Čakanie na Führera

Temné mraky sa sťahujú nad Európou. Štvrtá Ríša (zďaleka nie tisícročná) sa otriasa v základoch. Jediné, čo ju môže zachrániť je vojna pod velením Führera s oceľovou päsťou… Nie, to nie je úvod fantastického románu. Bohužiaľ, to je krutá realita.

V roku 1989 sme sa radovali, že sme sa zbavili útlaku červeného socializmu. Miesto neho ale nastúpil omnoho krutejší “dúhový” socializmus. V skutočnosti pádom Berlínskeho múra neprehral socializmus. Prehral občan Európy. Vtedy to ale ešte nikto netušil… A pritom je to také jednoduché. Na to, aby mohol nejaký systém prosperovať, potrebuje práve tak ako obchodník na trhu silnú konkurenciu. Len vtedy bolo možné udržať akú takú sociálnu úroveň, slobodu jednotlivca a spravodlivosť, ak bola pred očami hrozba zmeny zriadenia. Keď táto hrozba zanikla, zanikla aj potreba udržania sociálneho zmieru. Čo ale nezaniklo, to boli tie najhoršie myšlienky červeného socializmu. Práve tie myšlienky, ktoré ohrozovali slobodu jednotlivca. Slobodu slova, slobodu súkromia, slobodu rozhodovania.

To nie je žiadne preháňanie. Môžete vyjadrovať svoje názory. Ale. Niektoré sú systematicky podporované (útoky na heterosexuálnu rodinu, útoky na národ a pod.), niektoré sú tolerované (napr. názory na politikov) a niektoré sú trestané (skúste povedať niečo oficiálne neschválené o šoa). Sloboda súkromia neexistuje. Všade ste sledovaní kamerami (údajne pre vašu bezpečnosť), sú sledované všetky platby kartou, ba dokonca so sebo nosíme osobné sledovacie a odpočúvacie zariadenie (a to dobrovoľne!) vo forme mobilných telefónov. Sloboda rozhodovania? Tá neexistuje. Alebo sa môžete rozhodnúť, že nebudete napríklad platiť dane či odvody? Skúste. Postavte si drevenicu niekde v lese, osejte si políčko, pestujte pár sliepočiek a kozičku. A neplaťte štátu nič. Hneď budete mať na krku výpalníkov, pardón, advokátov, súdy, exekútorov, policajtov. Orwell by sa dnes cítil ako v najhoršom dej? vu.

Súčasný systém je komunizmus šmrcnutý nacizmom a nenásytnosťou partokracie. Toto už nie je ani etatizmus. Pretože všetky rozhodovania štátu a v podstate všetku moc prevzala na seba Európska únia. Štát je len vykonávateľom pokynov z Bruselu. Už nemôžeme pestovať ani toľko cukru koľko potrebujeme bez povolenia EÚ! Čím sa to líši od od Tretej Ríše? Dovolím si tvrdiť, že tam boli na čelnom mieste aspoň záujmy národa. Dnes sú na čelnom mieste záujmy… Koho vlastne? Ich mená môžeme iba hádať, ale nebudeme ďaleko od pravdy, ak si zoberieme zoznamy najbohatších ľudí. Tento socializmus doviedli tam, kam sa ani nacisti (napriek tomu, čo sa nám snažia usilovne nahovoriť, nacizmus je ĽAVICOVÝM politickým smerom) s komunistami neodvážili zájsť.

Ak si zoberieme znaky súčasného zriadenia, máme socializmus nového razenia ako vyšitý. Autoritárstvo, podriadenie jedinca spoločnosti, potláčanie slobody, pošliapavanie práv, kolektivizmus, dokonca rasizmus. Áno, dokonca ani rasizmus nie je ľavici cudzí. Treba si uvedomiť, že rasizmus, to nie je len otvorená nenávisť voči nému etniku alebo rase. Akákoľvek obhajoba politiky, ktorá je namierená voči inej etnickej skupine pozitívne, je úplne rovnakým prejavom rasizmu. Tzv. “pozitívna diskriminácia” dnes tak obhajovaná a propagovaná je vo svojej podstate politikou rasistickou. Navyše jej obete sa spravodlivosti nedočkajú. Paradoxne, pokiaľ sa totiž budú domáhať rovnakých práv, budú za rasistov označené práve obete.

Ľudia už ale cítia, že niečo nie je v poriadku. Ten pocit pripomína vlnený sveter, ktorý vás hryzie a škriabe. Budete sa ošívať, cítiť nepohodlne. Až toho odrazu budete mať dosť a ten sveter zo seba strhnete a vyhodíte do odpadkov. A toto je niečo, čo sa nesmie stať. Preto bude potrebné odviesť pozornosť za každú cenu niekam inam.

Najlepším a tisícročiami odskúšaným spôsobom je vojna. Na to ale treba dve veci (okrem klasického “peniaze, peníze, peňeži”). Silného Führera – kto ním bude? Obama, ktorý bez rozpakov podpisuje zoznamy ľudí na likvidáciu aj bez súdu? Či “železná” kancelárka počúvajúca pokyny z Bildberg Group? Alebo holandský žid, ktorý nahradil žida maďarského? Uvidíme. Druhá vec je zámienka pre rozpútanie vojny. A hrozím sa chvíle, keď začujem obdobu vety “Tak nám zabili Ferdinanda, paní Milerová…”.

autor: Erich Vinclav
zdroj: Svornosť

> Toto už nie je ani etatizmus.

Ideoví artisti, pokrokoví fízli. (J. Ráž)

Znacna prevaha volicov lavicovo orientovanych leadrov sa zaznamenala v celej europe.. na koho ten cierny peter padne?
odkaz

Komunizmu sme sa nedostali - socializmus nie je zlý pokiaľ by to fungovalo v politike a nerobil by sa zo socializmu taký cirkus. Ale to asi nejde. Kapitalizmus funguje podobne ako kedysi otrokárske štáty. Lacná pracovná sila= lacná výroba. Ostatný sa majú dobre ak makajú pre štát. Práva. Tie máš pokiaľ nerýpeš do systému a nevystúpiš s neho von. Že je to zlé. Mohlo by byť tisíc krát horšie. Ale treba bojovať za správnu vec. Otázka je čo je vlastne správna vec. Vie to niekto? Ako riadiť túto spoločnosť?

niečo k tym bilderbergovcom: odkaz a niečo, čo nas zrejme vykupi: odkaz

Má to hodinu tridsať, môžeš upresniť čas, na ktorý sa mám zamerať?

je to you tube, tak po prihlaseni naň si daj budik, teda upomienkovač. je to skvely vyklad, momentalne najlepši aky je