Astax tu si?

Tu si? Chcel by som sa ťa niečo spýtať.

Som.

Zaujíma ma ruženec. Aký typ ruženca sa najčastejšie modlíš?

ruženes je mantrovanie a bezduche modlenie.....

Ruženec sa modlím každý deň, najčastejšie s rozjímaniami ale niekedy aj bez nich. Modlím sa tak, ako to odporúča Cirkvej t.j. radostný ruženec v sobotu a pondelok, bolestný v utorok a piatok, slávnostný v nedeľu a stredu a vo štvrtok ruženec svetla.

👍: t-e-ó-m-a

Používaš na to viac ružencov? Či jeden na všetko?

Pravdupovediac ruženec ako predmet (pomôcka pri modlitbe) nepoužívam ale desiatky si rátam na ruke 🙂

👍: t-e-ó-m-a

A čo pri tom pociťuje?

Pociťuješ?

Pocity nikdy nie sú tie isté. Katolícke náboženstvo nie je postavené na pocitoch alebo na zážitkoch ale skôr na pravde, ktorú prijímame intelektom. Niekedy sa modlí lepšie, inokedy horšie. Niekedy sa rád a bez problémov pomodlím celý ruženec a inokedy zasa "bojujem" aj s jedným desiatkom. Je to prirodzený proces viery. Boh človekovi niekedy dáva pomáhajúcu milosť a potom mu ju zasa berie, aby rástol vo viere. Najdôležitejšie okamihy viery nie sú vtedy, keď človek disponuje povznášajúcou milosťou ale naopak, v boji a v utrpení. Vtedy človek duchovne rastie.
Človek si často myslí, že sa zle modlil, lebo mu uchádzali myšlienky a že daná modlitba nemala žiadnu váhu. Ale Bohu ide skôr o to "chcieť", dôležitá je túžba a snaha a aj keď naša modlitba nie je sústredená, pretože človeka cez deň postihujú rôzne situácie, ktoré vyvolávaju dojmy a obrazy v intelekte, Boh nás predsa pozorne počúva. No my sa vždy máme snažiť stíšiť pri modlitbe a načúvať božiemu hlasu.

Niektorí na ruženec útočia ale to len preto, lebo im tak káže ich viera, ktorá nemá základ v osobnej skúsenosti s ružencom. Niektorí si dokoncia myslia, že keď je napísané "nehovorte veľa", že stačí ráno alebo večer Bohu povedať dve vety. Tento kontext Písma si zasluhuje hlbší výklad. Veď je to sám Kristus, ktorý nám dáva príklad modlitby, keď sa modlí celú noc alebo keď apoštol hovorí "neprestajne sa modlite". Katechizmus nám preto hovorí: "Každý žije tak ako sa modlí, a každý sa modlí tak ako žije". Ruženec je forma meditatívnej modlitby, kedy medzi desiatkami ruženca rozjímame o tajomstvách viery. Ruženec nám v skutočnosti vracia tú pôvodnú múdrosť, ktorá dobre vie, že opakovanie je dôležitý komponent modlitby a meditácie. Jej rytmické opakovanie ukolíše dušu, prenáša na ňu pokoj, kým sústredenie sa na slová, najmä na Máriinu postavu a na obrazy Krista, ktoré sa postupne otvárajú pred našimi očami, zbavujú dušu starostí a umožňujú jej pozdvihnúť pohľad k Bohu. Nie je dôležité, aby sme sa sústreďovali na každé slovo, ale aby sme nechali pôsobiť pokoj, ktorý jednotvárny rytmus prináša. Tí, čo sa kedysi ruženec modlievali, obvykle celý deň tvrdo pracovali a po práci neboli schopní konať veľké intelektuálne modlitbové úkony. Potrebovali modlitbu, ktorá by im vrátila pokoj, aj ich trochu rozptýlila, zbavila ich starostí a poskytla útechu a posilu. Túto starodávnu skúsenosť kresťanstvo úplne prijalo, nie div, že sa modlitba ruženca stala takou populárnou pre každého, pre vzdelancov a pre jednoduchých ľudí.

👍: t-e-ó-m-a

teoma -katolík

je to mantra..... a nikde, ale nikde v Božom Slove je, aby sme sa takto modlili!!!!!

Ešte to tak dať dohromady so slovami Pána Ježiša o neopakovaní toho istého v modlitbe...

