CO S ROMAMI?

TO JE OTAZKA A HLAVOLAM,PRE VSETKYCH,KTORYM ZALEZI NA BUDUCNOSTI NASEJ ETNIKI.SU NAOZAJ DARMOZRACI AKO ICH NAZYVAME? SU V SKUTOCNOSTI HROZBOU NASEJ BUDUCNOSTI,DA SA IM POMOCT?AKO?TO SU OTAZKI PRE NAS VSETKYCH,JE VELA OTAZNIKOV,MENEJ ODPOVEDI.KAZDY Z NAS MA PRAVO A POVINNOSTI V NASEJ KRAJINE,BYT PRAVOPLATNYM OBCANOM.NO MNE SA ZDA ,ZE BYT ROMOMJE PREKLIATIE NA CELY ZIVOT,ZIVOT KTORY NIEJE LAHKY.NIE LEN PO SOCIALNEJ STRANKE,ALE HLAVNE PO STRANKE,LUDSKEJ.ZIVOT KTORI, MI NEROMOVIA IM ZDALEKA NEEULAHCUJEME.PRE NAS NA VZDY ZOSTANU HYENI V LUDSKEJ KOZI.NO SKUTOCNOST A PRAVDA JE UPLNE ROZDIELNA.NIESU HYENI SU LUDIA Z MESA A KOSTI,LUDIA KTORI CITIA ZE NIE SU VYTANI MEDZI NAMI KTORYCH NECHCEME!CO VY NATO? DAKUJEM ZA VASE NAZORI.

👍: J.Tull

lidma5,
Čo to tu trepeš???? My neuľahčujeme Rómom život??? Čo je toto za somarinu??? Oni sa nechcú inkorporovať do našej spoločnosti, lebo tento životný štýl im úplne vyhovuje. Celý život nič nerobia, cicajú náš sociálny systém, ktorý je financovaný z peňazí daňových poplatníkov a nič do ňho neprispievajú lebo za celý život nevyrobili ani korunu. Akurát vedia len narobiť plno detí, o ktoré sa nestarajú. Samozrejme nechcem všetkých Rómov hádzať do jedného vreca, viem sú aj slušný a pracujúci Rómovia.
Tak čo to prosim ťa trieskaš za nezmysli, že nie sú vítaní?? Nečudo, že nie sú vítaný, keď smrdia, robia bordel a hulákajú. Kto a kde by takéhoto človeka vítal. A to platí vo všeobecnosti, nielen pre Rómov.

no ty budes nejaka humanistka, ktora nikdy nemala za suseda cigansku koloniu...
byt romom je preklaitie? lekar zadara, skola zadara, nikto nic nemusi, trtkaju ako kralici, dostavaju socialne davky a podpory a ine kraviny vo vyske pomaly priemernej mzdy, nikto sa ich ani len dotknut nemoze, lebo je hned rasista. Cigan okradne a zabije babku a babka je na vine, lebo chudatku kakaovemu nedala 5 euro na fet. ked policajti pacifikuju kakaovnikov, tak su obvineni z policajnej brutality. Prepadnu mladu holku iducu zo skoly a skoro ju znasilnia ale nie su obvineni, lebo maju menej ako 14!!! ked si ich ide otec tej dievciny podat, tak este jeho obvinia z rasovo motivovaneho cinu.
Sa zobut ty aktivistka do reality a prestan pisat kraviny. Nezabudni spravit nejaky uzasny prieskum pre EU o tom, aky je tu rasizmus, ako nechceme zaclenit ciganov do spolocnsoti.
A kde ej srpava od tej mladej anglicanky s podobnymi idealmi, ktoru an vychode v osade oekradli, zbili a skoro znasilnili? preco tu spravu nezverejnila EU???????? kde su ostatni aktivisti, co odisli len s holou ritou domov?
nenadavaj ludom do hyen..nastahuj si jednu rodinu do baraku a potom vypisuj ****viny.
Nemas zac..tot moj nazor! A pozdravuj sudruzku Orgovanovu

teraz pátrajú po malom kakauku, ktorý zakusol do líca jednému dievčatku

ako na darmožráčov cigáňov ? ..k o m u n i z m u s na nich )) .. čo cigán to podvod..aj včera na zastávke mi jeden ponúkal "voňavky že : "čorka pani ...dám vám lacno " )) Dokonca zákony sú im prispôsobené. cigáň za ten istý trest ako biely dostane menšiu sadzbu, nakoľko je tam ten etnický rozdiel a sú zaradení ako "dementnejšia menšina.)

to ale nie je ich vina, že dostanú menšiu sadzbu

ja som minule sedela v parku, lebo mi bolo strašne horúco a prišla ku mne jedna mladá cigánka, že mi vyveští za 3 eurá, tak hneď som sa jej poďakovala

Arabeska,ja by som jej povedal,že jej vyveštím za 1 euro.

hovori maly cigan velkemu ciganovi:
"tato a co je to demokracia"
"to je vtedy ked biely na nas robia"
"tato a nevadi im to?"
"Vadi, ale to by bol rasizmus"

Vtip zo starých čias.
Idú rómovia v prvomájovom sprievode a nesú heslo,kde je napísané:Ako budete pracovať,tak sa budeme mať.

taketo cosi podobne bolo v Cechach..tusim v Pardubiciach ci kde..na bielom baraku: gadzove robte, aby sme sa mneli lip.

alebo maly cigan anjde lyzicku a uteka za tatom..
tato, tato.co je toto?? -pyta sa
tato pozrie na lyzicku a hovori: Okamzite to zahod, to je semienko lopaty!

ja nemám nič proti nim, pokiaľ nie sú otravní, špinaví a smradľaví - to zvyknú byť aj bieli

NIE SOM AKTIVISTA .A PREDSTAV SI ZE TIEZ SOM MALA SUSEDOV ROMOV NA TVOJ UDIV NORMALNYCH!KED OBVINUJU MEDIA ZA NEJAKI TRESTNY CIN ABY TO BOLO ZAUJIMAVEJSIE OBVINIA ROMA,AK SPACHA TRESTNY CIN "NIEKTO" LUDIA OBVINIA SAMOZREJME ROMA!ROZDIEL MEDZI TRESTOV,KTO JE NA VINE?ROM URCITE NIE.ONYA, VIES ZE ROMOVIA SI POCHVALUJU KOMUNIZMUS!PRETOZE MUSELI PRACOVAT A BOLA PRACA PRE NICH,AJ KED NEMALI VZDELANIE.POBERAJU SOC.DAVKI ANO,AKO KAZDY V HMOTNEJ NUDZI! RAINS TVOJE POMENOVANIE AKO KRAVINY,PIC....NIE SU VELMI ZAUJIMAVE JE TO SKOR UBOHE.

nie za komunizmu, ale za socializmu

nikdy nepochopim tu modu pisat vsetko velkymi pismenami. nedavat za bodkami medzeru a pisat vsetko v jednom texte. Ale budis..
a ty si myslis, ze ked si mala susedov slusnych ciganov, tak si odbornik na romsku problematiku?
ja som tiez ako decko vyrastal so slusnymi ciganmi a co teraz?

Lidma5 ty si Romka, vsak? Nehanbi sa za to. Ja ti poviem kto moze pomoct Romom, a to samotni Romovia. Lenze, ak je Rom inteligentny a uz ma strednu skolu s maturou, pripadne nejeden Rom ma VS, nechce uz so svojimi nic mat, aj ked sa prizna k svojmu povodu, k tym, ktori su menej vzdelani na nizsej socialnej urovni - od nich vzdelani a bohati Romovia bocia a viac sa im hnusia ako bielym. A to viem velmi dobre.

postoy-lea
Ty si ale naozaj velmi mudra žena.Ani sa nezdaš.Mali 5a zobrať do vlady za romsku splnomocnenku.

lidma..prepáč, zle mi robí na oči to veľké písmo )...nepreháňaj to, ako kde ..ale romovia majú aj iné sociálne výhody a dávky okrem dávok v hmotnej núdzi ...a to nehovorím koľko je z nich zdravých "invalidov " - takže aj invalidné dávky poberajú.Cigáň ovláda pomaly lepšie zákony ako biely, aby na neho štát platil.

Nepoznám ani jedneho Roma- bohuzial, tak neviem o čom to chceš kecať.

Lidma5 este daco Rom vie zit, ovela lepsie zije ako biely, pokial samozrejme neratam, tych celkom chudobnych a sfetovanych. Vela sa da od Romov ucit . Rom pozna socialne davky, socialne sluzby a zakony, lepsie nez pravnici alebo odbornici na danu temu. Mnoho bielych nevie o pravach nic, pozname len povinnosti a bojime sa popytat, to co nam patri. Rom nie, ten pozna svoje prava a ver, ze vsetk co Romovi patri z davok a sluzieb ma, horsie su na tom stredne biele vrstvy, mlady ludia zo strednych skol, tych na urade prace odbiju, nedaju co maju dat. Na vas urad prace nesetri, hned tam nabehne vajda alebo studovany clovek, ktory haji vase prava. Iste co sa tyka prace je to horsie, aj ked ani to neplati. Teraz sa najlepsie dari a su v kurze robotnicke profesie, okrem toho ste hudobnci, remeselnici, a ked ste sikovni trofnete nejedneho inziniera ci lekara.

Jaj aby so nezabudla najvacsi smelinari - obchodnici su Romovia, tak ti sa topia v peniazoch a v prepychu. Raz som trosku mala moznost vzhliadnut svadbu bohatych Ciganov. Poviem ti muzi aj zeny poobliekani, na drahych autach, pili a jedli - ako najvacsi bohaci na svete ako najbohtsia slachta z Ruska.

AKY SI INTELIGETNY A MUDRY RAINS.TY POZNAS ODPOVEDE NA VSETKO AKO VYDIM.ALE CO NEVIES, POCHOPIT ZE KAZDY MA PRAVO NA SVOJ VLASTNY NAZOR.AK NIEKTO NESUHLASI STEBOU JE PRE TEBA MENEJ CENNY? ARABESKA MAS PRAVDU,SOCIALIZMUS.NIE SOM ODBORNIK NA TUTO PROBLEMATIKU ALE CHCEM V TOMTO FORE POVEDAT ZE SAMI ROMOVIA SI NEPOMOZU,AK IM V TOM NEPOMOZE VLADA.ZE VINNY SU LUDIA KTORI MAJU MOC ABY SA TENTO PROBLEM VYRIESIL,TREBA ABY SA S TYM UZ TERAZ ZACALO NIECO "ROBIT"ALE TAKYTO PRISTUP AKO MAS TY,NEPOVAZUJEM TO ZA VELMI DOSTOJNE.

