Čierny deň histórie, ktorej sa Rusko nikdy nezbaví: Spojenectvo s nacistami prinieslo skazu

Tretia ríša napadla Poľsko 1. septembra 1939 po nacistami zinscenovanom útoku. Naplánovaná zámienka rozpútala druhú svetovú vojnu, do ktorej sa podľa podpísaného paktu Molotov-Ribbentrop zapojila 17. septembra aj armáda Sovietskeho zväzu, ktorá zaútočila na Poľsko z východu. Osud krajiny a jej obyvateľov bol spečatený. Čakalo ich utrpenie pod vládou dvoch diktátorov, ktorí sa napokon obrátili proti sebe. Dochádzalo k popravám vojakov i civilných osôb, zvláštna pozornosť však bola venovaná vyššej vrstve a inteligencii. Pri Katynskom masakri bolo povraždených 20 až 26-tisíc osôb a táto tragédia dodnes zaťažuje poľsko-ruské vzťahy.

Útokom nemeckých jednotiek na poľskú posádku na polostrove Westerplatte pri prístavnom meste Gdansk začala za úsvitu 1. septembra 1939 druhá svetová vojna - najkrvavejší ozbrojený konflikt všetkých dôb. Vojna, do ktorej sa postupne zapojilo zhruba 70 krajín a mnohé ich kolónie, trvala šesť rokov a dva dni a pripravila o život okolo 70 miliónov ľudí.

Dva dni po prepadnutí Poľska vyhlásili Nemecku vojnu Veľká Británia a Francúzsko, vojenskú pomoc však v rozpore so zmluvnými záväzkami zúfalo sa brániacej krajine neposkytli. Početne menšie a horšie vyzbrojená poľská armáda tak nedokázala útoku dlhodobo čeliť. Poľsko navyše 17. septembra napadol aj Sovietsky zväz, ktorý v súlade s tajným dodatkom paktu Molotov-Ribbentrop zabral východnú časť krajiny.

Varšava kapitulovala 28. septembra a zhruba o týždeň neskôr ukončil svoj ??odpor aj posledný väčší poľský bojový zväzok v poli. Nemecko a ZSSR uzavreli koncom septembra zmluvu o hraniciach a priateľstve. Nemeckí a ruskí (sovietski) okupanti potom na obsadenom území rozpútali barbarský teror vrátane hromadných popráv a ďalších vojnových zločinov, ktorý trval až do konca vojny v Európe. Počas vojny zahynulo podľa rôznych odhadov 5,5 až 6 miliónov poľských občanov, čo je zhruba 16 až 17 percent celkovej populácie krajiny.
Poľsko zovreté z dvoch strán

Nedostatočne zmobilizované poľské vojsko nedokázalo vzdorovať vyše 50 nemeckým divíziám, ktoré vtrhli do krajiny. Vo vzduchu malo taktiež početnú i technickú prevahu Luftwaffe, disponujúce cca 2000 lietadlami. Nemecké jednotky tak ľahko prenikali zo severu a juhozápadu až k Varšave.

Šance Poliakov na úspech boli minimálne, ale definitívne zhasli 17. septembra, keď sa Sovietsky zväz v súlade s tajnými dohodami pridal k útoku a napadol Poľsko z východu. Sovietske vojsko obsadilo poľské územie po líniu na riekach Narew-Visla-San. Poľská vláda aj časť velenia utiekli z krajiny do Rumunska. Ako posledné jednotky kladúce organizovaný odpor sa vzdali do 5. októbra oddiely generála Franciszka Kleeberga píše sa vo wikipedii.

Sovietska kavaléria pochoduje poľským mestom Ľvov, september 1939.


Poľská armáda utrpela ťažké straty, niektoré mestá boli ťažko poškodené rozsiahlym bombardovaním. Krajinu z 2/3 obsadilo nacistické Nemecko, zvyšok si prakticky bez boja zabral stalinský Sovietsky zväz. V nasledujúcich rokoch muselo obyvateľstvo čeliť mimoriadnymi zverstvám zo strany obidvoch víťazov.

