Aký bude pobyt astronautov na Mesiaci po 50 rokoch? NASA prezradila detaily

Americkí astronauti by pri prvej misii s pristátím na Mesiaci po viac ako 50 rokoch mali v roku 2024 stráviť na lunárnom povrchu šesť a pol dňa. To je takmer dvojnásobok najdlhších pobytov astronautov pri niekdajších výpravách v rámci programu Apollo.



Podľa serveru Space.com to počas virtuálneho seminára venovaného návratu človeka na Mesiac povedala Lindsay Aitchisonová, inžinierka americkej vesmírnej agentúry NASA pracujúca na vývoji nových skafandrov.

Dva astronauti NASA - predpokladá sa, že pôjde o muža a ženu - by podľa plánov mali uskutočniť asi štyri "prechádzky" po mesačnom povrchu. Každá z nich má trvať zhruba šesť hodín, teda dobu typickú pre pracovné zmeny v otvorenom kozme posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), uviedla ďalej Aitchisonová.

Pri prvej misii na Mesiaci v rámci nového programu Artemis 3 budú musieť astronauti podľa inžinierky "šliapať po svojich". NASA predpokladá, že väčšie vozidlo bude mať na prirodzenom obežnici Zeme v najlepšom prípade až pri druhej misii. „Budeme sa musieť spoliehať len na posádku a na to, koľko toho prejde,“ poznamenala Aitchisonová.

NASA podľa nej počíta s tým, že astronauti budú schopní pri každej okružnej ceste na mesačnom povrchu prekonať vzdialenosť približne 16 kilometrov. Space.com pripomenul, že Neil Armstrong a Buzz Aldrin pri misii Apollo 11 prešli v priebehu dvoch a pol hodiny približne kilometer.

Limitujúcim faktorom pre nový prieskum Mesiaca je schopnosť skafandrov udržať astronautov v bezpečí. Misie Apollo pristávali v rovníkovej oblasti, ale misia programu Artemis zamieri na úplne nové miesto, do oblasti južného pólu, kde extrémne nízke teploty môžu byť pre skafandre problémom.

Južný pól Mesiaca je veľmi lákavý, pretože vedci potvrdili, že v tamojších hlbokých kráteroch, kam nikdy nedopadá priame slnečné svetlo, sa pod povrchom skrýva vodný ľad. Budúci prieskumníci dúfajú, že takýto ľad môže byť ťažený a spracovávaný na pitnú vodu alebo raketové palivo. To by uľahčilo ambicióznejšie misie vo vesmíre.

odkaz

Šesť letov (Apollo 11, Apollo 12, Apollo 14, Apollo 15, Apollo 16 a Apollo 17) sa dostalo až na Mesiac. Apollo 7 a 9 vzlietli iba na obežnú dráhu Zeme, aby otestovali veliteľský a mesačný modul. Apollo 8 a 10 testovali rôzne komponenty na obežnej dráhe Mesiaca a fotografovali jeho povrch. Apollo 13 nepristálo na Mesiaci z dôvodu poruchy, ale tiež získalo jeho fotografie. Posádky Apollo 15, 16, 17 mali už k dispozícii aj mesačné vozidlo, ktoré umožňovalo preskúmať väčšiu plochu oblastí mesačného povrchu. Vozidlo dosahovalo rýchlosť 17 km/h. Kozmonauti Apollo 16 sa vzdialili vyše 7 km od lunárneho modulu; viackrát pritom stratili mesačnú loď z dohľadu. Orientáciu za nich robil počítač na Zemi, ktorý pomocou údajov prístrojov mesačného vozidla s priebežnou zmenou uhla vzhľadom na Slnko udával smer k lunárnemu modulu. Postupne sa zdokonalila i technika prenosu televízneho obrazu, čo umožnilo jedinečné pohľady na mesačné horstvá a údolia, na prácu v mesačnom teréne. Šesť letov, ktoré pristáli na Mesiaci, získalo cenné vedecké dáta a takmer 400m kg mesačných vzoriek. Uskutočnené pokusy a pozorovania zahŕňali mechaniku zemín, meteoroidy, otrasy zeme, šírenie tepla, meranie vzdialenosti Mesiaca od Zeme, magnetické pole a slnečný vietor.

Kozmická loď Let Poznámka
Apollo 1 – Posádka zahynula po vypuknutí požiaru počas predletového testu 27. januára 1967.
Apollo 7 11. október – 22. október 1968 skúšobný let na obežnej dráhe okolo Zeme (raketa Saturn 1B).
Apollo 8 21. december – 27. december 1968 Prvý let k Mesiacu, 10 obletov Mesiaca (raketa Saturn V).
Apollo 9 3. marec – 13. marec 1969 Skúška lunárneho modulu a stretávania sa s materskou loďou na obežnej dráhe okolo Zeme.
Apollo 10 18. máj – 26. máj 1969 31 obletov Mesiaca, zostup mesačného modulu do výšky 16 km od povrchu Mesiaca.
Apollo 11 16. júl – 24. júl 1969 Prvé pristátie ľudí na Mesiaci, 2 h 16 min práce na mesačnom povrchu v oblasti mora Pokoja (23,5° vých. dĺžky, 0,7° sev. šírky) – 20. júl.
Apollo 12 14. november – 24. november 1969 Pristátie na Mesiaci, 2 x 4 h práce na mesačnom povrchu v oblasti oceána Búrok (23,4° záp. dĺžky, 3,2° juž. šírky) – 19. november.
Apollo 13 11. apríl – 17. apríl 1970 Oblet Mesiaca; pre výbuch v kyslíkovej nádrži návrat bez pristátia na Mesiaci
Apollo 14 31. január – 9. február 1971 33 h pobytu na Mesiaci, 9 h na povrchu v oblasti Fra Mauro (17,5° záp. dĺžky, 3,7° juž. šírky). Alan Shepard sa stal jediným kozmonautom programu Mercury, ktorý sa dostal na Mesiac – 5. február.
Apollo 15 26. júl – 7. august 1971 Viac ako 18 h práce na mesačnom povrchu v oblasti Hadleyho brázdy (3,6° vých. dĺžky, 26,1° sev. šírky), po prvý raz použitý mesačný automobil – 30. júl.
Apollo 16 16. apríl – 27. apríl 1972 71 h pobytu na Mesiaci, 20 h práce na povrchu v oblasti pohoria Descartes (15,5° vých. dĺžky, 9,0° juž. šírky) – 21. apríl.
Apollo 17 7. december – 19. december 1972 Spolu 75 h strávených na Mesiaci, 22 h práce na povrchu v oblasti krátera Littrow v mori Jasu (30,7° vých. dĺžky, 20,2° sev. šírky). Posledný let Apolla k Mesiacu, prvý nočný štart, jediná misia s profesionálnym geológom – 11. december.