Čo sa deje vo Venezuele ?

Chcel by som požiadať o stručný komentár ku kontrarevolučnému dianiu vo Venezuele. A to hlavne Grófika, lebo ten je ekonóm. Ako je možné, že je tam milión % inflácia, keď vládne socializmus hahah))))))))) ??? odkaz

👍: Osvietený

Čo myslíte ? Jedná sa o Majdan, alebo to robí Sóróš ?

👍: Osvietený

Čo by sa dialo . Venezuela ako každý socík dorazila svoje dno . Nepomohol ani var čo bolí ani 1000 000 % inflacia . Zavládla bieda a hladomor z ktorého utekajú do okolitých krajín miliony ľudí .
Proste zlatý socík
A Maduro reční , že je všetko v poriadku
Že za to môže USA

To je normálne. Vždy, keď sú niekde problémy, môže za to niekto zvonka 🙂

👍: Osvietený

Jednoduchá vec američanom nič nepredať ani nič nekupovať a blahobyt je na svete .

Ale trocha reality

rok 2013

USA po rokoch ťažia viac ropy, než spotrebujú


Ropa z bridlíc posúva USA na dohľad trónu najväčšieho producenta ropy na svete. Po rokoch dokážu vyťažiť viac ropy, než jej spotrebujú.

Spojené štáty vyťažili v októbri vďaka silnému rastu produkcie z bridlicových ložísk viac ropy, než koľko jej doviezli.

Stalo sa to prvýkrát za takmer dve desaťročia, informoval Úrad pre energetické informácie (EIA) pri ministerstve energetiky USA. Ťažba zemného plynu v USA pokračuje v raste, trhá ďalšie rekordy a podľa predpovede EIA sa mierne zvýši aj v budúcom roku.

odkaz

Na spútnikoch s babou vangou


Hugo Rafael Chávez Frías bol venezuelský politik a prezident Venezuely. Chávez propagoval víziu socializmu, latinskoamerickej integrácie a boj proti imperializmu. Bol kritikom neoliberálnej globalizácie a súčasnej zahraničnej politiky USA.

V roku 1992 viedol neúspešný pokus o vojenský prevrat, keď sa pokúšal zvrhnúť prezidenta Péreza, po ktorom bol zatknutý. Z väzenia bol prepustený v roku 1994 na základe amnestie prezidenta Calderu. Po prepustení odišiel z armády a angažoval sa v Bolívarskom hnutí

. Bol označovaný za idealistu schopného zmien v skostnatenom politickom systéme krajiny. V nasledujúcom období sa prejavil ako ľavicový populista, postupne koncentrujúci vo svojich rukách veľkú moc. Do vysokých štátnych funkcií menoval bývalých armádnych dôstojníkov. Zníženie inflácie na 12,3% dosiahol vďaka zisku z predaja ropy. Počas svojej vlády sa zasadil o znárodnenie ťažobných zariadení v krajine, zmenil podmienky zmlúv s firmou Exxon-Mobil. Financie získané z predaja ropy využíval na boj s chudobou. Bol odporcom liberalizácie svetového obchodu


V apríli 2002 sa v hlavnom meste Caracas rozhoreli protesty proti Bolívaristickej vláde. Pri zrážkach s políciou zomrelo asi 20 ľudí 110 bolo ranených. Proti Chávezovi sa postavila časť armády, ktorá ho prinútila odstúpiť a odísť do La Orchila. Za dočasného prezidenta sa vyhlásil podnikateľ Pedro Carmona. Protesty na podporu Cháveza spolu s nedostatočnou podporou pre režim Carmonu, ktorý niektorí považovali za smerujúci k totalite, rýchlo viedol k jeho rezignácii. Chávez sa vrátil k moci 14. apríla 2002.

V roku 2011 bola Chávezovi diagnostikovaná rakovina. Zomrel 5. marca 2013 v dôsledku infekcie dýchacích ciest. Podlomenú imunitu mala za následok liečba rakoviny.Na post prezidenta následne nastúpil Nicolás Maduro

Pôvodne pracoval ako vodič autobusu, potom sa stal odborovým predákom. V politike je od roku 1999, najskôr bol poslanec, potom predseda parlamentu, minister zahraničných vecí a nakoniec viceprezident.