Lidma5 nesuhlasim, uz teraz su tak urobene zakony, ze Romovia sa nemozu stazovat - este nikdy tak nemali ochranu zo zakona ako teraz, lenze maju teraz aj vacsiu zodpovednost, lebo zijeme v demokratickej spolocnosti. Sloboda, znamena aj zodpovednost. Zo strany vlady, zo strany statu sa urobilo vsetko a ozaj bolo potrebne urobit aj Antidiskriminacny zakon, lebo nikto sa neche narodit ako Rom, lebo je to stigma, ktora ho sprevadza cely zivot, to uznavam. Nie vlada, nie biely vam pomozu - mate take iste sance ako biely clovek, lenze stale cakate, ze niekto vam nieco da zadarmo. Ani nam nedaju a vela bielych zije z vyplaty do ust. Vam pomozu len vasi - Romovia, na nich sa obracajte a za dalsie pomoct si musite sami, aj my biely si pomahame sami. Mnoho Romov to dokazalo - maju auta, domy, lepsi zivot nez tisice bielych, ktori robia na SR za minimalnu mzdu a este doma robia na zahradach a poliach, aby usetrili na potravinach.

chces povedat ze vlada nic nerobi? Vlada im len ustupuje donekonecna. Kaze neikto romom aby nechodili do skol? nie, oni sami tam nechodia...oni sami este nepochopili, ze vzdelanie je zaklad do buducna..od 90-tych rokov si zvyikli ze netreba robit, staci len rodit, pofnukat na Europskom dvore a peniaze sa posypu. Kanik im zobral pridavky na deti, socialne davky a co bolo ich odpovedou? rabovanie. Vykradali obchody s potravinami a kradli chlast a cigarety a do telky vyplakavali, ze nemaju detom co dat zrat. Okamzite romska iniciativa na cele s Orgovanovou utekala do bruselu, kde kydala na Slovensko aka je tu rasova diskriminacia a ako tu zli slovaci utlacaju a biju romov.
kolko bielych zije na hranici biedy alebo pod nou a idu masovo vykradat ochody? idu rabovat?
nie si odbornik ale tu ludi nazyvas hyenami, lebo chudatenkam kakaovym nikto nepomoze..kolko vladnych projektov uz bolo od 90-tych rokov na integraciu ciganov do spolocnosti? kolko projektov bolo podporovanych z EU a mimovladnych organizacii na ich vzdelavanie? To si nastuduj a potom nieco vypisuj o hyenizme.
Ciganom postavia bytovku, za 5 rokov je vhodna akurat tak na zburanie. A potom ziadaju novu. Preco bielym nikto bytovky nestavia? preco si musi biely zobrat hypoteku na 30 rokov ked chce byvat?
Sama si sa postavila do skupiny menejcennych, ja som ta tam nezaradil. A ja ti len oponujem, nic viac..ty mas prilis idealisticke vizie o tom, ako stat nepomaha kakaovym a len im kladie polena pod nohy.
sa opytaj ludi ktori maju za humnami kolonie neprisposobivych ako sa im zije s nimi. Co robi stat na ochranu bielych voci kriminalnym kakaovym zivlom, ktore rozosievaju strach vo svojom okoli? ako chrani stat obcanov, ktori si platia poctivo dane voci zlodejom, nasilnikom a vrahom?

V Košiciach banda 12 ročných cigánskych zasranov prepadla 67 ročnú babku, okradli ju a zlomili je tri prsty. Babka skončila v nemocnici s rukou v sadre a šokom. Policajti páchateľov zadržali a trošku im prihodili na riť. Podľa mňa zazlúžene a ja osobne som nevidela dôvod na ich odchod z policajného zboru. A vicepremiér pre menšiny, Dušan Čaplovič, sa osparvedlnil rómskej menšine, za to, že tým zasranom policajti naložili na zadok. Pýtam sa, kto sa ospravedlní poškodenej babke??????

nikto sa nebude babke ospravedlnovat..mala im penaize dobrovolne vydat a nie klast odpor..toto je sarkazmus.
po druhe,..nikto sa jej nebude ospravedlnovat, lebo je BIELA..toto je realita.

lidma5,
Ty čítaš po sebe čo píšeš za ****oviny??? Vláda, táto aj predošlá aj predpredošlá vrážali milióny eur do inkorporácie Rómov do spoločnosti prostredníctvom kadejakých rekvalifikačných kurzov a čo ja viem čoho ešte. A sama vidíš aký je výsledok. Tak prosím Ťa prestaň trepať!!
Veď sama môžeš vidieť ako naši rómski spoluobčania pracujú na upratovaní obcí prostredníctvom aktivačných prác. Opierajú sa o lopaty, posedávajú a fajčia. Ak nezačnú sami od seba tak vláda sa môže aj pokakať a nič sa nezmení. A ja to vidím tak, že sami od seba nezačnú, lebo tento systém im absolutne vyhovuje. Vždy sa predsa o nich niekto postará lebo sú Rómovia a ak nie tak sa pôjdu sťažovať do Bruselu.

prepacte za tie pismena,dufam ze teraz je to lepsie.nie som romka, ale poznam vela ludi romov, ktori su fakt slusni. zaujimave je to ze romovia zijuci na vychode su prave ti ktori maju vacsie promlemi, ako romovia z velkych miest.

a kolkych neprisposobivych poznas? uz si bola na Luniku IX na exkurzii? uz si bola v Letanovciach?

ešte keď LUNIK IX bolo nové sídlisko, som tam navštevovala kamošku nerómku - mala som oblečené biele rifle, tričko a kabelku, tak sa ku mne nahrnulo aspoň 10 malých rómčiat a celou cestou okolo mňa krúžili - veru mi nebolo všetko jedno

Rómska otázka je nevyriešiteľná

Drobné žieňa, ktoré až v dospelosti začalo objavovať svoju identitu. Kladie si otázku, kto vlastne je. Rómka? Hoci vyrastala inak, ako tí v osadách? Trápi sa tým, ale vysvetľuje, že musí hľadať, lebo to tak cíti.

Dáma, ktorá prišla o šťastie smrťou Daniely Hivešovej - Šilanovej. Pýta sa, či existuje Boh, ak tak skoro musela zomrieť žena ako ona. Tvrdí, že aj preto je dnes jej život jedno veľké prázdno.

Poetka, ktorá sa v básňach vyrovnáva so svojimi trápeniami. Feministka, ktorá nedovolí zaplatiť účet za víno druhému.

Novinárka, ktorá otvorene priznáva, že začína pochybovať o zmysle svojej práce, aj o tom, či si za svoju situáciu nemôžu predovšetkým Rómovia sami.

Smutná, krehká, ale zároveň silná a hľadajúca. Denisa Havrľová.

Vyrastali ste v Očovej. Mal niekto problém s tým, že ste Rómka?

Nikdy. Žila som v normálnej rodine, také bolo aj okolie. Rodičia nám čítavali rozprávky od Pavla Dobšinského, brávali nás na výlety, výstavy... Dnes, keď pracujem s Rómami, však vidím, že to bolo svojím spôsobom výnimočné.

To predsa nie je nadštandard.

Nemal by byť, ale u mnohých Rómov je. Rodičia žili de facto ako majorita. Keby neprešli istým procesom a nemali zázemie, keby ich vlastní rodičia neviedli k normálnemu životu, nikdy by ho neaplikovali na svojich deťoch. Babka ráno o štvrtej vstala, pripravila deťom jedlo a dohliadla na to, aby šli do školy. Vedela, že to je potrebné, sama vychodila kvôli chudobe možno len dva až tri ročníky, od detstva pásla kravy, slúžila u gazdov a podobne. V hlavách starých rodičov svietila výstraha, nechceli, aby sa ich deti mali rovnako zle. Pochopili, že cestou za lepším životom je vzdelanie, a robili pre to všetko.

Zrejme toto je možné riešenie problémov Rómov. Musí vyrásť generácia, ktorá bude na tie ďalšie vplývať pozitívne.

Keď v rómskej osade žijú celé generácie v chatrči, pričom nepoznajú nič iné, nie je šanca, že ich deti budú iné. Pre ne nie je normálne ísť na výstavu alebo do ZOO, za normu prijali to, že sa stačí pretĺkať životom, nepracovať, že netreba krášliť svoje okolie... Vedia, že ak si aj upracú, o chvíľu tam niekto vysype smeti alebo sa tam nejaké dieťa vykaká. Zvláštne je, že kedysi neexistovalo, aby v rómskych osadách bolo toľko špiny.

Nenahovárajme si, že dnes má vajda v osade autoritu

Čím sa to zmenilo?

Tým, že v osadách už nie je žiadna poriadna autorita. Kedysi bol vajda tým, koho si tam naozaj vážili, robil aj sprostredkovateľa medzi majoritou a Rómami, dnes funguje jeho autorita zo zotrvačnosti, s pôvodnou nemá veľa spoločné. Keď v minulosti povedal, že ten bordel musí zmiznúť, tak zmizol. Dnes je to každému jedno.

Vajda ako človek s rozhodujúcim slovom v rómskej komunite je mýtus?

Nahovárame si, že má nejakú autoritu, je to však len odvar z minulosti. Rómovia ho síce počúvajú, ale nemyslím si, že by k nemu pociťovali mimoriadnu úctu. Okrem toho vajdom mohol byť kedysi naozaj len čestný človek.


autor: Karol SudorVIDEO
Pod kožou Denisy Havrľovej: Nie som šťastná

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Vráťme sa k detstvu.

Na našej ulici žili Rómovia aj majorita pokope, nikdy sme neboli separovaní, všetkým to pripadalo normálne. Nezažila som, aby mi niekto vykrikoval, že som Cigánka. Naopak, iné deti sa k nám bežne chodili najesť, navštevovali sa aj rodičia, spoločne sme chodili na chalupy a túry... Problémy som nemala ani v škole. A to som bola jediná Rómka v triede.

Idyla.

Iba raz sa stalo, že prišla nejaká žena a povedala, aby sa v triede postavili všetci Cigáni. Učiteľka povedala, že takých tam nemá. Ja som sa nepostavila, lebo som ani netušila, čo to slovo znamená. Keby som to vedela, asi reflexívne vstanem, ale naši do nás naozaj nikdy nevtĺkali vyjadrenia typu „mala by si vedieť, kam patríš".

To, na čo kedysi stačil zdravý rozum, sa dnes robí za peniaze

Čiže cestou by mohlo byť aj to, že Rómovia vyrastajú s majoritou. Vtedy nikomu nedôjde, že by to mal byť problém.

Samozrejme, veď deti sa stávajú krutými až vtedy, keď ich to naučíte. Ak vyrastajú s Rómami, berú ich normálne. Vezmite si materské škôlky: dnes sa za veľké peniaze robia projekty, aby sa rómske deti integrovali do tried spolu s majoritou. Rozumiete tomu? Niekto za prachy robí to, na čo kedysi stačil zdravý rozum. Ja to nechápem.

Lebo ste žili v normálnej rodine. Mnohí tú možnosť nemajú. Kedy vám došlo, že predsa len ste Rómka?

Až v dospelosti, keď som prišla do Prešova pracovať pre rómske noviny Romano nevo ľil a robila prvú reportáž. Šéfredaktorka Daniela Hivešová - Šilanová mi oznámila, že ňou bude rómska osada v Hermanovciach. Zrazu som na vlastné oči videla, ako žijú Rómovia. To bol neskutočný šok.