Poľsko malo zo všetkých štátov, ktoré poznamenala druhá svetová vojna, najväčšie straty v prepočítaní na počet obyvateľov. V tomto období zahynulo zhruba 5 600 000 poľských občanov (niektoré zdroje uvádzajú 6 miliónov), z toho bolo 3 000 000 obetí židovského holokaustu, 400 tisíc mŕtvych či zavraždených poľských vojakov a 2 200 000 civilistov.

V Sovietmi obsadenej časti krajiny panoval teror tak isto ukrutný, ako v tej nemeckej. Tragický osud postihol zajatých poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie, ktorí boli zavraždení v priebehu roku 1940. Masové popravy sa stali známe ako Katynský masaker, odohrali sa vo viacerých zajateckých táboroch, najmä v Smolenskej oblasti.

"V niekoľkostočlenných skupinách ich postupne vlakom cez Smolensk prevážali do menšej železničnej stanice Gniazdovo. Tu vystupovali z vlaku uprostred kordónu tvoreného príslušníkmi NKVD, ktorí mali nasadené bajonety. V skupinách po tridsiatich nasadali na autobusy, ktoré ich odvážali do Kozích vrchov, na okraj lesa s názvom Katyň. V tamojšom zariadení NKVD ich podrobili osobnej prehliadke a odobrali im cennosti. (...) Zajatcov odvádzali do jednej z budov komplexu, kde ich postupne popravovali. Ich telá potom, zrejme nákladným autom, odviezli po tridsiatich do masového hrobu vykopaného v lese. Táto procedúra pokračovala, kým všetkých 4410 zajatcov poslaných z Kozelska nezastrelili," opisuje priebeh jedného z masakrov Timothy Snyder vo svojej knihe Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom.

Spolupráca Nemcov so Sovietmi

Dušan Segeš, PhD. z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v rozhovore pre Topky pred dvomi rokmi uviedol, že spolupráca medzi Nemeckom a ZSSR mala zmluvné zakotvenie: zmluva o neútočení medzi Berlínom a Moskvou z 23. augusta 1939 (pakt Ribbentrop - Molotov) so spomínaným tajným protokolom, na ktorú nadväzovala zmluva o hraniciach a priateľstve z 28. 9. 1939 podpísaná v Moskve, v ktorej sa určil priebeh štátnych hraníc medzi Nemeckom a ZSSR naprieč územím okupovaného Poľska. Okrem toho: dve nemecko-sovietske obchodné zmluvy (1939 a 1940), ktoré dali predpoklad pre výmenu surovín zo ZSSR (určených hlavne pre vojenské hospodárstvo Nemecka) a nemeckých technológií.

Existovala aj spolupráca medzi nacistickým Gestapom a sovietskym NKVD, vyplývala zo spomenutej zmluvy z 28. 9. 1939, v ktorej sa Nemecko a ZSSR zaviazali, že budú tlmiť všetky prejavy propagandy a činnosti majúcej za cieľ obnovu Poľska. Uskutočnili sa štyri tajné konferencie medzi príslušníkmi Gestapa a NKVD, na ktorých obidve strany koordinovali o. i. represívne opatrenia proti Poliakom - ich konkrétne formy: Aktion AB (spolupráca s NKVD pri zatknutí cca. 8 000 poľských vysokoškolských pedagógov a učiteľov v Krakove a ich zavraždení Gestapom), Sonderaktion Lublin atď.

O tom, ako sa sovietske vojenské a bezpečnostné orgány správali na okupovanom území Poľska a voči Poliakom, vypovedajú státisíce Poliakov násilne vyvezených do sovietskych gulagov, alebo do sovietskych fabrík. Počet násilne presídlených a deportovaných Poliakov na územie ZSSR sa odhaduje na 700-tisíc. Ešte otrasnejším svedectvom je ohavnosť menom "Katyň", ktorú spáchali Sovieti v roku 1940. Zodpovednosť za tento zločin priznal Gorbačov aj Jelcin. Časť ruskej publicistickej scény aj napriek faktom spochybňuje zodpovednosť Sovietskeho zväzu.

