napokon pretvorený „na jeho podobu“, ako aj anjeli, ktorí sú tiež v Kristovi zjednotení ako v hlave:
„Sledujúc božsky vnuknuté učenie našich svätých Otcov a tradíciu Katolíckej cirkvi (lebo vieme, že je tradíciou Svätého Ducha, ktorý v nej [Cirkvi] prebýva), so všetkou istotou a starostlivosťou vyhlasujeme, že tak zobrazenie drahocenného a oživujúceho kríža, ako aj úctyhodné a sväté obrazy, či už maľované, alebo [zhotovené] z mozaikových kamienkov, alebo z akéhokoľvek iného vhodného materiálu, majú byť vystavené vo svätých Božích chrámoch, na posvätných nádobách a rúchach, na stenách a tabuliach, v domoch a pri cestách, a to tak obraz Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ako aj našej nepoškvrnenej Panej, svätej Bohorodičky, ctihodných anjelov a všetkých svätých a spravodlivých mužov.“

známy ikonopisec Martin Damián kratúčko vysvetlí o čom sú ikony:

odkaz

jeho tvorba a technický vznik a popis ikon:

odkaz