Augustin Sokol.
bookface 12.
Úsek bookface 12 je pokračovaním predchádzajúceho úseku bookface 11.
Prezlečieme sa do nášho pracovného odevu na veľtrh:
Wanda a Šárika do nohavicového kostýmu so sakom. Richard a ja zase do obleku zo sakom. Všetci si na saká upevníme rezistory.
Prichádzame na výstavisko. Navštívime poľské a fínske expozície. A do tretice všetko najlepšie. Aby sme zmiatli eštebákov, tak navštívime aj sovietske expozície.
Poľskí vystavovatelia hneď chápu, že aký je symbolický význam rezistorov, ktoré sú na našich sakách:
Rezistencia, odpor a solidarita!
Podobnosť je predsa zrejmá:
Sloboda, rovnosť a bratstvo! {
la marseillaise
odkaz
odkaz
odkaz
„Liberte, Liberte cherie.“
} Podávame si navzájom ruky. Poliaci sa pritom chápavo usmievajú.
Fínom to zase vysvetľujeme. Aj oni sa potom chápavo usmievajú.
Nuž a samozrejme, že pred sovietmi to z pochopiteľných dôvodov zatajujeme. Darí sa nám to. Eštebáci sú z toho všetkého čím ďalej tým viac zmätení.
Richard v mene svojho priateľa nás všetkých pozýva na večierok. Jeho priateľ je sponzorom večierku. Je to výrobca a aj predajca známej fínskej vodky. {
finladia vodka
odkaz
odkaz
odkaz
} Je to vlastne aj večierok troch vodiek. Okrem fínskej vodky sa ešte podáva poľská a ruská vodka. {
poľská vodka
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
„Vodka je symbolom Poľska, podobne ako fiat – maluch, Lech Walesa, bombóny krovky alebo krakovský hrad Wawel.“
ruská vodka
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
} Večierok sa končí. Najprv sa s nami rozlúčia Rusi. Potom eštebáci. Sú poriadne opití. A sú z toho všetkého navyše aj úplne zmätení.
Ostávajú s nami už iba Poliaci a Fíni. Pre nich vyrozprávam známy vtip o Leninovi vo Fínsku.
