Čo ty na to?
Podľa mňa je homosexualita rovnaký problém ako zoofília. Je zoofília choroba?
Vyhlásenie Cirkvi k problému homosexuality:
Táto skutočnosť je o to významnejšia, že homosexualitu je v mnohých
prípadoch možno úspešne ovplyvniť, resp. liečiť, o čom existuje
dostatok svedectiev a odborných dokladov. Poznanie a rozvíjanie
postupov liečby homosexuality je vecou odborníkov.
Základným postojom, ktorý prezentuje katolícka Cirkev, je porozumenie
voči homosexuálne orientovaným ľuďom v pastorácii, ale odmietnutie
samotných homosexuálnych úkonov (porov. Rím 1, 24-27, 1 Kor 6, 9-10, 1
Tim 1, 10). (2) V prípade homosexuality ide o dôsledok istých
nepriaznivých príčin alebo životných okolností, či už zavinených alebo
nezavinených. Homosexualita sa nechápe ako Boží úmysel s človekom v
pláne stvorenia. Z tohto dôvodu nemožno ani partnerské vzťahy medzi
homosexuálnymi jednotlivcami uznať za rovnocenné alebo porovnateľné s
manželským zväzkom medzi mužom a ženou.
O príčinách a dôsledkoch homosexuality sa vedie rozsiahla odborná i
neodborná diskusia. Napriek celému radu vedeckých výskumov sa dodnes
nepreukázalo, že by existovala biologická alebo genetická
zapríčinenosť homosexuality. Tvrdenia o takejto zapríčinenosti majú
skôr charakter neodborného „mýtu". Biologické faktory síce môžu hrať
úlohu ako istá predispozícia k homosexualite, toto však platí o
psychickom správaní človeka (a jeho poruchách) všeobecne. Naopak sa
ukazuje, že vo väčšine prípadov homosexuality zohrávajú nezanedbateľnú
až kritickú rolu rôzne psychosociálne faktory (napr. výchova v rodine,
spoločenská atmosféra, formovanie erotických vzťahov v kritických
obdobiach vývoja indivídua a podobne).
zdroj:
odkaz
Čo píše katechizmus Katolíckej cirkvi o homosexualite?
Katechizmus Katolíckej cirkvi o homosexualite:
2357 - Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo
ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú
príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia. V priebehu stáročí a v
rozličných kultúrach nadobúda veľmi odlišné podoby. Jej psychický
vznik ostáva z veľkej časti nevysvetlený. Tradícia, opierajúc sa o
Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú
zvrátenosť, vždy hlásala, „že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou
povahou nezriadené. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž
pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a
sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.
2358 - Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne
sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich
skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa
akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Aj tieto
osoby sú povolané plniť vo svojom živote Božiu vôľu a, ak sú
kresťanmi, spájať s Pánovou obetou na kríži ťažkosti, s ktorými sa
môžu stretnúť v dôsledku svojho stavu.
2359 - Homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Čnosťami ovládania
sa, ktoré vychovávajú k vnútornej slobode, niekedy aj pomocou
nezištného priateľstva, modlitbou a s pomocou sviatostnej milosti sa
môžu a majú postupne a rozhodne približovať ku kresťanskej
dokonalosti.