Socialisti chceli využiť odkaz masovo obľúbeného Cháveza, ktorý Madura v poslednom verejnom vystúpení označil za svojho nástupcu.Na jeho stranu sa navyše po Chávezovej smrti postavila armáda, ktorej ústava zakazuje hrať akúkoľvek úlohu v politike

Od marca 2017 čelí Maduro masovým demonštráciám, stále má však podporu armády. Protesty si už vyžiadali niekoľko mŕtvych a desiatky zranených. Podnetom pre túto vlnu demonštrácií bol okrem hyperinflácie, nedostatku potravín a vysokej zločinnosti pokus najvyššieho súdu (nakloneného Madurovi) prevziať právomoci parlamentu. Opozícia potom Madura označila za diktátora

znárodnenie ropných plošín vo Venezuele

Venezuela znárodňuje ropné plošiny

CARACAS 24. júna 2010 (WEBNOVINY) – Venezuela znárodní ropné plošiny patriace americkej firme Helmerich and Payne. V stredu to oznámil venezuelský minister ropného priemyslu Rafael Ramírez. Jedenásť ropných plošín oklahomskej firmy niekoľko mesiacov nečinne stálo, keďže firma viedla spor o platby meškajúce zo strany venezuelskej štátnej ropnej firmy PDVSA. Ramírez uviedol, že plošiny znárodňujú preto, aby ich opäť uviedli do prevádzky. Zoštátnenie plošín podniku Helmerich and Payne nie je prekvapením vzhľadom na sklon venezuelského prezidenta Huga Cháveza k znárodňovaniu a vzhľadom na to, že podnik odmietal ťažiť, kým mu PDVSA neuhradí 49 mil. USD.

Helmerich and Payne je v rámci ropného ťažobného priemyslu malým hráčom, ale vo Venezuele podnikajú aj veľkí globálni hráči, napríklad Halliburton, Schlumberger a Baker Hughes. Halliburton a Schlumberger sa do verejných sporov s venezuelskou vládou nedostali. V roku 2007 Chávez znárodnil niekoľkomiliardové projekty v ropnom regióne Orinoco a firmy, ako napríklad BP Plc presvedčil, aby súhlasili s menšinovými podielmi v zariadeniach, ktoré vybudovali. Vlani prikázal prevzatie niekoľkých menších firiem podnikajúcich v oblasti služieb v ropnom priemysle, keďže PDVSA v dôsledku poklesu cien ropy nebola schopná platiť svojim subdodávateľom. Počas konjunktúry ropného odvetvia, ktorá sa skončila v roku 2008,

Venezuela znárodnila továrnu General Motors včetně automobilů. Vše proběhlo bez vysvětlování

Americká automobilka považuje kroky venezuelských úřadů za nelegální a hodlá se proti nim bránit. Venezuelské ministerstvo informací se zatím k záležitosti nevyjádřilo. K zabavení majetku největšího amerického výrobce automobilů dochází v době prohlubující se politické a ekonomické krize ve Venezuele.

Caracas - Venezuelské úřady převzaly kontrolu nad továrnou americké automobilky General Motors a zabavily její další majetek v zemi. Firma ve středu večer oznámila, že považuje tyto kroky za nelegální a hodlá se proti nim bránit. K zabavení majetku největšího amerického výrobce automobilů dochází v době prohlubující se politické a ekonomické krize ve Venezuele.

odkaz


Take zlate socíkovské

ZNÁRODNENIE OCELIARSKEJ SPOLOČNOSTI SIDOR NASLEDUJE PO ZOŠTÁTNENÍ CEMENTÁRSKEHO PRIEMYSLU ZAČIATKOM TÝŽDŇA
Venezuela znárodní najväčšiu hutnícku firmu

Venezuela znárodní najväčšieho výrobcu ocele v krajine - spoločnosť Ternium Sidor, ktorú vlastní argentínska spoločnosť Techint. V posledných dňoch ide už o druhé znárodnenie majetku zahraničných investorov.