Boris Fredovič .

narodnosocialistické robotnícke Nemecko zdolali spojenci .
Napriek tomu že 2 svetovú rozpútali Stalin s Hitlerom dostalo ZSSR po skončení vojny postaviť sa na stranu víťazných mocností .

ZSSR by bolo zničené bez pomoci leand lease by ich Nemci rozprášili to úplne hravo čo vôbec nie je tajomstvo .

Pomoc Sovietskemu zväzu

Po napadnutí ZSSR sa krajina v lete a na jeseň 1941 dostala do ťažkej vojenskej situácie, ktorú sťažoval fakt, že nacisti okupovali najbohatšie a priemyselne aj poľnohospodársky najvyspelejšie časti krajiny. Situácia sa zhoršila v priebehu roku 1942, kedy bol napadnutý Stalingrad, prerušené vodné spojenie po Volge, pričom bola vyradená ďalšia veľká obilnica a ropné polia v Predkaukazsku. V tomto období sa Sovietsky zväz nachádzal vo veľmi ťažkej situácii. Napriek tomu, že mnohí autori tvrdia, že pomoc západných Spojencov stále vo veľkom množstve neprichádzala, takže krajina zápasila s nacistami vlastnými prostriedkami,[3] bol prínos Lend-Lease nezanedbateľný. Je nesporným faktom, že Sovietsky zväz bol dlhú dobu jedinou krajinou, ktorá viedla proti Nemcom pozemnú vojnu na európskom kontinente. Napriek tomu, že veľká časť pomoci, ktorú západní Spojenci poskytovali nemala priamy vojenský charakter, resp. nebola zbrojného charakteru, no mala pre ZSSR nesmiernu cenu, čo bolo neskôr zo sovietskej strany bagatelizované.

Je nutné poznamenať, že obchodná spolupráca najmä amerických odborníkov na industrializáicii ZSSR prebiehala počas celých 30. rokov.[4] Obdobie druhej svetovej vojny, presnejšie obdobie po napadnutí krajiny nacistickým Nemeckom bolo napokon jej koncentrovaným záverom. Napr. Sovietmi vyrábané osobné a nákladné automobily pred rokom 1941 GAZ-A, GAZ-AA boli licenčne vyrábané vozidlá Ford Model A, Model AA; nákladný automobil ZiS-5 bol licenciou amerického Autocar Dispatch Model SA a pod.

Dodávky zo Spojených štátov a ďalších Spojencov Sovietskemu zväzu uľahčili zásobovaciu situáciu a odľahčili ťažko skúšanej vojnovej ekonomike. Jednalo sa o napr. o dodávky potravín. Do ZSSR boli dodávané hlavne vysokokalorické potraviny (za kritické roky 1941 - 1942 to bolo napr. 50% spotreby cukru, zeleniny, 40% spotreby tukov, 100% spotreby sušených a koncentrovaných potravín, čokolády a pod.)[5]

Do krajiny bolo dodaných 34 miliónov vojenských uniforiem, 15 miliónov párov topánok, 350 000 ton výbušnín, 3 milióny ton nafty, 4,5 miliónov ton potravín (asi 25% potravinových zásob potrebných počas vojny), 12 000 železničných vagónov, 1860 lokomotív, 375 000 nákladných automobilov a 50 000 džípov.[1] Nesmierne dôležité boli dodávky 18 000 stíhacích a bombardovacích lietadiel a 15 000 leteckých motorov.[6] Významné boli dodávky kovov, najmä ocele, ktoré umožnili opäť rozbehnúť produkciu tankov a delostreleckých zbraní.