Možno si si to len zle vysvetlil. V písme sa aj píše, že sa máme neustále modliť kedy to len ide. A čo sa týka opakovaním tých istých slov, možno si si to zase len zle vyvsetlil. Možno mal Ježiš na mysli aby sa človek nemodlil bezducho. Opakoval tie isté slová a nezamýšľal sa nad nimi.

Ježiš to povedal veľmi zrozumiteľne.
"Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili."
Nemáme hovoriť v modlitbe veľa, lebo Boh vie čo potrebujeme. Omieľanie toho istého pri rúženci je teda v protiklade s tým čo Ježiš učil.

👍: milky945

A čo potom keď sa inde v písme píše aby sme sa neustále modlili kedy to len ide?

To nie je vôbec protiklad. Modliť sa často a používať v jednej modlitbe opakovania sú rozdielne veci.

👍: milky945

16 : kocúr súhlasím s tebou, ale keď to tak cíti, keď cíti potrebu opakovať jednu matru dokola, nemožno namietať, jeho vec. Teóma a ďalší by si len mali položiť otázku: čo by si pomysleli jeho rodičia, keby sa k ním prihováral týmto spôsobom - sústavným opakovaním jednej básničky.

👍: Veľký Kocúr

16. Veľký Kocúr

Uvažuješ priveľmi telesne i keď si možno presvedčený o správnosti svojho uvažovania, predsa je chybné. Ježiš Kristus v Mt v 6. kapitole poukazuje na skutky, ktoré ľudia konajú nie z lásky k Bohu a blížnemu ale len preto, aby dostali pochvalu od ľudí. Farizeji sa modlili zdĺhavo a nápadne s tým úmyslom, aby ich ľudia videli. Takúto modlitbu Ježiš odsudzuje. Ale svojím slovom a príkladom sám nás povzbudzuje k vytrvalej a vrúcnej modlitbe. Sám sa modlil v samote celú noc, ale predsa aj tak, že ho apoštoli mohli vidieť a pozorovať.

Na inom mieste Kristus hovorí "Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde." Kresťanstvo nie je náboženstvom tela alebo jazyka, tak žeby Boh od nás vyžadoval striktné formulácie modlitieb alebo sa upriamoval na krásnosť a vznešenosť modlitbových formúl, alebo by chcel, aby sme ho oslovovali najsprávnejším menom, či dodržiavali ľudské zákony, tak ako kedysi robili židia. Napr. doslovné dodržiavanie onoho: "Nikoho nevolajte Otcom, lebo iba jeden je váš Otec".
Takéto uvažovanie je ďaleko od uvažovania duchovného človeka. Nepridŕžajme sa teda takýchto ľudských tendencií ale pozdvihujme sa ponad to ľudské. Veď Pán hovorí: "Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok."

Slová modlitby sú iba náš ľudský prostriedok, to neznamená, že ak Bohu v modlitbe niečo nepoviem, že Boh to nevidí a tým pádom nám nedá to, o čo ho prosíme a pod. Alebo zasa tak, že ak za niečo Boha neústupne prosím, že mi to nedá, pretože som to stále opakoval. "Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: "V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: "Obráň ma pred mojím protivníkom." Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: "Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári." A Pán povedal: "Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca!" A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni." Lk 18, 1-8

Apoštol Pavol nás o modlitbe poúča: "Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi." Rim 8, 26
Sv.Pavol tu najdokonalejšie vystihuje duchovnosť modlitby a zároveň vysvetľuje Jn 4, 24. Keď sa modlíme, sám Duch Svätý prichádza na pomoc našej slabosti, pretože my nevieme ako sa máme modliť a ani za čo sa máme modliť. Takto Duch Svätý v nás, sa prihovára za nás, tak ako je božia vôľa. Preto ten kto sa modlí "v Duchu a pravde" nemôže neplniť božiu vôľu, pretože sám Duch Svätý sa prihovára zaňho, aby túto vôľu plnil. Podmienka je teda v "Duchu a pravde". A ktože by sa nemodlil v Duchu Svätom, ak mu na pomoc prichádza samotná nevesta Ducha Svätého? Panna Mária je najčistejšou nevestou Ducha Svätého, v nej si urobil Boh príbytok, akožeby sme sa mohli nemodliť v Duchu, keď samotná Panna Mária k nám prichádza v modlitbe ruženca spolu s Duchom Svätým? V pravde znamená vyznávať plnú pravdu, tak ako bola hlásaná a potom rozvíjaná Cirkvou svätou, pretože "Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu". "Spása je v pravde". Nie je toľko právd koľko kresťanských denominácii ale pravda je len jedna. "Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst."

Neni zavesil sa