9. apr 2008 o 17:19 SITA




KARAKAS 9. apríla (SITA, Reuters) - Začiatkom tohto týždňa už vláda ľavicového prezidenta Huga Cháveza oznámila svoj zámer zoštátniť najväčšie podniky cementárskeho priemyslu v krajine ako mexický CEMEX, francúzsky Lafarge alebo švajčiarsky Holcim.

Počas víkendu Chávez uviedol, že sa vláda zúčastní rokovaní so spoločnosťou Sidor týkajúcich sa sporu o platy zamestnancov, ktorý spôsobil krátke štrajky v poslednom období. Venezuelský prezident adresoval v minulom roku spoločnosti Sidor množstvo vyhrážok o možnom prevzatí štátom. Chávez sa v obidvoch prípadoch znárodnenia sťažoval na to, že spoločnosti neprikladali dostatočný význam zásobovaniu domáceho trhu.

Čítajte viac: odkaz

Kedysi bola najbohatšou krajinou Latinskej Ameriky. Dnes tam ľudia nemajú čo jesť

Kedysi najbohatšia krajina Latinskej Ameriky sa mení na diktatúru, v ktorej ľudia nemajú čo jesť a chýbajú základné lieky. Venezuela je na kolenách.

Začiatkom milénia bola Venezuela snom aj pre slovenských ľavičiarov na čele s poslancom za Smer Ľubošom Blahom. Vtedy na jej čele stál prezident Hugo Chávez a realizoval svoju víziu „socializmu 21. storočia“. V praxi to znamenalo štedré sociálne programy a dotácie na potraviny, ktoré aj najchudobnejším ľuďom zabezpečili vzdelanie, zdravotnícku starostlivosť a slušné bývanie. To všetko za cenu znárodnenia ťažobných spoločností a vďaka vysokým výkupným cenám ropy. Lenže všetko sa zvrtlo v roku 2013, keď si Chávez pár mesiacov pred svojou smrťou vybral za svojho nástupcu bývalého šoféra autobusu a odborového predáka Nicolása Madura. Pod jeho vedením sa Venezuela prepadá do hladu, násilia a mizérie.

Diktátorské chúťky

„Stalin je ako ja, máme rovnaké fúzy… Súdruh Stalin, ktorý porazil Hitlera…“ rozciťoval sa prezident Maduro pred novinármi v roku 2015 počas knižného veľtrhu v Caracase. Dnes už toto šialené prirovnanie nikoho neprekvapí, keďže na porazenie parlamentu ovládaného opozíciou si Maduro jednoducho vymyslel vlastné Ústavodarné zhromaždenie a počas protestov proti jeho politike už zahynulo 120 ľudí.

Podľa májového prieskumu verejnej mienky si takmer 80 percent Venezuelčanov myslí, že žijú v diktátorskom režime, a rovnaké percento opýtaných si želá, aby Maduro opustil prezidentský úrad. Dôvodom je katastrofálna ekonomická a sociálna situácia v krajine a fakt, že Maduro sa zjavne chystá zabetónovať pri moci navždy. Až 75 percent Venezuelčanov podľa prieskumu sa domnieva, že ich prezident robí všetko pre to, aby vytvoril režim ako na Kube.

Bez liekov a jedla

José Luis Vasquez unikol len o vlások smrti, keď ho vo venezuelskej Valencii postrelili zlodeji. Ukradli mu bicykel, vďaka ktorému sa živil roznášaním rôzneho tovaru. Jeho príbeh priniesla stanica CNN a je to typická ilustrácia zúfalstva miestnych ľudí a vysokej kriminality, ktorá ich kvári. José sa dostal do štátnej nemocnice a doktori mu oznámili aspoň jednu dobrú správu - žiadne životné orgány neboli zasiahnuté a potrebuje len menšiu operáciu. Lenže on už niekoľko dní leží v zavlhnutej nemocničnej izbe a tekutina z pľúc mu kvapká do provizórnej prázdnej bandasky. Všetok zdravotnícky materiál od gázy cez medikamenty až po ihly si musel kúpiť sám a stálo ho to nemálo peňazí - približne tretinu minimálnej mzdy v krajine. Stále čaká na operáciu a v strachu pred ďalšou krádežou si skrýva zvyšné peniaze v trenírkach pod paplónom.