Veľký význam Spojeneckej pomoci krajine hodnotili kladne Stalin, Žukov[7] aj Mikojan, ktorý bol počas vojny zodpovedný za zásobovanie Červenej armády. V neskoršom povojnovom období sa však sovietska histografia stavala k tejto pomoci viac kriticky. Sovietsky zväz nakoniec zaplatil len okolo 722 miliónov dolárov a väčšia avšak nie celá časť dlhu bola krajine podobne ako ostatným odpustená.

Tak rusi vyhrali 2 svetovú Boris tak to ma baví . Ako zo straníckej schôdze

Doštuduj si základy dejepisu idiot ty náš rusík zo ZSSR

odkaz

na západnom fronte pokúsila Luftwaffe o jeden z najväčších útokov na spojenecké letectvo. Toho rána vzlietlo asi 900 nemeckých strojov, aby bombardovali letiská v Holandsku. Zničili pri tom na zemi asi 465 spojeneckých strojov, pričom sami prišli o 277 lietadiel a zahynulo tiež 237 letcov. Akcia pod krycím názvom operácia Bodenplatte sa tak celkovo nevydarila, pretože sa nemecké letectvo samé veľmi oslabilo.

14. januára americký XII. zbor a 2. britská armáda začali operáciu Blackcock s cieľom vyčistiť od nemeckých vojsk Roerský trojuholník. Nemci sprvu držali výbežok medzi riekami Mása a Roer južne od Roermondu. 27. januára boli z tejto oblasti nemecké vojská vytlačené. V dôsledku toho, že sovietske vojská v tej dobe dosiahli Odru, boli všetky nemecké zálohy nasadené na tento smer a tak mohli vojská západných spojencom rýchlo postupovať. Na čas situácia vyzerala tak, že sa dostanú do Berlína skôr ako sovietske jednotky. 7. marca sa Spojencom podarilo získať nepoškodený most cez Rýn pri Remagene, kadiaľ ich jednotky začali postup do nemeckého vnútrozemia. 11. apríla ich jednotky dosiahli rieku Labe a vybudovali si predmestie necelých 80 km od Berlína. Eisenhower, hlavný veliteľ spojeneckých vojsk v Európe podobne ako napríklad generál Bradley s útokom nesúhlasili. Ich sily sa im nezdali dostatočné na to aby obsadili Berlín, navyše by obsadené územie východne od rieky Labe museli prenechať Sovietom. Tieto faktory spolu s obavami rozviedky, že Nemci začnú v Alpách viesť partizánsku vojnu viedlo k zastaveniu útoku na východ a stočenie postupu juh do Bavorska a Rakúska.[33]. Ako sa neskôr ukázalo, boli tieto obavy prehnané. V nasledujúcich aprílových dňoch sa rozpadla nemecká línia v severnom Taliansku, v tej istej dobe sovietske jednotky dokončovali obkľúčenie nemeckého hlavného mesta, pád Tretej ríše bol len otázkou času.

Nemeckí predstavitelia podpísali kapituláciu so západnými Spojencami 7. mája v Remeši, no vzhľadom na to, že nebol prítomný žiadny oficiálny vyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu, opakoval sa akt podpísania bezpodmienečnej kapitulácie ešte raz 8. mája. Za Nemecko kapituláciu podpísal Wilhelm Keitel, Hans Georg von Freiburg, Hans Jürgen Stumpff za ZSSR Georgij Žukov, za USA Carl A. Spaatz, za Spojené kráľovstvo Arthur Tedder, za Francúzsko Jean Marie de Lattre de Tassigny. 9. mája, dňom, kedy kapitulácia nadobudla platnosť, sa druhá svetová vojna v Európe oficiálne skončila. Tisícročná Tretia ríša po 12 rokoch prestala existovať.

Nemeckí predstavitelia podpísali kapituláciu so západnými Spojencami 7. mája v Remeši, no vzhľadom na to, že nebol prítomný žiadny oficiálny vyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu,