Ako sa voláš?

Taká jednoduchá otázka. A ani odpoveď nám vlastne veľa toho nepovie – v súčasnosti. Ale keď by sme sa to isté spýtali starovekého Egypťana, už z jeho mena by sme sa o ňom dozvedeli mnoho.

Meno bolo pre starovekého Egypťana súčasťou jeho identity. Vypovedalo o ňom tie podstatné veci. Preto z mena sme sa mohli dozvedieť, že je to človek hĺbavý, premýšľajúci nad všetkým, až váhavý. Alebo naopak, že máme tú česť s veľmi prudkým výbušným mužom, ktorý sám seba pomenoval, že je “Ten, ktorý je prudký a pálivý ako oheň”. Mená si Egypťania za života mohli meniť, dokonca ich mohli mať aj viac. Prosto tak, aby ich práve vystihovali.

Meno v Egypte bolo brané ako neoddeliteľná živá časť človeka. Preto, ak sa niekto veľmi previnil, tak prvé, čím ho potrestali, bolo odňatie mena. Spomínam si na jeden prípad zo súdnej siene za vlády posledného veľkého panovníka Ramzesa III. Všetko sa dialo v mojom najobľúbenejšom chráme Medinet Habu v dnešnom Luxore. V tomto chráme totiž došlo k zorganizovaniu zavraždenia Ramzesa III., za ktorým stál druhý najvyšší človek v Egypte, kráľovský vezír a jedna z kráľových háremových spoločníc, ktorá chcela pretlačiť vraždou faraóna svojho syna na kráľovský trón. Nepodarilo sa jej to, sprisahanie bolo prezradené a v tom istom chráme sa konal aj súdny proces. Jeho záznam na papyroch je uložený v archíve v Káhire. Ako prvé, čo sudcovia urobili s kráľovrahmi bolo práve odňatie mena, a až potom nasledoval trest smrti. Rovnako potrestaný bol aj kráľ Achnaton, ktorý potlačil všetky božské kulty v krajine na úkor jedného boha Atona. Za tento jeho kacírsky čin bolo jeho meno všetkými ďalšími generáciami navždy vymazávané z histórie Egypta.

Keď človek umrel, ak ho rodina často spomínala, tak už len vyslovenie mena mŕtveho, mu zaručovalo nesmrteľnosť. Bol vlastne v tom okamihu prítomný na tomto svete medzi svojimi blízkymi.

Tieto dva príklady sú len ukážkami toho, aké dôležité bolo meno v živote človeka. A podložím to na záver skutočne krásnym príkladom. V staroegyptštine sa vyslovovalo meno ako ” ren” . V hieroglyfoch sa zapisovalo dvomi znakmi. Krúžok znamená vlastne ústa, ktorými vyslovujeme slová a myšlienky. Tento znak môžeme čítať ako ” R “. Vlnovka znamená energiu, podstatu, existenciu. Číta sa ako ” N “. Ak to spojíme, hovoríme, že vlastne keď dáme meno človeku, či čomukoľvek na svete, tvarujeme vlastne energiu, spoznávame jeho podstatu.

Inak, nepíše sa egyptština, ale egyptčina. (-štiny majú Česi.)

nezabudni vypichnúť chyby aj v iných príspevkoch

štiny mame aj my..si nevidel Pacha? .))))))))))))))))))))

...zaujímavé..dejiny Egypta ma bavia.

Poznám jedného, čo sa volá Leonardo Osral Descu. Myslíš, že jeho meno ho vystihuje?

noo vraj meno je uz dane skor ako sa dieta narodi,len rodicia si myslia,ze ho dali oni....mozno....

tak to sa to Nadsúcno na mne zabavilo...hľa Obľúbené farby Jurajov sú červená, fialová a zelená, ochranné rastliny púpava, prvosienka a rozmarín, ochranné kamene ametyst a jaspis. ...hlavne že na púpavy som alergický a fialová mi lezie na nervy

ja to svoje meno radsej uz neskumam, aj tak je na nic...🙂

aj to moje je takmer na nič, ale úľahčuje to kamošom na mňa kričať na ulici