Choroba je podľa WHO definovaná ako stav absencie zdravia, teda porucha telesných, kognitívnych, sociálnych psychických funkcií, ktorá zreteľne negatívne ovplyvňujú výkonosť a zdravie organizmu, prípadne sa môžu takéto ovplyvnenia očakávať.
Terapia týchto ochorení je rozdielna, riadi sa podľa klinickej závažnosti ochorenia, veku pacienta a vždy sa volí, taká metóda, ktorá bude mať najmenšie nežiadúce účinky. Lieky sú vždy na poslednom mieste, prednosť dostávaju invazívne zákroky. Samozrejme, existujú aj vínimky.
Moja otázka ale znie, že či veriacim ľuďom môže pomocť ich viera vo vyliečení sa z vážneho ochorenie. Nenašla som žiadnu štúdiu, ani štatistiku, ktorá by sa zaoberala vzťahom medzi úspešnosťou zvolenej terapie a vierovyznaním. Vierovyznanie teraz nemyslím vierovyznaním kresťana či moslima, ale všeobecne teistu či ateistu. Čo si o tom myslíte?? Alebo máte s tým aj niejakú osobnú skúsenosť???
A čo potom diagnózy, ktorých verdikt je dva mesiace života?? Alebo ťažke genetické ochorenia novorodencov, ako Downov syndróm, Edwardsov syndróm, Turnerov syndróm...tieto ochorenia, majú veľmi obmedzenú možnosť terapie. Ako im v tomto ťažkom živote môže pomôcť Boh?? A vôbec prečo vlastne dopustil, aby niekto, kto sa ešte ani nenarodil trpel takouto diagnózou?? Z toho potom vyplýva, že Boh súdi ľudí nie podľa vlastností a skutkov ale podľa toho, ako sa mu kto zapáči. Alebo potom Boh nie, alebo ak aj je, tak serie na ľudí...
Tak potom nechápem, prečo tak úpenlivo veríte v Boha a Keď ho potrebujete tak sa vám otočí chrbtom...
