Pred dvoma desaťročiami to spolu s nechráneným sexom bola najväčšia hrozba pre ľudstvo. Vďaka nej do našich domácností vnikli Dobsonove jednotky a zmizli z nich chladničky s freónom. A potom nastalo ticho.
Ozónovú dieru zrazu vystriedali iné problémy a možno si na ňu občas niekto spomenul, keď sa išiel opaľovať. Už sa o nej však skoro nikde nepísalo a ani v televíznych správach nám neukazovali Austrálčanov so spálenou pokožkou.
Upadla až do takého zabudnutia, že keď britský denník Guardian v roku 2006 uverejnil zoznam sto najväčších environmentálnych problémov, ktorým bude Británia v budúcnosti čeliť, tak sa do neho ani nedostala. Jeden z jeho redaktorov si teda položil tú istú otázku ako ja v titulku a začal zisťovať, či je teda všetko v poriadku.
V tom čase nebolo a stále nie je, aj keď prinajmenšom od roku 2003 sú správy pomerne pozitívne. Vtedy sa totiž objavili prvé informácie o tom, že úbytok ozónu sa spomalil a v tomto roku austrálski vedci oznámili, že po prvý raz začalo množstvo ozónu nad Antarktídou stúpať. Ozónová diera sa zmenšovala aj predtým, ale to neznamenalo nárast množstva ozónu. Jeho vrstva síce pokrývala väčšiu plochu, ale bola tenšia.
V atmosfére dnešnej takmer úplnej nedôvery v schopnosť politikov dohodnúť sa na čomkoľvek znie takmer neuveriteľne, že dva roky po objavení ozónovej diery bol prijatý Montrealský protokol o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu. Ide zrejme o jeden z najúspešnejších medzinárodných dohovorov týkajúcich sa životného prostredia, ktorý dokazuje, že keď sa chce, tak sa dá konať rýchlo a účinne.
Bol to prvý dohovor OSN, ktorý podpísala každá členská krajina. S odstupom času ťažko povedať, čo prispelo k takému jednoznačnému postupu, ktorý sa neskôr nepodarilo zopakovať pri Kjótskom protokole. Možno to bolo tým, že ochrana životného prostredia vtedy ešte nebola spolitizovaná a politici výnimočne počúvali, čo im vedci hovoria, a to dokonca v atmosfére studenej vojny, kedy sa dalo vydierať úplne všetkým. Aj tým, že necháte triedneho nepriateľa upražiť sa na slnku.
Možno však práve viditeľné výsledky v podobe spálenej pokožky a rakoviny kože boli spúšťacím mechanizmom pre okamžitú nápravu. Pri zmenách klímy sú prejavy oveľa abstraktnejšie a dajú sa zvaliť na množstvo rôznych faktorov, proti ktorým ľudstvo údajne nič nezmôže.
odkaz