Fašizmus sa už neplazí, on tu je, odkázal na proteste v Trenčíne veterán SNP
Niektoré prevádzky dali do výkladov obrázky s prečiarknutou svastikou.
TRENČÍN. Na Mierovom námestí v Trenčíne si príhovory členov politickej strany Kotleba – ĽSNS prišlo vypočuť asi 500 ľudí, približne rovnaký počet poslucháčov mal aj občiansky protest ‘Trenčín proti fašizmu‘ na neďalekom Štúrovom námestí. Na bezpečnosť dozerali mestskí i štátni policajti.
Kým členovia Kotlebovej strany hovorili okrem iného o zrušení dane z pridanej hodnoty (DPH), na Štúrovom námestí pozvaní hostia upozorňovali na hrozby fašizmu.
Najväčší potlesk zúčastnených zožal 91-ročný Vladimír Strmeň, priamy účastník Slovenského národného povstania. Vo svojom príhovore upozornil na nebezpečenstvo plazivého a rozmáhajúceho sa fašizmu, ako i na slabé vedomosti detí o hrôzach totalitných režimov.
Namiesto zelených tričiek v civile
Protifašistický protest zorganizovala občianska iniciatíva spontánne, bola reakciou na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktorý zrušil zákaz mesta zorganizovať zhromaždenie kotlebovcov. „Chceli sme podporiť rozhodnutie mesta, ktoré zakázalo míting kotlebovej strany, pretože si myslíme, že je to strana, ktorá neuznáva demokraciu,“ uviedol jeden z organizátorov protestu Šimon Žďársky.
S účasťou asi 500 ľudí bol spokojný a považuje ju za úspech, postupná podpora pri organizovaní prišla od viacerých.
Počas niekoľkých dní o udalosť na sociálnej sieti prejavili záujem stovky ľudí, niektorým z nich sa na Štúrovo námestie aj podarilo prísť.
„Od prvej chvíle sme mali obrovskú podporu od Trenčanov a od rôznych organizácií, pretože si uvedomujú tento problém a potrebu s ním niečo robiť. Tento protest bol signálom, že s nárastom extrémizmu sa v našom meste, ale ani na Slovensku nemienime zmieriť,“ doplnil Žďársky.
Občianskeho protestu ‘Trenčín proti fašizmu‘ sa zúčastnil aj Ján Benčík, slovenský občiansky aktivista, bloger a nositeľ ocenenia Biela vrana, ktorú udeľuje Aliancia Fair-play a VIA IURIS. Do Trenčína prišiel podľa vlastných slov preto, aby prejavil postoj k tomu, čo považuje za nebezpečné.
„Je to plazivý nástup ideológie, ktorá na celom svete, ale aj v našej vlasti kedysi stála mnoho ľudských životov,“ upozornil Benčík s tým, že postup primátora Trenčína Richarda Rybníčka, ktorý vystúpil ostro proti zhromaždeniu kotlebovcov v meste považuje za správne.
Ako upozornil, stúpajúce preferencie kotlebovej strany v prieskumoch verejnej mienky je evidentné, že množstvo ich priaznivcov stúpa, a to považuje za smutné.
Súčasne poukázal na rafinovanejšiu komunikáciu i vystupovanie členov strany, ktorí sa na verejných zhromaždeniach vyvarujú chýb, ktoré by ohrozili ich prezentáciu.
„Sú sofistikovanejší. V čase Slovenskej pospolitosti chodili v kvázi gardistických, čiernych uniformách, tie neskôr zamenili za zelené tričká, ktorých odtieň má v katalógu číslo 1488, čo nie je náhoda. Najnovšie sa ukazuje, že odkladajú aj tričká a mikiny s logom a chodia v civile,“ povedal občiansky aktivista.
Či protifašistické stretnutia ľudí môžu strane pomôcť alebo ublížiť povedať nevedel: „neviem, ale je správne prejaviť svoj odmietavý postoj voči nim a nepozerať sa na to, či im to pomôže alebo nepomôže,“ dodal.
O hrôzach fašizmu prednáša na školách
Vyhradený názor voči strane Mariana Kotlebu má aj účastník Slovenského národného povstania, 91-ročný Vladimír Strmeň.
„Fašizmus sa už neplazí, on tu je, vidíme to na vlastné oči. Nám, priamym účastníkom bojov je ľúto, keď si pomyslíme na to, koľkí priatelia padli za to, aby sme sa mali dobre a teraz? Kde bol vtedy Kotleba, kde boli títo darebáci? Keď je mier a pokoj, teraz sa vyťahujú... nehanbia sa pred národom?“
Priamy účastník bojov SNP bol členom partizánskej skupiny Dolina.
Spolu s priateľmi bojoval proti Nemcom na Veľkom poli, pri Kremnici i pri Turčianskych Tepliciach. V boji bol ťažko zranený, na obdobie Slovenského štátu spomína so zlými pocitmi.
„Bol to ťažký režim, už školy museli podstúpiť prípravu na vojnu, mali ťažké pochodové a protiletecké cvičenia. Na všetkých typoch škôl sa zakladala fašistická organizácia Hlinkova mládež, ktorá bola prezvesť Hlinkovej gardy. Otcovia boli povolaní na vojnu a na poliach nemal kto robiť. Čo sa urodilo, všetko šlo na východný front, civili mali prídel potravín,“ zaspomínal si Vladimír Strmeň na obdobie, kedy rodina na mesiac dostala kilogram múky, cukru a zanedbateľné množstvo tukov.
Čítajte viac:
odkaz