Danka bola fascinujúca osoba. Nerómka, ktorá Rómom venovala takmer dvadsať rokov svojho života, pričom sama už vyzerala ako pravá Rómka. Kde ste na ňu narazili?

Na besede, kde sa prezentovala ako spisovateľka. Hovorila aj o rómskych novinách a ja som počúvala, hoci téma Rómov ma nijako nezaujímala. Bytostne sa ma totiž netýkala, ani som netušila, že existuje nejaký rómsky problém.

Koľko ste mali rokov?

Dvadsaťtri. Kládla som jej tam otázky ohľadne jej tvorby a nakoniec sa ma spýtala, či som Rómka. Prvýkrát v živote sa ma niekto spýtal čosi také. Dodala, že by bola rada, keby som písala pre tie noviny. Na konci roka mi zrazu zavolala a navrhla, aby som sa presťahovala do Prešova a pracovala nie externe, ale priamo v redakcii. Mala som dva týždne na rozhodnutie a strach, či to dokážem.


Uvedomila som si, že ja ako Rómka mám voči Rómom predsudky

Keď ste robili reportáž z Hermanoviec, prišiel ďalší šok. Nehovorili ste rómsky, pretože rodičia nepovažovali za dôležité naučiť vás to.

Áno, vnímala som to ako hendikep, Rómovia sa ma pýtali, prečo nehovorím ich jazykom, hoci som jednou z nich. Slovenčine totiž rozumejú, ale len vtedy, ak chcú. Jedna vec však na mňa zapôsobila naozaj úžasne.

Aká?

V tej dedine je potok a cezeň vedú mosty. Osada je na akomsi ostrovčeku. V tom čase tam však boli len brvná. Bála som sa prejsť cez ne, ale stalo sa niečo neuveriteľné. Jeden z Rómov vošiel do potoka a sprevádzal ma s tým, že keby som náhodou spadla, tak ma zachytí. Toto bol veľký zlom v mojom živote.

Prečo?

Lebo som si uvedomila, že ja, Rómka, mám voči Rómom obrovské predsudky. Dovtedy som sa pýtala samej seba, či tam mám naozaj ísť a pohybovať sa v tých strašných priestoroch, či sa mi niečo nestane.

Strach z vlastných?

Priznávam to, hoci mi to nie je príjemné. Ten človek v potoku však vo mne čosi zlomil, cítila som, ako zo mňa spadlo niečo zlé.

Pomohol by dotyčný, aj keby sa tam pokúšal prejsť novinár z majority?

Ťažko povedať, je to hypotéza, ale pokiaľ by šlo o muža, tak asi nie. Ak o ženu, tak áno. Naozaj. Ja som cítila spolupatričnosť, hoci som musela vysvetľovať a zdôvodňovať, prečo neviem po rómsky.


Každý vraví,, že nemám riešiť, kto som. Ale ja musím

Prvý vážny stret s rómskou realitou vás však akoby „postihol", začali ste pátrať po vlastnej, dovtedy neobjavenej identite. Hľadáte dodnes.

Áno, bolo to šialenstvo. Zavolala som vtedy mame, povedala jej, že som bola v osade a spýtala sa, či som jedna z nich. Zrazu som totiž mala v hlave chaos. Rómovia mi totiž tvrdili, že som ich, ale zároveň som vedela, že nežijem ako oni. Dodnes netuším, čo som, kto som a či to, čo cítim, je nejaký predsudok alebo nie. Kto vlastne som? Každý mi povie, že som Rómka a nemám to viac riešiť. Ale ja musím.

Prečo v sebe riešite niečo, čo je v podstate jasné?

Lebo to tak cítim. Pracujem s Rómami a musím to riešiť, vyviera to zo mňa. Každý by predsa mal mať vysporiadanú svoju identitu.

Lenže flagelantstvo tohto typu človeku skôr škodí.

Iste, ale keď sa ma niekto spýta, aby som mu vysvetlila, kto sú to Rómovia alebo čo je to rómska duša, tak neviem odpovedať. Aj preto musím hľadať. Mám dotyčnému opísať svoju dušu alebo dušu niekoho z osady? Je moja duša iná ako jeho?

Nie je Róm ako Róm, rovnako nie je biely ako biely.

Jasné, ale aj tak. Pamätám si, ako raz otec, pracujúci na montážach v Rusku, doniesol platňu Cigáni idú do neba. Púšťala som si ju, tancovala na ňu, páčilo sa mi to, ale netušila som, že to je rómska hudba. Keby som si pustila Allu Pugačevovú, tancovala by som rovnako. Pritom Rómovia na svoju hudbu tancujú špecificky.

Rodičia nám do istého veku nedovolili pozerať po dvadsiatej hodine televíziu. Bolo to šťastie, lebo vďaka nude sme mali v rukách knihy a čítali ako žeraví. Raz však naši zrazu povedali, že môžeme pozerať. Bol to film Cigáni idú do neba. Páčil sa mi, ale keď otec s mamou zahlásili, že „konečne ide film o našich", vôbec som nerozumela, čo tým myslia. A snažím sa tomu porozumieť dodnes.


autor: Denisa HavrľováVIDEO
Portrét Daniely Hivešovej-Šilanovej: Okamih optimizmu

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Prečo sa Danka kedysi začala venovať Rómom?

Lebo mala tendenciu pomáhať slabším. Bolo to v nej, bola revolucionárka, vlastne najväčšia „nezávisláčka" a punkerka na svete. Videla, že nikto Rómom nepomáha, tak to začala robiť sama. Keby ostala v Bratislave, nenapadlo by jej to, ale presťahovanie do Prešova a stret s Rómami v závode, v ktorom viedla časopis, jej totálne otočili život. Tiež najskôr netušila, kto sú to Rómovia, myslela si, že tam pracujú študentky z Bulharska. Pochopila, až keď sa ich spýtala, ako sa im tu páči, a oni, že „panička, ale veď my sme Cigánky z Prešova". Zrazu sa im začala venovať, vytvorila rómsky súbor, učila sa od nich rómsky, aby im rozumela...

Čo človeka donúti robiť niečo, čo nemusí?

Fascinácia inou kultúrou, inakosťou. Ona úprimne chcela, aby sa mali lepšie. Bola totálne slobodný človek, sršiaci bezprostrednosťou. A aj Rómovia v Prešove vtedy boli iní ako dnes.

Danka aj ja sme potrebovali slovo "ďakujem"

O Danke hovoríte úplne všade, kde sa vyskytnete, neviem, či som vás vôbec videl v médiách bez toho, aby ste ju spomenuli. Bohužiaľ, minulý rok zomrela a dnes, keď sme točili vaše video, ste sa rozplakali. Jej smrťou akoby ste prišli o časť vlastného tela.

Áno. Odišla veľká súčasť môjho života, polovica mojej duše, niečoho, čo ma tvorilo. Prišlo obrovské prázdno, ktoré dodnes neviem zaplniť. Možno sa to teraz dotkne mojej mamy, ktorá je skvelá, ale Dankina smrť ma tak ovplyvnila, že sa cítim, akoby som prišla o mamu. Nikdy som nepoznala čistejšieho človeka ako ona.

Lenže zároveň si kladiete aj otázku, či jej pomoc Rómom nebola márna. Robila pre nich naplno, hoci bojovala s rakovinou a...

Pýtam sa sama seba, či to všetko malo zmysel, pretože sa nezastavila, ani keď ochorela. Trpela tým, že robí pre druhých, zanedbáva vlastný život a zároveň nemá žiadnu spätnú väzbu ani vďaku od tých, ktorým pomáhala. Bolí ma to kvôli nej, ale aj kvôli tomu, že som po nej prevzala jej prácu, a spätnú väzbu nemám ani ja. Rozumiete... cítim márnosť. Hovorila mi, aby som nikdy od Rómov nečakala slovo ďakujem. Ale ja ho potrebujem! A potrebovala ho aj ona, hoci to nedala najavo.

Nikdy sa toho nedočkala, hoci pre nich robila neskutočné veci. Skoro osemnásť rokov vydávala noviny pre Rómov, organizovala akcie, charitu, divadlo, vystúpenia... tá žena kvôli nim potlačila samu seba. A reakcia či spätná väzba? Žiadna. Je to bolestné, niekedy cítim až vyslovenú zlosť, mám chuť kričať. Mohla sa na to úplne vykašľať, bola skvelá spisovateľka, mohla prednášať svojim študentom herectvo a mať sa skvele. Nie, ona bojovala za slabších aj za cenu svojho zdravia. Mala bolesti, zimnicu, horúčky, trápila sa s rakovinou od roku 2002, ale neustále pracovala, aby pomáhala tým, ktorí nepovedali to ďakujem. Šialené... Bola som celý ten čas s ňou, mám ju pred očami, ako trpela, ako umierala... To neopíšete, také niečo musíte prežiť.

Dnes ste šéfredaktorkou tých novín. Cítite, že máte pokračovať v jej stopách?

Neviem. Mala u Rómov neskutočný rešpekt. Nevedeli síce poďakovať, ale brali ju ako autoritu, hoci pochádzala z majority. Ja som síce Rómka, ale viem, že rovnakú pozíciu si nikdy nevybojujem, nech spravím čokoľvek. Samozrejme, že ma berú, akceptujú, ale Danka bola iný level.


Tej žene by sa mali Rómovia klaňať

Čo to vypovedá o Rómoch, ak sa niekto celé roky snaží im pomáhať, oni to prijímajú, ale zároveň nevedia prejaviť vďaku? Koniec koncov na toto doplácajú mnohí, a aj preto sa uchytil predsudok, že dokážu len brať.

Rómovia fungujú v duchu „keď nám chceš pomáhať, tak to rob, no a čo, tvoja vec". Treba to povedať nahlas, nemôžeme sa neustále klamať. Aj Danku brali tak, že „však to bol jej výber, ona sama sa tak rozhodla, čo my s tým máme". Tej žene by sa mali klaňať.

Potom vzniká otázka, či celá pomoc Rómom v osadách nie je márna. Vidíme stovky riešení, projektov, akcií a rómsky problém nezaniká, skôr naopak. Človek má pocit, že sa všetko ešte zhoršuje.

Danka hovorila, že jej pomoc má zmysel už vtedy, ak sa tým zmení život čo len jediného Róma, ktorý tak bude inšpirovať ďalších. Systematicky ma akoby pripravovala, že raz prevezmem tie noviny. Je úžasné, že z toľkých ľudí som bola práve ja tá vyvolená, ale dnes sa pýtam, či naozaj ide o šťastie, či to stojí za to. Som v rozpakoch, netuším, aké bude pokračovanie, či vôbec nejaké bude.

Sama teda pochybujete o zmysle pomoci Rómom?

Pochybujem najmä o tom, či má zmysel moja pomoc, nie ľudí všeobecne. Či to viem, či na to mám, či to bude mať úspech. Sú to pritom jediné noviny, ktoré sa dostanú do rómskych osád. Neplatia za ne, pretože desať eur predplatného na rok je pre nich nemysliteľná vec.

