Boh a jeho miesto v terapii.

Choroba je podľa WHO definovaná ako stav absencie zdravia, teda porucha telesných, kognitívnych, sociálnych psychických funkcií, ktorá zreteľne negatívne ovplyvňujú výkonosť a zdravie organizmu, prípadne sa môžu takéto ovplyvnenia očakávať.
Terapia týchto ochorení je rozdielna, riadi sa podľa klinickej závažnosti ochorenia, veku pacienta a vždy sa volí, taká metóda, ktorá bude mať najmenšie nežiadúce účinky. Lieky sú vždy na poslednom mieste, prednosť dostávaju invazívne zákroky. Samozrejme, existujú aj vínimky.
Moja otázka ale znie, že či veriacim ľuďom môže pomocť ich viera vo vyliečení sa z vážneho ochorenie. Nenašla som žiadnu štúdiu, ani štatistiku, ktorá by sa zaoberala vzťahom medzi úspešnosťou zvolenej terapie a vierovyznaním. Vierovyznanie teraz nemyslím vierovyznaním kresťana či moslima, ale všeobecne teistu či ateistu. Čo si o tom myslíte?? Alebo máte s tým aj niejakú osobnú skúsenosť???
A čo potom diagnózy, ktorých verdikt je dva mesiace života?? Alebo ťažke genetické ochorenia novorodencov, ako Downov syndróm, Edwardsov syndróm, Turnerov syndróm...tieto ochorenia, majú veľmi obmedzenú možnosť terapie. Ako im v tomto ťažkom živote môže pomôcť Boh?? A vôbec prečo vlastne dopustil, aby niekto, kto sa ešte ani nenarodil trpel takouto diagnózou?? Z toho potom vyplýva, že Boh súdi ľudí nie podľa vlastností a skutkov ale podľa toho, ako sa mu kto zapáči. Alebo potom Boh nie, alebo ak aj je, tak serie na ľudí...
Tak potom nechápem, prečo tak úpenlivo veríte v Boha a Keď ho potrebujete tak sa vám otočí chrbtom...

máš pravdu boh nemá vplyv na nič,boh a jeho zástupcovia na zemi,o genetike nemajú ani šajnu,inteligentnému je jasné,že ak ti nepomôže človek,tak boh to určite nebude....

ahoj farmakum🙂)zo skusenosti z prace možem potvrdiť,ze viera v uzdravenie,(v boha),tak ako aj to či na cloveka niekto caka,trebars,či ma milujucu osobu,deti,ci ma kvoli komu bojovať s chorobou,či sa mu vobec chce žiť,citlivy a laskavy pristup može choremu velmi pomocť zvladnuť ťažke obdobie s chorobou,je to velke plus a je to na chorych ludoch velmi poznať ,mne je tazko sa vyjadrovať o bohu,alebo sa baviť s niekym o bohu,ked je to moje vnimanie,že v nom vidim lasku, a druhy v nom nevidi napriklad vobec nič.

Ja som nasiel pred rokmi statisiky, ktoré sa prave týmto apodievali. Slo o skupiny ludí z Číny a z USA trpiacich na rovnaku chorobu- nejaký typ rakoviny. /liecba bola tá istá/ Vyslo, že v ČIne zomrelo ovela viacej ludí na tu istu chorobu vdaka fatalizmu, ktorý je v nich zakorenený- teda nebojuju a neveria v uzdravenie.

Farmakum uz nepriodavaj temy, ten server to nevydrží.

Pozri moju novu temu, jednoduche: Dnes su ludia menej nabozni a detska umrtnost je neporovnatelne nizsia.

Poro neverí v Boha a je mu duševne dobre..nie je zaťažený predsudkami a nič od Boha neočakáva..lebo verí sám sebe.

Ani nevies ako si neverim... ale nebudem to radsej pisat takto verejne.

nuž Porko tak sa zamyskli či by sa sa nemal obrátiť "