Cesta životom - úvaha

Sú dve cesty, ako prejsť ľahko životom:
Veriť všetkému a neveriť ničomu. Obidve cesty nás uchránia od rozmýšľania.
- [ Alfred Korzybski - Manhood of Humanity ]

.....
Čo hovorí tento výrok ? ..ako kráčať ľahko "životom" bez rozmýšľania a nepotknúť sa ?

ja s tym nesuhlasim,zivotom sa az tak lahko prejst neda🙂,ani jedna z tychto ciest,ktore prezentujes nie je dla mna spravna,verit vsetkemu a vsetkym,tak ako neverit nikomu je cesta do zahuby a nie cesta napredovania,mne sa premyslanie paci,paci sa mi analyzovat a hladat suvislosti, hladat hlbsi zmysel a k tomu potrebujem aj rozmyslat,aby som napriklad zhodnotila, co som urobila dobre,co som urobila zle,comu sa mam vyvarovat, na com mam staviat,co ma obohacuje,co ma ubija,co je pre mna cenne a co si mam chranit a tak podobne.

Myslenie je prejavom chyb a utlaku. Nemyslí, kto nema problemy.
Jeho vyrok je nepravdivy, ale co uz ocakavt od ludi, tkorí sa zivia tym, ze davaju vyroky.?

mne z toho vychádza iba jedno, ..že človek musí veriť jedine sám sebe..aby si uľahčil cestu ).

Zlata stredna cesta hovori, ze k to zije v harmonii, ten nikdy netrpi..
Ak by som nikomu neverila, nemala by som dovod zit..

A ak by boli len tie dve cesty, tak si veberiem tu, ktora veri.