Čítajú ich vôbec alebo tomu len veríte?

Čítajú, ale samozrejme, že ako prvé si vždy pozrú fotografie. Ak je tam rozhovor s človekom z ich osady, vystrihnú si ho a nalepia na stenu. Sama som to zažila. Ak nebudú tie noviny, klesne informovanosť Rómov v osadách na minimum.


Otec sa ma spýtal, čo by som robila, keby nám kradli zemiaky

Dušan Gábor z Európskej rómskej pracovnej agentúry mi hovoril, že problém Rómov sa nedá riešiť len prácou s nimi, ale potrebná je aj zmena postojov majority. Mnohí s ním v diskusii búrlivo nesúhlasili. Mýlil sa?

Do istej miery je to problém aj majority, ale najmä na sebe musia zapracovať Rómovia. Nemôžu len natŕčať ruku, sami sa musia snažiť. Neustále majú v sebe komplexy, dokonca aj tí, ktorí skončili vysokú školu. Prečo, preboha? Prečo sa boja, že neobstoja? Ja som sa nikdy nehanbila za to, že som Rómka, som hrdá na svoje vzdelanie aj prácu.

Lenže vy ste sa hore šplhali v iných podmienkach, ako sú v osadách.

Áno, uvedomujem si to, v tomto sa napríklad Danka vždy pohádala s mojím otcom. Zastávala sa Rómov v osadách, že nemajú možnosť žiť inak, on jej vždy tvrdil, že sa musel vypracovať sám poctivým životom. Nikdy sa nezhodli. Preto ani nemôžem hovoriť za Rómov ako takých. Nemôžem v ich mene niečo hlásať, pretože by to boli nezmysly. Ktokoľvek, kto o sebe tvrdí, že hovorí za všetkých Rómov, klame. Neuveriteľne klame.

Poviem teraz niečo, čo vyznie tvrdo: každý rok sa opakujú aféry s kradnutím zemiakov alebo dreva Rómami. Prišla som domov a pozerala v televízii správy, kde hovorili práve o tomto. V duchu som si vravela, že „no, to si zas o nás všetci bieli pomyslia svoje, lebo o nás Markíza nehovorí pekne". Otec mi vtedy povedal, že dobre viem, že aj my sadíme zemiaky. A čo by som vraj robila, keby niekto prišiel a ukradol ich, hoci sa na ne s mamou nadreli ako kone. Spýtal sa, či by mi to naozaj neprekážalo. Nevedela som, čo povedať.

Vtedy som si uvedomila, že za mnohé veci a za svoj obraz si môžu Rómovia sami. Chápem, že niekto je v zlej sociálnej situácii, ale to ho neoprávňuje kradnúť. A je jedno, či tak spraví biely alebo Róm. Samozrejme, neviem sa vcítiť do pozície rodičov, ktorí majú doma štrnásť hladných detí, nemajú im dať čo jesť, preto kradnú, ale...

Tam sa treba pýtať, prečo má štrnásť detí niekto, kto ich nevie uživiť.

Samozrejme. Je to nezodpovedné. Ja mám dvoch súrodencov, rodičia mali toľko detí, aby sa o nás dokázali postarať. V osadách zohráva veľkú rolu aj to, že nehrozí, aby šla žena na interrupciu. To je čosi nemysliteľné.

Naši po výplate vždy vytiahli obálky a povkladali do nich peniaze, aby bolo jasné, koľko musí ísť na nájom, elektrinu, vodu, plyn a tak ďalej. Nemohlo sa teda stať, aby nevyšlo na to, na čo muselo, lebo vedeli hospodáriť. V osadách to nevedia, netušia, ako majú fungovať.

Kto ich to má naučiť?

Pýtam sa, čo robí tretí sektor, vláda, tie nenormálne množstvá komunitných pracovníkov. Organizujú sa desiatky konferencií, workshopov a neviem čoho, míňajú sa peniaze z EÚ a výsledok? Žiadny.


Tretí sektor učí Rómov nezmysly - zavárať, variť a štrikovať

Lebo sa investuje do nezmyslov a jednotliví „pomáhači Rómom" sa vzájomne vnímajú ako konkurencia, nenávidia sa. Z niektorých projektov doslova trčí, že keby sa tie peniaze vysypali do Dunaja, efektivita by bola rovnaká.

Presne tak. Kto, preboha, mohol schváliť projekt, v rámci ktorého sa majú Rómovia učiť zavárať ovocie? V osadách, v ktorých ľudia nemajú čo jesť! Veď tam ovocie ani nestihne dozrieť a už je zjedené.

Taký nezmysel sa naozaj udial?

Samozrejme. Ďalší schválený nezmyselný projekt bol o tom, že niekto ide učiť variť rómske ženy. Keby som mala na hlave klobúk, tak ho zložím a pokloním sa rómskym gazdinám za to, ako dokážu variť z ničoho. Na také nezmyselnosti tu niekto vyhadzuje peniaze ostatných. Ďalší nezmysel: projekt, v rámci ktorého chcel niekto učiť Rómky štrikovať a háčkovať. Rozumiete? Pomoc Rómom v treťom sektore zväčša funguje tak, že sa vymyslí hlúposť, ktorá nemá opodstatnenie, zrealizuje sa a navonok sa vykáže obrovský balík pomoci. Že nemala žiadny efekt? A koho to trápi? Dôležité je ukázať, že sa niečo robí, čo tam po tom, že sa všetko míňa účinku.

Deje sa to preto, lebo na riešení rómskej otázky sa priživujú aj paraziti, ktorí o komunite nič nevedia. Eurofondy a dotácie sú magnet. Kto by nechcel podnikať za peniaze iných?

Tí ľudia v živote neboli v osade, len si sadnú za stôl a debatujú, čo také by mohli spraviť pre Rómov. Vymyslia hlúposť, dostanú na ňu peniaze a my sa môžeme čudovať. Projekt sa po čase skončí a všetko je po starom. Róm však potrebuje prácu, nie sa učiť zbytočné veci typu zaváranie ovocia.

Raz sme inak boli siedmi Rómovia v USA. Sedeli sme na nejakom štátnom úrade, naši hostitelia vedeli, kto sme, jedna žena od nich sa však postavila a povedala: „My by sme vám chceli ukázať, čo je naša kultúra." Vzala kávu v umelom pohári a rozvážne, ako malým deťom, povedala: „Toto je káva a toto je lyžička." Myslela som si, že dostanem infarkt. Nikto okrem mňa sa neozval. Vzala som ten pohár a vmietla jej do očí, že kávu v takomto pohári pijeme vo vlakoch, inak len z krásnych porcelánových šálok. Vtedy pochopila, že nás to urazilo. Čo si to o nás vôbec myslia?

No čo, hlupáci sú všade, mali vás za hostí z banánovej republiky.

Jasné, ale viete, k čomu smerujem? Že takto pristupujú k Rómom mnohé projekty. A že predsudky nie sú len na Slovensku a len voči Rómom, ale všade. Koľkokrát prídete na západ a tam povedia „ach, to sú Slováci". Aj v USA sa nás celkom vážne pýtali, či sa stále živíme prácou na poliach.

Stále hovoríme o tom, čo je problém. Aké je však riešenie?

Priznávam, že na toto nemám odpoveď. Môžem hovoriť, čo chcem, tváriť sa veľmi múdro, ale univerzálne riešenie nevidím. Nevidia ho ani tí, ktorí sú za to platení. Ja ani nemám právo hlásať návody, lebo jedna vec je, že chodím do osád robiť reportáže, ale iná to, že potom idem domov, napíšem článok a žijem vlastný život. Tí Rómovia však v tej osade ostávajú a trápia sa ďalej. Treba nahlas povedať, že u nás vôbec neexistujú ľudia, ktorí by vedeli riešiť problémy Rómov. Nie sú medzi majoritou ani medzi Rómami. Bohužiaľ, ale je to tak.


Klameme si, že rómsky problém sa dá riešiť

Niektorí tvrdia, že by Rómom pomohla pozitívna diskriminácia.

Nie. Bola by som veľmi nerada, aby som šla na konkurz do zamestnania, kde by čakali aj lepší odo mňa, a šéf firmy by povedal, že ma berie len preto, lebo som Rómka a chce mi dať šancu. V žiadnom prípade. Možno je pozitívna diskriminácia potrebná, neviem, ale zo svojho hľadiska hovorím, že by som ju nechcela za žiadnu cenu. Túžim niečo dokázať vlastnými silami, nie z protekcie.

Keď si všetko zhrnieme, vyzerá to tak, že rómsky problém je neriešiteľný.

Áno. Každý sa to bojí povedať nahlas, ale je to tak. Klameme sami seba, treba však priznať, že nie, nedá sa to riešiť. Budem sa tešiť, ak sa ukáže, že sa mýlim. Každé štyri roky sa tu vďaka novej vláde síce zmení papierová koncepcia pomoci Rómom, ale aj o pár desiatok rokov budú stále bez práce a žiť v osadách v tých strašných podmienkach. Ten problém je neriešiteľný, lebo nikto na svete nepozná riešenie.

Potom je otázka, načo sa snažiť.

A máme to len tak zahodiť za hlavu? Keby kedysi neboli štúrovci, respektíve by si povedali, že kašľať na všetko, kde by sme dnes boli? Jednoducho dúfajme a pracujme na tom, aby sa to raz zmenilo, hoci to vyzerá beznádejne. Asi to chce nejakého Luthera Kinga alebo Gándhího. Musí prísť ČLOVEK, ktorý osloví tak Rómov, ako aj majoritu. Poznáte takého? Koľkí vyštudujú odbor sociálna práca a nejdú pracovať s Rómami? Čudujete sa im? Prečo by to robili? Majú sa boriť v blate a špine kdesi v osade?

Týmito názormi popudíte asi dosť Rómov.

Mám sa pretvarovať? Ja viem, že sa mi to môže vrátiť v diskusii, že mi budú nadávať. Poprieť samu seba však nedokážem. Mám takýto názor a nebudem ho meniť len preto, aby som sa zapáčila každému.


Akoby som vyhorela, som demotivovaná

Vaše noviny fungujú z dotácie Ministerstva kultúry. Kritik by sa spýtal, prečo by mal zo svojich daní sponzorovať práve vás.

Lebo sú to jediné rómske noviny na Slovensku, vychádzajú v nich články v slovenčine aj rómčine. Nemajú žiadnu šancu prežiť na trhu, pretože Rómovia v osadách za ne nikdy nezaplatia. Ok, môžeme ich zrušiť, ale čo potom? Necháme informovanosť Rómov v problémových oblastiach padnúť na nulu? Aj to je cesta, ale správna? Ak tu môžu mať dotované periodiká spisovatelia, Rusíni, Maďari a podobne, prečo by ich nemali mať Rómovia? Pôvodná myšlienka pri vzniku v roku 1991 bola práve o tom, aby sa do osád dostali aspoň nejaké noviny so správami, týkajúcimi sa života Rómov. A to sa darí, vychádzame v náklade viac ako 12 tisíc kusov.

Akú vysokú dotáciu máte?

To je rôzne, niekedy dva, niekedy tri milióny korún ročne. Závisí to od komisie. Redakcia má len troch členov, všetko Rómov, pracujeme na kolene. Snažíme sa tak, ako sa od začiatku snažila aj Danka. Stáva sa, že niekto si tie noviny predplatí, ale potom to zruší. My mu ich posielame naďalej, pretože vieme, že ak to tým Rómom nedáme, bude len horšie.

Prečo? Veď informovaní sú. Majú televízie, satelity. Ako majú pochopiť, že za služby sa platí?

Ale keď im ich nepošlete, oni nad tým ani okom nemihnú. A k tým televíziám - áno, tie sledujú, ale v nich nie sú informácie primárne o danej komunite. My sme im bližší, oboznamujeme ich s vecami, ktoré sa ich priamo týkajú. Čítajú nás aj integrovaní Rómovia, pre nich tam máme intelektuálnejšie ladené články.

Spomínam si, ako svojho času Danke telefonovala jedna Rómka, že na tej a tej strane čítala taký a taký článok. Práve takéto veci ju nakopávali, aby pracovala ďalej. Predstavu, že chudobná žena ide z osady kilometre niekam, kde je telefónny automat, vhodí doň päťkorunáčku miesto toho, aby za ňu kúpila pár rožkov, a to všetko len preto, aby jej povedala, že ju čítala, brala ako neskutočný zdroj energie.

Píšete básne, z ktorých sála smútok. Je to dôsledok pocitov beznádeje z toho, čo robíte?

Áno. Je to tak preto, lebo nie som šťastná. Nesúvisí to len s Dankinou smrťou, mám totiž pochybnosti aj o svojej práci. Je to problém, ktorý v sebe riešim každý deň. Možno som istým spôsobom vyhorela. Roky niečo robíte, snažíte sa a spätná väzba nulová. Cítim v sebe nepokoj, chaos, som demotivovaná. Je to tým, že nerobím poriadne svoju robotu? Neviem, naozaj nie.

Danka sa dokázala tešiť z neskutočných maličkostí, aj z takých, ktoré som ja nevnímala. Keď jej niekto povedal, že na titulke sa mu nepáči fotografia alebo jej farby, trápila sa tým a hľadala spôsob, ako to zlepšiť. Teraz celá ťarcha dopadla na mňa. Mám však pocit, akoby som zlyhávala, akoby som nežila vlastný život. Asi čakám, kým ma niekto nakopne a povie, aby som šla robiť niečo úplne iné.

Výber z poézie Denisy Havrľovej
SVETER ZO SLOV

Je ráno v ráne
vôňa chemického čaju
pod značkou ovocný
ma prenáša do vôní klamlivej ilúzie.
Papierové vrecúško je plné drobných klamstiev
pripravených na môj dotyk.
Stačí tak málo:
napiť sa z rozliatych myšlienok
a z jedného slova z poskladaných obrázkov
stvoriť vetu.

Obrázky svetla v blikajúcej tme v neopísateľnom slede
nevyslovených túžob
sklonených tvárou k ľudskej naivite
s výrazom pravdy
odrážajúcej klamstvo s pekelným výrazom
prehnanej reality, pletiem si sveter plný slov.
Kto povie pravdu, zapletie sa.
Pletieme slová, klbká rôznofarebných klamstiev,
ktoré sa rozplynú do pravdivých pravidiel
môjho nepokoja.

V hľadaní samej seba s myšlienkami len tak
pohodenými,
potkýnam sa o vety v rozkazovacom
podtóne
v prísudkovej časti predmetu
v rozvinutej následnosti
roztápajúcej sa zmätenosti v jednej vete
s otáznikom na konci.

SAMOTA

Niekto mi zavolal.
Pískal slová o živote.
Vraj je to taká koža
bez tela.
Polieval ma slovami,
až som vyschla.
Mokrá v duši,
suchá navonok.
Vo výklade figurín
predávajú pocity.
Niekto mi zavolal,
že už je vypredané.

NEPOKOJ

Nepokojná duša, nepokojné myšlienky
Tvorivo bezcieľne len tak s nahou predstavou o živote.
Zmietam sa v klbku nádeje s kostrbatou koncovkou šťastného života,
ktorý nemá začiatok.
Nepokojná filozofická myšlienka sa premení na prázdnotu,
ktorá ma tvorí s otázkou bez odpovede.

DRŽ MA

Minúta po minúte a som v nej v jej náručí, teraz, už...
Objala ma, stratila som sa v nej...
Mlčím a zároveň kričím, nepočuje ma?
Drží ma!
Rozplývam sa len tak do slastnej prázdnoty,
môjho bez myšlienkovitého JA.
Drž ma, silnejšie, chcem cítiť tvoj pulz,
ktorý sa prenáša do môjho srdca...
drž ma... samota... priateľka... MOJA...

ROZHODLA SOM SA MLČAŤ

Zamknuté myšlienky, otvorená myseľ.
Sopka nevyslovených túžob
čoskoro vybuchne.
Som pripravená na lávu pocitov?
Často krvácam z tupo ostrých slov.
Otvorené rany liečim dobre osolenými slovami.
Rozhodla som sa mlčať z úcty k slovu...

Sú vaše noviny slobodné? Môžu písať kriticky o „mocných" medzi Rómami?

Ako môžu byť úplne slobodné, keď žijú z dotácie? Nemôžu byť také z princípu, veď ich podporuje štát. Máme si klamať? Samozrejme, že v nich pustím všetko, čo považujem za dôležité, tak to robila aj Danka, ale... slobodné noviny?

Ako redaktorka som nezažívala tlaky, ktorým musela odolávať Danka, keď niečo vyšlo a okamžite sa začalo bombardovanie telefonátmi, že čo sme si to dovolili. Teraz je to na mne a môžem povedať, že to nie je sranda. Oficiálne sme mali v hlavičke napísané, že sme „nezávislé kultúrno-spoločenské noviny". To slovo nezávislé tam už nie je, bolo by to smiešne. Môžem však prisahať, že kým som tam šéfredaktorkou, nikdy sa nestane, aby som sa ohla pred niekým, kto mi zavolá a povie, že tam musí byť taký a taký článok len preto, lebo si to niekto želá.

Ale skúšajú to, nie? Tipujem rómske „elity", teda samozvaných rómskych politikov, ktorých by síce nevolili ani vlastní, ale cítia sa dôležití, lebo ich na tlačovke, obrazne povedané, objíma Slota, respektíve iní, ktorí imitujú záujem o pomoc Rómom.

No, slovo elity je nepatričné. Kto sú, preboha, rómske elity? Vy nejaké poznáte?

Preto sú v úvodzovkách.

Samozrejme, divili by ste sa, kto všetko pozorne tie noviny číta. A veľmi, veľmi pozorne. Koľkokrát nás niekto napadne len za to, že sme čosi prevzali od TASR, lebo si neprečíta zdroj. Rovno nás obviní, akoby sme tú kritiku napísali my. Nedajbože kritizovať nejakého rómskeho politického predstaviteľa. Ak tak spravíme, vieme, že budú nasledovať telefonáty. Treba pritom jasne povedať - tí ľudia Rómom pomôcť jednoducho nevedia.


Išlo mi o ospravedlnenie od policajta, nie o peniaze

V roku 2002 sa o vás dozvedelo celé Slovensko vďaka tomu, že si od vás policajt v Jarovniciach pri podaní ruky vypýtal hygienický preukaz. Už to prebolelo?

Už áno.

Ako to celé bolo? Ľudia na detaily zabudli.

Robila som vtedy reportáž v Jarovniciach, kde policajti naháňali rómskeho chlapca, lebo mal niečo ukradnúť. Pripadalo mi normálne, že keď som dala priestor Rómom, logicky dám aj policajtom, aby vysvetlili, o čo ide. Prišla som tam a policajtovi som chcela podať ruku. Dnes mi každý hovorí, načo som to robila, policajtom sa predsa ruka nepodáva. Ale mne to pripadalo slušné, že prídem, poviem „dobrý deň, som Denisa Havrľová z novín Romano nevo ľil" a podám ruku. On na to, že na to musím mať hygienický preukaz. To bol neuveriteľný šok, dokonca mi tykal.

Ako ste reagovali?

Spýtala som sa ho, či si nemyslí, že slová, ktoré práve vyslovil, sú istým prejavom rasizmu. Neskôr to proti mne otočil, vraj som ho nazvala rasistom.

Nebol tam žiadny svedok?

Bol, šlo o niekoho, koho tam vypočúval. Ovplyvnil ho však vo svoj prospech. Vymyslel si tiež, že som sa predstavila ako novinárka z Markízy, čo je smiešne, veď som so sebou nemala žiadneho kameramana. Spýtal sa, že „odkiaľ môžem vedieť, že ty si novinárka?". Vytiahla som novinársky preukaz, na chvíľu ostal zarazený, ale potom sa spamätal. Pri odchode som mu povedala, že to nenechám len tak a on, že môžem robiť čo chcem, aj tak vyhrá.

Keďže ste toho policajta nemali nahraného na diktafóne, muselo vám byť jasné, že chýba dôkaz.

Jasné, ale rodičia ma viedli k tomu, že mám svoju hrdosť. Veď tam nešlo len o to, že ma ponížil ako Rómku, ponížil všetkých novinárov. Akým právom si odo mňa niekto pýta hygienický preukaz? Šla som do medializácie napriek tomu, že som vedela, koľkých si proti sebe popudím.

Viete, čo mi došlo do schránky? Anonymný list s vyhrážkami smrťou, na ktorom úplne chýbala moja adresa. Bolo tam uvedené len „Cigánska redaktorka, Prešov". Pečiatka bola bratislavská. Došlo mi to napriek tomu, že na obálke nebolo moje meno ani ulica... neuveriteľné. Taký tlak, aký som vtedy zažila, neprajem nikomu. Keby vtedy nebolo Danky, asi sa zosypem a všetko vzdám. Čím viac však na mňa tlačili, tým viac som bola presvedčená, že konám správne.

Ospravedlnil sa vám dokonca vtedajší minister vnútra Ivan Šimko.

Áno, všetci sa mi ospravedlňovali. Ale už vtedy som povedala, že mňa urazil policajt, nie oni.

Od policajta ste si vyslúžili trestné oznámenie za útok na verejného činiteľa. Ako sa to celé skončilo?

Tomu jeho oznámeniu sa každý, kto má pozná, smial. Ako som ja mohla napadnúť policajta? Výsledkom celej kauzy bolo nakoniec len to, že odišiel nejaký jeho šéf, lebo sa ho zastával (konštatoval, že sa nič nestalo, akurát si policajt splnil služobnú povinnosť a chránil si zdravie, pozn. autora). To ma malo umlčať. Mne však šlo o niečo úplne iné, o normálne ospravedlnenie, nič viac, nič menej.

Je nebodaj policajtom naďalej?

Myslím, že áno, akurát má nižšiu hodnosť. Dostal disciplinárny trest a to bolo všetko. Mnohí mi vtedy radili, aby som z toho vytĺkla finančné odškodnenie. Lenže mne o nič také nešlo, chcela som len ospravedlnenie. Kašľať na peniaze, šlo o princíp. Keby som sa na to vykašľala, nemohla by som si vážiť samu seba. Keď sa takto správal dotyčný ku mne, ako sa asi správal k Rómom z osady?

Ďalej som sa tým nezaoberala, ale viem, že ten policajt poškodil vlastným. Do Jarovníc odvtedy chodili neustále kontroly a stačilo, aby nejaký Róm povedal, že ten a ten policajt sa nesprával slušne, a vznikol problém. Len preto, lebo im kedysi zavaril kolega, ktorý v sebe nemal kúska slušnosti. Treba však povedať, že za celý môj život na Slovensku je toto jediný prípad, keď som sa stretla s urážkami len preto, že som Rómka.

Rozhovor bol autorizovaný, Denisa Havrľová v prepise nič nezmenila.



Čítajte viac: odkaz

Raz sme inak boli siedmi Rómovia v USA. Sedeli sme na nejakom štátnom úrade, naši hostitelia vedeli, kto sme, jedna žena od nich sa však postavila a povedala: „My by sme vám chceli ukázať, čo je naša kultúra." Vzala kávu v umelom pohári a rozvážne, ako malým deťom, povedala: „Toto je káva a toto je lyžička." Myslela som si, že dostanem infarkt. Nikto okrem mňa sa neozval. Vzala som ten pohár a vmietla jej do očí, že kávu v takomto pohári pijeme vo vlakoch, inak len z krásnych porcelánových šálok. Vtedy pochopila, že nás to urazilo. Čo si to o nás vôbec myslia?

No čo, hlupáci sú všade, mali vás za hostí z banánovej republiky.

Jasné, ale viete, k čomu smerujem? Že takto pristupujú k Rómom mnohé projekty. A že predsudky nie sú len na Slovensku a len voči Rómom, ale všade. Koľkokrát prídete na západ a tam povedia „ach, to sú Slováci". Aj v USA sa nás celkom vážne pýtali, či sa stále živíme prácou na poliach.

Stále hovoríme o tom, čo je problém. Aké je však riešenie?

Priznávam, že na toto nemám odpoveď. Môžem hovoriť, čo chcem, tváriť sa veľmi múdro, ale univerzálne riešenie nevidím. Nevidia ho ani tí, ktorí sú za to platení. Ja ani nemám právo hlásať návody, lebo jedna vec je, že chodím do osád robiť reportáže, ale iná to, že potom idem domov, napíšem článok a žijem vlastný život. Tí Rómovia však v tej osade ostávajú a trápia sa ďalej. Treba nahlas povedať, že u nás vôbec neexistujú ľudia, ktorí by vedeli riešiť problémy Rómov. Nie sú medzi majoritou ani medzi Rómami. Bohužiaľ, ale je to tak.


Klameme si, že rómsky problém sa dá riešiť

Niektorí tvrdia, že by Rómom pomohla pozitívna diskriminácia.

Nie. Bola by som veľmi nerada, aby som šla na konkurz do zamestnania, kde by čakali aj lepší odo mňa, a šéf firmy by povedal, že ma berie len preto, lebo som Rómka a chce mi dať šancu. V žiadnom prípade. Možno je pozitívna diskriminácia potrebná, neviem, ale zo svojho hľadiska hovorím, že by som ju nechcela za žiadnu cenu. Túžim niečo dokázať vlastnými silami, nie z protekcie.

Keď si všetko zhrnieme, vyzerá to tak, že rómsky problém je neriešiteľný.

Áno. Každý sa to bojí povedať nahlas, ale je to tak. Klameme sami seba, treba však priznať, že nie, nedá sa to riešiť. Budem sa tešiť, ak sa ukáže, že sa mýlim. Každé štyri roky sa tu vďaka novej vláde síce zmení papierová koncepcia pomoci Rómom, ale aj o pár desiatok rokov budú stále bez práce a žiť v osadách v tých strašných podmienkach. Ten problém je neriešiteľný, lebo nikto na svete nepozná riešenie.

Potom je otázka, načo sa snažiť.

A máme to len tak zahodiť za hlavu? Keby kedysi neboli štúrovci, respektíve by si povedali, že kašľať na všetko, kde by sme dnes boli? Jednoducho dúfajme a pracujme na tom, aby sa to raz zmenilo, hoci to vyzerá beznádejne. Asi to chce nejakého Luthera Kinga alebo Gándhího. Musí prísť ČLOVEK, ktorý osloví tak Rómov, ako aj majoritu. Poznáte takého? Koľkí vyštudujú odbor sociálna práca a nejdú pracovať s Rómami? Čudujete sa im? Prečo by to robili? Majú sa boriť v blate a špine kdesi v osade?

Týmito názormi popudíte asi dosť Rómov.

Mám sa pretvarovať? Ja viem, že sa mi to môže vrátiť v diskusii, že mi budú nadávať. Poprieť samu seba však nedokážem. Mám takýto názor a nebudem ho meniť len preto, aby som sa zapáčila každému.


Akoby som vyhorela, som demotivovaná

Vaše noviny fungujú z dotácie Ministerstva kultúry. Kritik by sa spýtal, prečo by mal zo svojich daní sponzorovať práve vás.

Lebo sú to jediné rómske noviny na Slovensku, vychádzajú v nich články v slovenčine aj rómčine. Nemajú žiadnu šancu prežiť na trhu, pretože Rómovia v osadách za ne nikdy nezaplatia. Ok, môžeme ich zrušiť, ale čo potom? Necháme informovanosť Rómov v problémových oblastiach padnúť na nulu? Aj to je cesta, ale správna? Ak tu môžu mať dotované periodiká spisovatelia, Rusíni, Maďari a podobne, prečo by ich nemali mať Rómovia? Pôvodná myšlienka pri vzniku v roku 1991 bola práve o tom, aby sa do osád dostali aspoň nejaké noviny so správami, týkajúcimi sa života Rómov. A to sa darí, vychádzame v náklade viac ako 12 tisíc kusov.

Akú vysokú dotáciu máte?

To je rôzne, niekedy dva, niekedy tri milióny korún ročne. Závisí to od komisie. Redakcia má len troch členov, všetko Rómov, pracujeme na kolene. Snažíme sa tak, ako sa od začiatku snažila aj Danka. Stáva sa, že niekto si tie noviny predplatí, ale potom to zruší. My mu ich posielame naďalej, pretože vieme, že ak to tým Rómom nedáme, bude len horšie.

Prečo? Veď informovaní sú. Majú televízie, satelity. Ako majú pochopiť, že za služby sa platí?

Ale keď im ich nepošlete, oni nad tým ani okom nemihnú. A k tým televíziám - áno, tie sledujú, ale v nich nie sú informácie primárne o danej komunite. My sme im bližší, oboznamujeme ich s vecami, ktoré sa ich priamo týkajú. Čítajú nás aj integrovaní Rómovia, pre nich tam máme intelektuálnejšie ladené články.

Spomínam si, ako svojho času Danke telefonovala jedna Rómka, že na tej a tej strane čítala taký a taký článok. Práve takéto veci ju nakopávali, aby pracovala ďalej. Predstavu, že chudobná žena ide z osady kilometre niekam, kde je telefónny automat, vhodí doň päťkorunáčku miesto toho, aby za ňu kúpila pár rožkov, a to všetko len preto, aby jej povedala, že ju čítala, brala ako neskutočný zdroj energie.

Píšete básne, z ktorých sála smútok. Je to dôsledok pocitov beznádeje z toho, čo robíte?

Áno. Je to tak preto, lebo nie som šťastná. Nesúvisí to len s Dankinou smrťou, mám totiž pochybnosti aj o svojej práci. Je to problém, ktorý v sebe riešim každý deň. Možno som istým spôsobom vyhorela. Roky niečo robíte, snažíte sa a spätná väzba nulová. Cítim v sebe nepokoj, chaos, som demotivovaná. Je to tým, že nerobím poriadne svoju robotu? Neviem, naozaj nie.

Danka sa dokázala tešiť z neskutočných maličkostí, aj z takých, ktoré som ja nevnímala. Keď jej niekto povedal, že na titulke sa mu nepáči fotografia alebo jej farby, trápila sa tým a hľadala spôsob, ako to zlepšiť. Teraz celá ťarcha dopadla na mňa. Mám však pocit, akoby som zlyhávala, akoby som nežila vlastný život. Asi čakám, kým ma niekto nakopne a povie, aby som šla robiť niečo úplne iné.

Sú vaše noviny slobodné? Môžu písať kriticky o „mocných" medzi Rómami?

Ako môžu byť úplne slobodné, keď žijú z dotácie? Nemôžu byť také z princípu, veď ich podporuje štát. Máme si klamať? Samozrejme, že v nich pustím všetko, čo považujem za dôležité, tak to robila aj Danka, ale... slobodné noviny?

Ako redaktorka som nezažívala tlaky, ktorým musela odolávať Danka, keď niečo vyšlo a okamžite sa začalo bombardovanie telefonátmi, že čo sme si to dovolili. Teraz je to na mne a môžem povedať, že to nie je sranda. Oficiálne sme mali v hlavičke napísané, že sme „nezávislé kultúrno-spoločenské noviny". To slovo nezávislé tam už nie je, bolo by to smiešne. Môžem však prisahať, že kým som tam šéfredaktorkou, nikdy sa nestane, aby som sa ohla pred niekým, kto mi zavolá a povie, že tam musí byť taký a taký článok len preto, lebo si to niekto želá.

Ale skúšajú to, nie? Tipujem rómske „elity", teda samozvaných rómskych politikov, ktorých by síce nevolili ani vlastní, ale cítia sa dôležití, lebo ich na tlačovke, obrazne povedané, objíma Slota, respektíve iní, ktorí imitujú záujem o pomoc Rómom.

No, slovo elity je nepatričné. Kto sú, preboha, rómske elity? Vy nejaké poznáte?

Preto sú v úvodzovkách.

Samozrejme, divili by ste sa, kto všetko pozorne tie noviny číta. A veľmi, veľmi pozorne. Koľkokrát nás niekto napadne len za to, že sme čosi prevzali od TASR, lebo si neprečíta zdroj. Rovno nás obviní, akoby sme tú kritiku napísali my. Nedajbože kritizovať nejakého rómskeho politického predstaviteľa. Ak tak spravíme, vieme, že budú nasledovať telefonáty. Treba pritom jasne povedať - tí ľudia Rómom pomôcť jednoducho nevedia.


Išlo mi o ospravedlnenie od policajta, nie o peniaze

V roku 2002 sa o vás dozvedelo celé Slovensko vďaka tomu, že si od vás policajt v Jarovniciach pri podaní ruky vypýtal hygienický preukaz. Už to prebolelo?

Už áno.

Ako to celé bolo? Ľudia na detaily zabudli.

Robila som vtedy reportáž v Jarovniciach, kde policajti naháňali rómskeho chlapca, lebo mal niečo ukradnúť. Pripadalo mi normálne, že keď som dala priestor Rómom, logicky dám aj policajtom, aby vysvetlili, o čo ide. Prišla som tam a policajtovi som chcela podať ruku. Dnes mi každý hovorí, načo som to robila, policajtom sa predsa ruka nepodáva. Ale mne to pripadalo slušné, že prídem, poviem „dobrý deň, som Denisa Havrľová z novín Romano nevo ľil" a podám ruku. On na to, že na to musím mať hygienický preukaz. To bol neuveriteľný šok, dokonca mi tykal.

Ako ste reagovali?

Spýtala som sa ho, či si nemyslí, že slová, ktoré práve vyslovil, sú istým prejavom rasizmu. Neskôr to proti mne otočil, vraj som ho nazvala rasistom.

Nebol tam žiadny svedok?

Bol, šlo o niekoho, koho tam vypočúval. Ovplyvnil ho však vo svoj prospech. Vymyslel si tiež, že som sa predstavila ako novinárka z Markízy, čo je smiešne, veď som so sebou nemala žiadneho kameramana. Spýtal sa, že „odkiaľ môžem vedieť, že ty si novinárka?". Vytiahla som novinársky preukaz, na chvíľu ostal zarazený, ale potom sa spamätal. Pri odchode som mu povedala, že to nenechám len tak a on, že môžem robiť čo chcem, aj tak vyhrá.

Keďže ste toho policajta nemali nahraného na diktafóne, muselo vám byť jasné, že chýba dôkaz.

Jasné, ale rodičia ma viedli k tomu, že mám svoju hrdosť. Veď tam nešlo len o to, že ma ponížil ako Rómku, ponížil všetkých novinárov. Akým právom si odo mňa niekto pýta hygienický preukaz? Šla som do medializácie napriek tomu, že som vedela, koľkých si proti sebe popudím.

Viete, čo mi došlo do schránky? Anonymný list s vyhrážkami smrťou, na ktorom úplne chýbala moja adresa. Bolo tam uvedené len „Cigánska redaktorka, Prešov". Pečiatka bola bratislavská. Došlo mi to napriek tomu, že na obálke nebolo moje meno ani ulica... neuveriteľné. Taký tlak, aký som vtedy zažila, neprajem nikomu. Keby vtedy nebolo Danky, asi sa zosypem a všetko vzdám. Čím viac však na mňa tlačili, tým viac som bola presvedčená, že konám správne.

Ospravedlnil sa vám dokonca vtedajší minister vnútra Ivan Šimko.

Áno, všetci sa mi ospravedlňovali. Ale už vtedy som povedala, že mňa urazil policajt, nie oni.

Od policajta ste si vyslúžili trestné oznámenie za útok na verejného činiteľa. Ako sa to celé skončilo?

Tomu jeho oznámeniu sa každý, kto má pozná, smial. Ako som ja mohla napadnúť policajta? Výsledkom celej kauzy bolo nakoniec len to, že odišiel nejaký jeho šéf, lebo sa ho zastával (konštatoval, že sa nič nestalo, akurát si policajt splnil služobnú povinnosť a chránil si zdravie, pozn. autora). To ma malo umlčať. Mne však šlo o niečo úplne iné, o normálne ospravedlnenie, nič viac, nič menej.

Je nebodaj policajtom naďalej?

Myslím, že áno, akurát má nižšiu hodnosť. Dostal disciplinárny trest a to bolo všetko. Mnohí mi vtedy radili, aby som z toho vytĺkla finančné odškodnenie. Lenže mne o nič také nešlo, chcela som len ospravedlnenie. Kašľať na peniaze, šlo o princíp. Keby som sa na to vykašľala, nemohla by som si vážiť samu seba. Keď sa takto správal dotyčný ku mne, ako sa asi správal k Rómom z osady?

Ďalej som sa tým nezaoberala, ale viem, že ten policajt poškodil vlastným. Do Jarovníc odvtedy chodili neustále kontroly a stačilo, aby nejaký Róm povedal, že ten a ten policajt sa nesprával slušne, a vznikol problém. Len preto, lebo im kedysi zavaril kolega, ktorý v sebe nemal kúska slušnosti. Treba však povedať, že za celý môj život na Slovensku je toto jediný prípad, keď som sa stretla s urážkami len preto, že som Rómka.



Čítajte viac: odkaz

<iframe width="482" height="300" border="0" frameborder="0" scrolling="no" style="padding:0px; margin:0px; border: 0px;" src="odkaz

bohuzial v tychto kutoch slovenska som nebola,ale viem si to predstavit,ako asi tam byvaju.ked som bola v 1.triede zds,mali sme spoluziacku romku,za socia.ciganku, ako mnohi z vas.kto sa hral s cigancatami.nikto.preco?nuz preto lebo od utleho veku nas ucili k nenavysti k tymto detom.a trva to doteraz.spominam si na tu spoluziacku este aj dnes.pretoze sme jej nadavali "ty ciganka spinava,smrdlava nedotykaj sa ma,atd.....viem ze snami chodila az 9-ky a vzdy sedela sama.predstavte si vas na jej mieste.ake pocity by ste mali vy.''

ja som sa kamarátila aj s cigánkami - boli čisté samozrejme a mali lepšie srdce, ako tie biele - ku mne boli cigáni stále dobrí, až na jednu mentálne chorú, ktorá ma chcela uškrtiť v tráve pred školou

arabeska,...nepatrí sa to ,ale musím sa zasmiať .. tak si to podala...uškrtiť ťa môže chcieť aj biela aj je psychicky chorá. ja som zažila slušnejších cigáňov raz na jednej brigáde, makali o dušu a snažili sa byť prví, ale predsa ten "podvodík" a taký ich "oser" tam musel byť .aj ked si mysleli že na to nikto nepríde..nedomysleli to.

keby ma bola uškrtila, tak by som tu nikdy nesnila o láske aj úplne nové topánky mi jedna ukradla a musela som ísť domov v papučiach - také celé dvojfarebné na šnúrovanie boli

pche.. citat:" bohuzial v tychto kutoch slovenska som nebola" - a sme doma..nikdy si tam nebola, ale.......
sama si bola rasistka a nadavala ciganom do smradlavych...a teraz ides davat rozumy???? To ta pekne vychovali rodicia...
Mna rodiacia ucili nerozdelovat medzi ludmi na zaklade farby pokozky, ale na zaklade toho ako sa spravaju. Nikdy im nevadilo, z sa hram s ciganom, ze pijeme z jednej flasky na ihrisku, ze utierame svoj pot do jedneho uteraka, ked sme dohrali futbal.
ked som vyrastal, tiez sme mali susedov ciganov...tak slusnu rodinu som nikdy nevidel..ich deti sa s nami hrali v piesku a denne sa aj trikrat prezliekali, ked ich videla matka spinavych..a to len od piseku..je skoda, ze takych ludi ako oni po revolucii poprepustali...co sa tyka spravania, slusnosti, cistoty, by dali fleka hociktorej bielej hube.

Toto je zase nezmysel. Keď som ja chodila za zš, tak tiež sme mali v triede Cigánku a nespomínam si, žeby nás učili nenávisti k nej. Aj ona sedela sama a nikto s ňou nechcel sedieť. Ale deti sú také, každý kto je iný tak sa mu smejú. A myslím si, s páchnucími cigánmi by nechcel sedieť nikto. Teda ja osobne nie a priznám si to.

nikto nechcel sedieť len s takými, ktorí boli smradľaví od špiny a mali vši, tak len preto

neklamte sa sami,ale ako chcete.12 rocny rom okradol babku,je mi jej velmi luto a ciganik by mal dostat dobry vyprask.zena okradne dedka,daj sa mi svete je biela,ale nikto nic. a nie je posleny pripad a zas nikto nic. rom bol aj bude pre nas ciernava.ja som nikoho z nas nenazvala hyenami,lepsie si to precitaj rains.myslite ze romovia su jediny, kto cicia a okrada nasu spolocnost'? vacsi alebo ma podiel na tom aj tam "hore"ci nie?

sorac...ale ako to bolo vsetko velkym a nakope, tak sa mi to zlialo dokopy..treab pisat poriadne a omyly sa nestanu.
Ozaj aki su to ludia z mesa? to je skratka z Messina?

Myslím, že Tebe stále uniká o čo tu ide. Alebo si to dobre uvedomuješ a zastávaš sa ich. Ciganika by mali tak strieskať, že by mu nevyšli druhé zuby. Keď žena okradne dedka, tak ide do basy a nikto sa jej neospravedlňuje ako sa ospravedlňovalo cigáňom.
Vieš koľko stoja cigáni mesačne tento štát???? Také peniaze by Mečiar nenakradol aj keby kradol 24 hodín v kuse celé volebné obdobie. A nevyrobia ani korunu, my ich živíme, bandu jednu nenažranú.
Ak ti ešte stále nedoplo, tak potom Ti už pomôže asi len inzulínový šok.

romovia nie su zdaleka jedini kto cicia nasu spolocnost, ale su jedini, ktori do nej nic neodvadzaju...ti, ktori nikdy nepracovali dostavaju peniaze od ludi, ktori pracuju od kedy musia.
Zaujimave, ze bielym nikto nestavia obytne domy, aby v nich mohli byvat..vzdy sa stavaju vyhradne pre kakaovych...biely ked chce byvat, tak si musi zobrat hypoteku a nikoho nezaujima ako ju bude splacat...

poznam jeden citat ktory je na zamyslenie.nechcem nikoho urazit! BLAZON MOZE SUDIT HOCICO A HOCIKOHO, ALE ABY SME NIECO POCHOPILI A PRIJALI NATO TREBA VELA SKUSENOSTI. toto je citat, pre kazdeho z nas.

Čo tým chcel básnik povedať??

rains mas na mysli obytne domy tie ich chajdy ci chatrce.pacilo by sa ti v nejakej byvat alebo aby v tychto "obytnych domoch byvala tvoja rodina

mne by sa páčilo v kontajnerových bytoch, ale musela by tam byť kúpeľňa s WC, teplá voda a kúrenie - aj balkón by tam mal byť, aby som mala kde prádlo vešať

lidma..vies ty co je obytny dom? po starom panelak, bytovka...kedze panelarne skrachvoali tak to nazyvam obytnym domom. postaveny je z tehal, alebo siporexovych tvarnic.

Ale biely človek si musí vziať hypotéku a zadĺžiť sa na celý život aby nebýval v chatrči. Cigáň natiahne ruku, dostane nový dom, hneď odmontuje parapety, batérie a kachle, odnesie to do zberných surovín, vytrhajú parkety, ktorými kúria v zime, nezveľaďujú to a o päť rokov natŕčajú ruky, že chcú nové byty, lebo tieto ich sú vybývane.
Nedala by som im ani slanú vodu, nevedia si vážiť nič!

nemusi..zavola do Markizy, natci harantov polonahych a spinavych pred objektiv a zacne vyplakavat ako biely gadzovia im maju postavit novu bytovku, lebo tam sa neda byvat..same odpadky, bordel a spina a to nie je pre ludi (romov)..

farmakum co ty nerozumies? moj dedko hovorieval "este dobre ze hlupost neboli" to nepatri tebe!

len ze potom by to uz nebola chajda,a nechcel by si aj bazen? nie si trocha narocny?

myslim, ze ten citat by si mala hrubym pismom vytlacit a citat rano aj vecer pred spranim a zamyslat sa nad nim. A hlavne vela cítat.
Obhajujes tu kakaove boby ako su chudence utalcane a popritom neznas fakty a skutocnu realitu. Celu be-be mensinu hodnotis na zaklade tvojich osobnych susedov, co su slusni ludia.

Načo sa o tom vobec bavíte, keď cigani nie ste? Nerozumiete ani čechom a tých volate bratský narod. Normalne sa vypchajte a bavte sa co nove mal na sebe hlasatel okrem kravaty

si na velkom omyle,nie je len ze som mala susedou,romov ale hlavne za vase postoje k tejto problematike.ale ako vidim a citam mate vaznejsie problemi a tento tu je len do poctu neviem mozno,ze sa mylim.ale citim z vas chlad ste chladny ako lad,viete len na nich nadavat a kydat na nich viac hnoja.to je hanba slovenska,lebo oni su tiez slovac spinava.a tato spina tento smrad,bedac atd. ...je nasa slovenska, ale ako vidim potrva este vela casu aby sa tento postoj zmenil

joj ty si podarena..o romskej problematike nemas ani paru, ale moralizujes o sto sest..
tych "neprisposobyvych" romov si ani len nevidela a moralizujes.
na vychode si v zivote nebola v romskej osade, ale hrdinsky sa za nich bijes a ludi co o tom aspon cosi vedia, alebo sa vyznaju v problematike oznacujes chladnych a ladovych.
a ako perlu ducha sem napises, ze je to problem bieleho obyvatelstva ze romov odsudzuje.

len tak dalej fandim ti..aj tvojej naivite a ruzovym okuliarom, ktore nosis..len sa potom nezlakni zo skutocneho sveta ked ti opadnu.

Coby som na nich kydal hnoj. Cigan bielemu nebude doverovat ,ani za desat rokov kamaratstva a nedoveruje ani svojim blízkym. V tom je problem u nich. Nedokazu verit . To oni maju predsudky voči bielym a nie bieli voči nim. Tak radsej sklapni.

Mnohí rómovia sa vedia postarať o seba veľmi dobre.Berú podporu a popri tom sa venujú prostitúcii,predaju drog a kľudne poberajú podporu.Človek sa čuduje,odkiaľ majú toľko peňazí a žijú si na vysokej úrovni,keď nikdy v živote nerobili.

uzeru a kradeze sete zabudli pane kolego

A to nadavate nonstop na židov. Sak postavte mur jak oni a uvidite, kto je na koho odkazaný

ja nadavam nonstop na zidov? kde?
postavime mur kde? na vychode a nazenieme z celeho SK romov tam? no to yb boli demarse z EU...Izrael si to moze dovolit stavat mur a mat cely svet na salame..SK nie
a my sme odkazany na romsku mensinu?? v com?

mali sme ich nechať kočovať ako to robili ich predkovia a nie nútiť usadiť sa na jednom mieste,Možno teraz by nebilo také problémy,aké sú.
A leniví na prácu sú už aj medzi nami bielymi.Dnes v práci nám boli pomáhať bezdomovci,žijúci v charite.Urobili kúsok práce necelých 5min. a už boli unavení,museli oddychovať a potom zasa chvíľku robiť.Viac nič nerobili ako ROBILI

Hamba Slovenska sme preto lebo sme povedali pravdu a veci tak ako sú??? Každý by sa mal zamyslieť na sebou ale najviac by si sa mala zamyslieť asi ty, ako tak čítam.

nechaj tak...to bude este nejaka mlada, hlupa idealistka bez skusensoti z terenu a realneho zivota..sudim podla gramatickych chyb

rains,
Máš úplnú pravdu

Cigáň zahreš...
ROBOTA
cogánska nadávka

....ze rom,jake alibisticke...furt t0 b0li a budu smradlavy cigani....

👍: ranexil

ak je niekto smradlavy ste vy svojimi odpornymi nazormi. myslite si ze sta velmi mudry, lebo ste biely.nikto nema na nic pravo ak nema bielu kozu. ste hitlerovo semeno. myslite si ked mate ako-take vzdelanie, ste pojedli vsetku mudrost sveta,takyto su slovaci co si nedovidia ani na s****u nosa. jednoducho povedane arrogatny narod ako vas nzyvaju vasi susedia. hanba vam!

lidma5,
Ty sa uvedom konečne!!! Chápeš súvislosti tejto problematiky?? Evidentne nie, lebo keby áno, netrepala by si tu koktiny. Keď je niekto biely má práva aj povinosti, no smradľavý cigáň pozná len svoje práva, to že má aj niekaké povinosti, o tom nevie. My sme hitlerovo semeno?? Toto je typické cigánske zmýšľanie, ak sa nájde niekto komu sa nepáčime preto ako žijeme je rasista a fašista a čo ja vie čo.
A keď si taká múdra, tak navrhi problém riešenie cigánskej otázky. Vieš tu len ****vať ale sama si nikmdy nebola na východe v cigánskej osade, tak ****o o tom vieš. Tak nabudúce drž papuľu láskavo!! Zbožňujem mudrlantov, ktorí sú z krajiny, kde je jeden cigáň a idú do nás ****vať ako su tu neboráci cigáni utláčaní. Veď toľké sociálne výhody, na ktoré robíme my, by nemali nikde. A Brusel radsej da miliony eur na ich inkorporáciu do spolocnosti, no v skutocnosti ide o kamufláž, aby ostali tu a nerozprchli sa do ostatnej Európy. Aj tam vedia, čo je to za čvargu špinavú, nenažranú a vedia, že ani oni by si s nimi nevedeli rady.
Tak nabudúce nebuď múdra ako rádio!!

hmm, v prvom rade je chyba v systéme, videli ste minule to zatýkanie cigána? ako sa tí dvaja policajti báli mu niečo urobiť aby to nebola rasovo motivovaná policajná brutalita...
kým nedokážeme správne určiť diskrimináciu a neupravíme sociálny systém, tak to iné nebude...
spýtajte sa hockoho na dedine, cigán nerobí ale keď urobiť musí, tak štyrikrát lepšie a rýchlejšie ako biely, šikovní sú...

heh a spomenul som na jeden dosť dávnejší príbeh, keď si banda cigánov povedala, ze srať na chatrče, tak si postavili parádnu štvroposchodovú bytovku, parádne zariadili no na nerozoznanie od normálu... bytovka bola zbúraná, pretože si cigáni nevybavili stavebné povolenie a čerešnička? za štátne peniaze sa na tom istom mieste postavila nová
tak namieste týchto konkrétnych cigánov by som tam teda ozaj všetko rozmrdal

SÁSA. Rodina zo Sásy sa bojí o život. Tvrdia, že ich terorizujú dve rómske rodiny zo susedstva a polícia ich nechráni. Rodák z dedinky neďaleko Revúcej, kde žije viac ako polovica Rómov, hovorí, že už vyskúšal všetko. Vladimír Darmo požiadal o pomoc bývalého šéfa extrémistickej Slovenskej pospolitosti Mariána Kotlebu. Hovorí, že keby polícia dokázala jeho rodinu ochrániť, nikdy by to neurobil.

„Kotleba stavil na latentný rasizmus v spoločnosti. Tá začína akceptovať aj extrémne riešenia. Je to skrytý obraz toho, čo v spoločnosti existuje dlhší čas,“ povedal nedávno Matej Pavlík zo združenia Enough. Politológ Miroslav Kusý považuje za varovný signál, že extrémistov začala podporovať verejnosť.


Čítajte viac: odkaz

Pred štyrmi mesiacmi Darmovho bratranca zbili po hádke traja Rómovia palicami.

Problémy sa stupňovali. Pred bránou domu sa Darmovcom vyhrážali Rómovia s palicami a so sekerami. „Kričali, poďte von, všetkých vás pobijeme. Zavolal som policajtov z Revúcej. Pýtali sa, či sa nám niečo stalo a povedali, že keď len vykrikujú, tak nič. Potom telefonoval otec. Prišli asi za 90 minút. Nechceli prijať trestné oznámenie, no nakoniec ho spísali,“ hovorí Marián Darmo

Vyhrážanie po odchode polície pokračovalo.

O dva dni sa situácia zopakovala

Revúcky okresný policajný riaditeľ Branislav Valáštek tvrdí, že reagovali na oznámenia Darmovcov, spísali zápisnice, zabezpečili po incidente zvýšený počet hliadok. „Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie.

Na druhý deň podozrivých vypočul a vzniesol obvinenie z nebezpečného vyhrážania. Spis postúpime prokuratúre s návrhom na obžalobu.“ Rodina zo Sásy sa neprestáva báť. Sťahujú sa.

- mierumilovni romovia co? chudatenka utlacane, bite a ublizovane!!!!
prajem ti takychto susedov, aby sa ti otvorili oci.

Príčinou biedy rómov sú ich predkovia,ale oni sa snažia všetko zvaliť na bielych.Prečo sa nechcú pozrieť pravde do očí,že ich predkovia im zanechali s prepáčením ****o a vysrali sa na svoje potomstvo.Biely žijú na vyššej úrovni aj zásluhou svojich predkov,ktorí celé generácie pracovali a venovali sa svojmu dorastu.Keby aj naši predkovia neboli doslova dreli,nenechali nám nič,neboli sa nám venovali a ponechali nás ako nejaké samorasty,tak by sme aj my boli chudáci.Teraz sa zrazu rómovia chcú mať ako biely a obviňujú nás.To by som aj ja mal obviňovať Nemcov,alebo Američanov z rasizmu,preto,že sa majú lepšie?

pre vsetkych z vas pozrite si clanok na odkaz

lidma a ktorý článok presne?

myslim clanok o ucitelkach ktore chceli pracovat v skolach.

lidma, tu je lepší odkaz

na pováženie zas je aj to, že má skutočne nevýhodnú kombináciu, dejepis - pedagogika, ja sa chystám na angličtina - náuka o spoločnosti, čo je celkovo oveľa viac uplatnitelnejšie a aj tak je možnosť, že budem pár rokov blúdiť, kým nájdem prácu
príjmanie nekvalifikovaných pracovníkov miesto jej už diskrimináciou ozaj zaváňa, no napríklad nie v prípade, keď riaditeľka neprijala ju a ešte jedného žiadateľa, ale študenta, ktorý nemá ani Bc., tu ide skôr o prípad hlúposti...