Ateistické vojny - pozrite ako nevinné a maličké boli

NÁZOR: Pavol Martinický o náboženských a ateistických vojnách
Zobraziť Diskusia
Autor: Pavol Martinický - 2 August, 2011 - 12:45
Spoločnosť
Veriaci viacerých náboženstiev spáchali mnoho násilia a viedli vojny v božom mene. To je smutná skutočnosť, ktorá trápi mnohých súčasných kresťanov, zneisťuje úprimne hľadajúcich a s obľubou ju využívajú ateisti bojujúci proti kresťanstvu. Tento argument používajú na očiernenie „protivníka“ aj v debatách na úplne iné témy, keď im chýbajú vecné argumenty. Často pritom šikovne miešajú fakty, polopravdy a nepravdivé tvrdenia.

Spravodlivé zhodnotenie tejto témy by malo obsahovať okrem vysvetlenia, čo kresťania skutočne spravili a aký má k tomu dnešná cirkev postoj, aj rozlíšenie toho, čo nie je pravda, vyjasnenie historických súvislostí a porovnanie so skutkami inak veriacich a ateistov. Výstižný súbor takýchto tvrdení uverejnil Katolický týdeník 24/2011: „Nejstrašnější války byly ty náboženské. Není nic horšího než zfanatizovaný človék, který jde zabíjet jménem nějakého boha. Jak se k tomu církev staví? Vždyť i křesťané páchali krutosti.“

Náboženské násilie a kresťanská sebareflexia

Nie je pravda, že najstrašnejšie vojny boli náboženské. Takou nebola dobyvačná výprava Alexandra Veľkého, trójska vojna, rozširovanie Rímskej ríše a mnoho iných. Aj v európskych "náboženských" vojnách bolo náboženstvo často iba zámienkou na zakrytie mocenských a majetkových záujmov panovníkov. Dobrým je príklad spojenectva katolíckeho Francúzska a protestantského Švédska, uviedol v Katolickom týdeníku Josef Hurt. Pokiaľ ide o skutočne náboženské vojny a prenasledovania, tie viedli aj príslušníci iných náboženstiev.

Podľa Josefa Hurta kresťanstvo v prvých storočiach neviedlo náboženské vojny a kresťania odmietali aj vojenskú službu. Situácia sa zmenila, keď sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom. Sv. Augustín ako prvý v dejinách ľudstva formuloval tému oprávnenosti spravodlivej vojny. Dovtedy boli jediným kritériom „oprávnenosti“ mocenské, majetkové alebo iné požiadavky toho, kto sa cítil byť silnejší, a obrana napadnutého. To ukazuje, že kresťanstvo malo humánny prínos aj v tejto oblasti.

„V európskych ,náboženských' vojnách bolo náboženstvo často iba zámienkou na zakrytie mocenských a majetkových záujmov panovníkov.“
Po objavení Ameriky priniesol stret kultúr aj niečo, čo bolo dovtedy a v iných kultúrach nemysliteľné: sebakritiku a filozofickú reflexiu kresťanov o vlastnej kultúre a správaní. V nej španielski teológovia dospeli k základom moderného medzinárodného práva a úvahám o rovnakej ľudskej dôstojnosti členov iných kmeňov či národov. Páter Francisco de Vitoria a jeho kolegovia scholastici verili v existenciu "prirodzeného zákona etiky, ktorý by ani nezávisel od kresťanského zjavenia, ani mu neprotirečil, ale stál by samostatne“ (B. Hamilton : Political Thought in Sixteenth-Century in Spain, Oxford University Press 1963). Vitoria sa odvolával na argument sv. Tomáša Akvinského, podľa ktorého sa pri obracaní pohanov na vieru nemá používať nátlak. Koncil v Tolede už v roku 633 odsúdil prax núteného krstenia židov. Toto sú základy súčasného chápania rovnosti ľudí a ľudských práv v (post)kresťanskej euro-americkej civilizácii.

To že viacerí kresťania podľa týchto zásad nekonali je smutný fakt, ktorý dnešná cirkev priznáva, ľutuje a chce sa z neho poučiť.

„Obete organizovaného kresťanstva“

Každý, vrátane kresťanov je ovplyvnený minulosťou a svojim prostredím. Súčasné humanistické a etické kritéria a hodnoty, podľa ktorých kriticky hodnotíme vojny a iné násilie, ktorého sa v minulosti kresťania dopustili sú ovocím dvetisícročného pôsobenia kresťanstva. Vo väčšine kultúr a prostredí, do ktorých kresťanstvo prišlo, neexistovali. Kultúry a národy, do ktorých kresťanstvo prišlo, uctievali zbožstvené prírodné sily alebo zvláštne spoločenstvá božstiev, ktorým prinášali aj ľudské obete, praktizovali otroctvo a nerovnosť žien. Nevážili si život človeka, zvlášť detí, slabých, chorých a dievčat, ktoré mohli rodičia aj zabiť.

Ateisti poukazujú na „obete organizovaného kresťanstva“ pri krížových výpravách, inkvizícii a čarodejníckych procesoch. Hodnotia a odsudzujú ich však práve podľa tých kritérií, ktoré západnej civilizácii vštepilo kresťanstvo, proti ktorému bojujú. Zároveň tolerujú rovnaké i väčšie zločiny proti ľudskosti, ktorých sa v mene šťastných zajtrajškov dopustil organizovaný ateizmus.



Ateistické vojny

Moderný ateizmus prišiel do podstatne kultúrnejšieho, vzdelanejšieho a humánnejšieho prostredia než kresťanstvo v starovekej a stredovekej Európe alebo v Amerike. Napriek tomu priniesol horšie vojny a viac nehumánneho násilia.

Príčinou francúzskej revolúcie (1789 – 1794 ) bola sociálna a politická kríza a hybnou silou boli ľudové masy na čele s nedávno vzniknutým bohatým meštianstvom. Dodnes oslavovaným cieľom či dôsledkom bolo odstránenie monarchie a vznik republiky, súčasťou boj proti cirkvi. Na vyriešenie deficitu štátneho rozpočtu bol dekrétom z 2.11.1789 znárodnený a neskôr predaný cirkevný majetok. Začiatkom júna 1794 sa prvý raz veľkolepo oslavoval sviatok nového kultu – Najvyššej bytosti a prírody. Iba v tomto roku bolo popravených 40 000 ľudí. Väčšina z toho podľa direktív Výboru pre verejné blaho. Tisíce často brutálnym spôsobom zlynčoval rozvášnený dav už predtým. Vrátane zohavovania mŕtvol žien, ktorých jediným previnením bol šľachtický pôvod. Vyvrcholením tejto ateistickej revolúcie boli Napoleonove dobyvačné vojny.

„V mene a pod vplyvom ateizmu sa za sto rokov urobilo viac násilia než v mene Boha za tisíc rokov.“
V Španielsku (1936 – 1939) boli desaťtisíce laikov zavraždených len preto, že sa hlásili ku kresťanstvu. Okrem nich zabili aj 283 rehoľníčok, 2 365 rehoľníkov, 4 148 diecéznych kňazov a 12 biskupov. Andrej Nin, vodca Ľudovej strany Marxistickej únie, 8. augusta 1936 v jednom z divadiel Barcelony verejne vyhlásil: „V Španielsku boli mnohé problémy, ktoré buržujskí republikáni neriešili, napríklad cirkevný problém. My sme ho vyriešili tak, že sme išli na koreň – zlikvidovali sme kňazov, kostoly a kult.“ Podobne to bolo v Mexiku.

Ateistickou ideológiou je aj nacizmus a komunizmus. Nimi riadené strany v 20. storočí vyvolali najhoršie vojny a prenasledovania v dejinách ľudstva. Pokrok, ktorý ľudstvo dosiahlo od antiky či stredoveku, využili iba na lepšie zorganizovanie otrockej práce a priemyselného vraždenia v gulagoch a koncentračných táboroch. Desiatky miliónov obetí Druhej svetovej vojny a stalinizmu sú obeťami organizovaného ateizmu. V krajinách, kde komunisti vládnu, ako napríklad Čína alebo Severná Kórea, v tom pokračujú podnes. V mene a pod vplyvom ateizmu sa za sto rokov urobilo viac násilia než v mene Boha za tisíc rokov.

odkaz

Veriaci celkom ochotne priznávajú, že boha nemožno úplne pochopiť, či poznať. Pripúšťajú dokonca, že ho možno poznať ešte podstatne menej – preto je ich viera plná mystických tajomstiev. Lenže bytosť, ktorú nepoznáme, nemôžeme vedieť ani popísať a definovať. Ako však možno o (ne)existencii boha vôbec hovoriť, keď boh nie je dobre definovaný? V tejto súvislosti nechápem, prečo kresťania tak horúčkovito túžia hovoriť práve o existencii abstraktného boha, keď veria len v boha konkrétneho – toho svojho, ktorý ožil po smrti na kríži? Je úplne jasné, že sa ľahšie dokazuje (ne)existencia konkrétneho objektu (má viac overiteľných vlastností) než abstraktného. Prečo potom máme hovoriť najprv o abstraktnom bohu a potom akosi implicitne naraz preskočiť na konkrétneho? Veď existencia abstraktného („akéhosi“) boha ešte nedokazuje existenciu boha konkrétneho, lebo tých konkrétnych, uctievaných rôznymi náboženstvami, je veľa!

Romanov a co hovoria ateisti na toho Boha co neexistuje?

Slová „Boh“ a „existencia“ by mali byť oddelené, okrem paradoxu, že Boh sa stáva manifestným v podmienkach existencie, to znamená v zjavení sa Krista.

Viac na: odkaz

Všetky vojny boli vyvolané ateistami!

Tie najvacsie s najvacsim poctom obeti a skod ano.

A dobru noc.

a čo ešte nespíš?

Uz idem je uz skoro 23.00 h. Dobru noc.

aj ostatným

nezmyselne táranie, však on povie A a potom z toho vyvodí hneď D miesto toho aby šiel a vyvodil A B C D

a este vyvodi aj S - t. j., ze trieskas somariny

tebe sa dnes čo stalo dievka ? nedalo by sa ten ateizmus zhrnut do jednej temy ?

ateisticke vojny ? co za gulas ty v kotli varis
padne ti tam jeden islamista a cely gulas mozes vyhodit sviniam,alebo stipku z judaistu
a ked zmiesas hotovy gulas od krestana a od ineho teistu,tak je na svete dalsi jadrovy vybuch..var si vo svojom kotli sama a ingrediencie si tam hadz sama,bo vdaka ateistovi vies,co mas ucinit,aby ti neprihorel !

a co sa tyka ateizmu a teizmu,ked sa nenajde jedna cesta pokroku pre obidvoch,vzdy tu bude ustlane jedine iba vojne

a prilozit sev irsko atp
odkaz

hm vies ako Inotaj,Galileo musel byt ticho a kvoli sebe nemohol ani prehlasit..a predsa sa toci..
Galileo pochadzal z Europy a tak Europa ako prva ziskala predstavu o pohybe,predsa sa nevratime do obdobia inkvizicii a Irsko ako take by malo byt pre Europu akymsi navodom,ako zostrojit vlastny vynikajuci sposob debatovania na zachovanie slov tohto genia ,bez toho,aby mohla akakolvek "inkvizicia" zmenit spravny pad dnesnej neprijemnej doby do stratena

hm vyhnut sa dalsiemu dramatickemu konfliktu kvoli likvidacii nazorom akehosi protivnika ,bude velmi tazky smer

ale ved sa toci Europa dufam tiez spravnym smerom a to vdaka prijatiu pokroku,ze ?