Podľa Venezuelskej farmaceutickej federácie chýba v krajine až 80 percent základných liekov. Podobné je to s potravinami. Regály v obchodoch sú prázdne a keď príde tovar, ľudia stoja v radoch aj dvanásť hodín, aby si kúpili mlieko či chlieb. Vláda dokonca zriadila prídelový systém, ale stále to nestačí a Venezuelčanov trápi hlad ako za vojny.

Kde sa stala chyba

Je to mimoriadne smutný príbeh, keďže Venezuela je krajina s najväčšími známymi náleziskami ropy na svete a má teda potenciál byť skutočne bohatá. Lenže jej ekonomika bola vždy príliš jednostranne založená na príjmoch z ťažby ropy, ktorá predstavuje až 95 percent jej exportu. V časoch, keď sa barel ropy predával za 100 dolárov, sa dobre robila štedrá sociálna politika a dotácia potravín pod výrobné ceny. Lenže cena čierneho zlata sa prepadla na polovicu a dnes sa barel ropy predáva zhruba za 50 dolárov. To je pre Venezuelu tvrdý úder. Vláde chýbajú peniaze a tak začala situáciu zachraňovať masívnym tlačením nových bankoviek.

Výsledkom je šialená hyperinflácia, ktorá by na budúci rok mala predstavovať závratných 1 642 percent. Ak si niekto v čase, keď sa Maduro stal prezidentom, vymenil tisíc dolárov za miestnu menu, dnes by za rovnakú sumu kúpil už len jeden dolár a tridsaťštyri centov. Aj preto vyznievajú smiešne populistické opatrenia, ktorými napríklad vláda zvýšila minimálnu mzdu v krajine o 30 percent. Pri takejto inflácii je to ako kvapka vody na žeravej platni.

Prezident Maduro však má aj naozaj prominentného podporovateľa - futbalovú legendu Diega Maradonu. „Sme chavistas (prívrženci Cháveza) až do smrti. Ak Maduro vydá rozkaz, prídem oblečený ako vojak bojovať za slobodnú Venezuelu proti imperializmu,“ napísal legendárny futbalista na sociálnu sieť. Opozičný líder Henrique Capriles však povedal, že veľmi rád osobne vyzdvihne Maradonu na letisku a vezme ho medzi bežných Venezuelčanov, ktorí trpia nedostatkom jedla, špirálovitou infláciou a závratnou násilnou kriminalitou. Do situácie sa už vložil aj americký prezident Donald Trump, ktorý pohrozil Venezuele vojenskou intervenciou, čo by bol bezpochyby ten najhorší scenár.

odkaz

Vidím že okrem venezuele si odboríkom i na USA biedu

Treba skúšať zatial sa ukazuje že 100 rokov socíkov vedie len a len k obrovským bankrotom ,

Ano keď sa znárodňuje / kradne / to všetci tlieskajú ale prebudenie vždy príde

100 rokov a nič sa nezmenilo stale zlate socíky .

To komunisticke prasa Madura zavrieť a krajina sa rýchlo preberie k životu .

Nanešťastie na tých socíkoch vždy len ****i stoja . Aká to náhoda preto ty patríš vždy k tým neschopným

Proste stručná uvaha zlodeja .

Všetko čo nám tu američania vybudovali im ukradneme / znárodníme /a bude dobre a to už bolo

To bolo juchuchuuuu

Téma je Venezuela kde americké podniky súdruhovia proste ukradli

Čo zanechali američania ZSSR ???

Všetko čo im nestačili ukradnúť sovieti .

