Aj vy chodíte na protivládne protesty vyjadrovať svoj nesúhlas s polikou terajšej vlády?
Ja som tam spravidla stále a už ma výtača fakt, že sú to v podstate iba také happeningy, kde sa rovnako zmýšľajúci stretnú, pokričia si, posťažujú si, zaspievajú hymnu a poberú sa domov.
Nespokojnosť ľudí so sebou predsa prináša určitú energiu a táto energia by mala byť využitá na zmenu. Keď však neprichádza ani len podnet na onú zmenu, v ľudoch začne narastať apatia a stratia motiváciu vôbec chodiť protestovať. Presne to sme sledovali pri protestoch o trestnej novele. Po troch týždňoch ustavičných stretnutí jednoducho vyprchala energia davu. Zmeny sa presadili a my sme si ako také žaby opäť zvykli na teplejšiu vodu.
Čo by sa malo zmeniť?
Podľa mňa by sa organizátori mali “znetworkovať", vypočuť dav, zvoliť spomedzi seba hovorcu a predostrieť požiadavky pre vládnu moc spolu s primeraným ultimátom. Ak by sa podmienky nesplnili, nasledovala by ďalšia vlna protestov so stupňujúcou intenzitou. Nesmieme zabudnúť, že to nám spravujú štát.
Ľudia akoby zabudli, že dynamika vzťahu občan-poslanec je niečo ako dynamika zamestnávateľ-zamestnanec a nie naopak. Veď preboha preto sme si vyštrngali demokraciu, aby sme mali kontrolu nad štátotvorným procesom, nie aby sme dali 4 roky kľúče od miešačky komukoľvek a následne ho nesmeli kontrolvať.
Čo myslíte vy? Mali by si protestné hnutia na Slovensku začať brať príklad od žltých viest, belgických farmárov alebo greenpeace?