Po napadnutí ZSSR sa krajina v lete a na jeseň 1941 dostala do ťažkej vojenskej situácie, ktorú sťažoval fakt, že nacisti okupovali najbohatšie a priemyselne aj poľnohospodársky najvyspelejšie časti krajiny. Situácia sa zhoršila v priebehu roku 1942, kedy bol napadnutý Stalingrad, prerušené vodné spojenie po Volge, pričom bola vyradená ďalšia veľká obilnica a ropné polia v Predkaukazsku. V tomto období sa Sovietsky zväz nachádzal vo veľmi ťažkej situácii. Napriek tomu, že mnohí autori tvrdia, že pomoc západných Spojencov stále vo veľkom množstve neprichádzala, takže krajina zápasila s nacistami vlastnými prostriedkami,[3] bol prínos Lend-Lease nezanedbateľný. Je nesporným faktom, že Sovietsky zväz bol dlhú dobu jedinou krajinou, ktorá viedla proti Nemcom pozemnú vojnu na európskom kontinente. Napriek tomu, že veľká časť pomoci, ktorú západní Spojenci poskytovali nemala priamy vojenský charakter, resp. nebola zbrojného charakteru, no mala pre ZSSR nesmiernu cenu, čo bolo neskôr zo sovietskej strany bagatelizované.

Je nutné poznamenať, že obchodná spolupráca najmä amerických odborníkov na industrializáicii ZSSR prebiehala počas celých 30. rokov.[4] Obdobie druhej svetovej vojny, presnejšie obdobie po napadnutí krajiny nacistickým Nemeckom bolo napokon jej koncentrovaným záverom. Napr. Sovietmi vyrábané osobné a nákladné automobily pred rokom 1941 GAZ-A, GAZ-AA boli licenčne vyrábané vozidlá Ford Model A, Model AA; nákladný automobil ZiS-5 bol licenciou amerického Autocar Dispatch Model SA a pod.

Dodávky zo Spojených štátov a ďalších Spojencov Sovietskemu zväzu uľahčili zásobovaciu situáciu a odľahčili ťažko skúšanej vojnovej ekonomike. Jednalo sa o napr. o dodávky potravín. Do ZSSR boli dodávané hlavne vysokokalorické potraviny (za kritické roky 1941 - 1942 to bolo napr. 50% spotreby cukru, zeleniny, 40% spotreby tukov, 100% spotreby sušených a koncentrovaných potravín, čokolády a pod.)[5]

Do krajiny bolo dodaných 34 miliónov vojenských uniforiem, 15 miliónov párov topánok, 350 000 ton výbušnín, 3 milióny ton nafty, 4,5 miliónov ton potravín (asi 25% potravinových zásob potrebných počas vojny), 12 000 železničných vagónov, 1860 lokomotív, 375 000 nákladných automobilov a 50 000 džípov.[1] Nesmierne dôležité boli dodávky 18 000 stíhacích a bombardovacích lietadiel a 15 000 leteckých motorov.[6] Významné boli dodávky kovov, najmä ocele, ktoré umožnili opäť rozbehnúť produkciu tankov a delostreleckých zbraní, ale hlavne hliníka, ktorého produkcia nebola v napadnutej krajine pre vojenské potreby dostatočná.

Veľký význam Spojeneckej pomoci krajine hodnotili kladne Stalin, Žukov[7] aj Mikojan, ktorý bol počas vojny zodpovedný za zásobovanie Červenej armády. V neskoršom povojnovom období sa však sovietska histografia stavala k tejto pomoci viac kriticky. Sovietsky zväz nakoniec zaplatil len okolo 722 miliónov dolárov a väčšia avšak nie celá časť dlhu bola krajine podobne ako ostatným odpustená.

Samozrejme Rusko je vyspelá krajina . Mne su milenci ruska u riti . Nech ich je koľko chce . Sú to idioti ktorých ovládli ruské dezinfostranky s mentalnou výbavou jehovistov

Naše historické okienko

Kancelárovi Adolfovi Hitlerovi
Prijmite moju vďaku za gratulácie a ďakujem za vaše pozdravy národom Sovietskeho zväzu.

Jozef Stalin

Pánovi zahraničnému ministrovi Ribentropovi
Ďakujem, pán minister za vaše gratulácie. Priateľstvo národov Nemecka a Sovietskeho zväzu, spečatené krvou, bude dlhé a trvácne.

Jozef Stalin

odkaz