hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  náboženstvo  /  téma

Ako mnísi zachránili západnú civilizáciu...

príspevkov
39
zobrazení
1
tému vytvoril(a) 22.12.2012 21:52
posledná zmena 23.12.2012 18:41
1
22.12.2012, 21:52
.tomáš Hupka

Nepatrím k ľuďom, ktorí zvyknú hovoriť o sebe, o tom, čo dosiahli... A nepatrím k ľuďom, ktorí by si zakladali na funkciách a tituloch... len sa snažím robiť veci, ktoré majú zmysel a obohatiť iných... ? Chápem, že pre čitateľa je dôležité poznať postavu, ktorá sa skrýva za menom uvedeným na konci článku a pre mňa je zas dôležité, budovať si vzťah k čitateľovi. Dôležitá je pre mňa, aj spätná väzba od čitateľov. Potrebujem vedieť, či moje články obohatili ich život a pohladili ich srdce. V snahe budovať si vzťah k čitateľovi, som sa rozhodol zverejniť pár informácií o sebe... ? Na strednej škole som študoval grafiku, navrhoval som a robil dizajn niekoľkým časopisom. Vďaka grafike som sa neskôr dostal k písaniu článkov. Dnes sa jej už nevenujem, ostalo však vo mne estetické cítenie. Pre mňa je krása spojená s transcedentnom, aj preto som sa naučil písať ikony... ? Na vysokej škole som študoval kresťanskú filozofiu. Mojim obľúbeným smerom je existencializmus (identita človeka, rozvoj individuality, prekračovanie seba, individuálna existencia, slobodné rozhodnutie, zmysel života) a personalizmus (rozvoj identity, vlastnenie seba, osoba, zdieľanie, dialóg medzi ja a ty, princíp rovnováhy a vzťah k transcedentnu). Najväčšiu slabosť však mám pre ortodoxný personalizmus (zboštenie človeka, dvojaká prirodzenosť, tri rozmery človeka, posvätnosť srdca a celistvosť človeka), ktorý je blízky našej slovanskej mentalite... ?

Páči sa mi spiritualita zdola a tiež tradícia púštnych otcov... ? Už niekoľko rokov sa zaoberám bioetikou, ktorá rieši problémy odohrávajúce sa na hrane medzi životom a smrťou. Bioetika spája v sebe poznatky viacerých vedných disciplín. Mojou snahou, je pomáhať ľuďom nájsť riešenie ich problémov, aby mohli plnšie prežiť svoj život. Snažím sa pri tom vyhnúť dvom extrémom: bezbrehému relativizmu a tyranii hodnôt. Snažím sa nasledovať príklad osobností, ktoré dokážu prijať, vypočuť, pochopiť a povzbudiť človeka. Títo ľudia s láskou pristupujú ku každému človeku a majú pochopenie pre jeho problémy. Učím sa tejto láske... Nakoniec, ja sám som hriešny a nedokonalý, preto sa snažím citlivo pristupovať k ľudským príbehom. ? Snažím sa budovať živý vzťah s Bohom, ale v duchovnej rovine idem svojou vlastnou cestou... Ako novinár som pracoval a spolupracoval s rôznymi médiami. Najviac si cením spoluprácu s mládežníckym časopisom AHA!, prácu v Katolíckych novinách (odkiaľ som však musel odísť pre témy, ktorým som sa venoval a pre odvahu, s akou som ich spracoval) a stáž vo Vatikánskom rozhlase. Mojou srdcovou záležitosťou, je však časopis .týždeň. Túžil som byť jeho súčasťou od okamihu, kedy som v miestnosti plnej novinárov kládol otázky Štefanovi Hríbovi a on nám odkrýval svoj život a hodnoty, ktorým verí...

? Bytostne túžim po pravde, snažím sa ju hľadať a vydávať o nej svedectvo... Patrím k ľuďom, ktorí obdivujú Taizé. A tak pri písaní článkov sa snažím čerpať z celého kresťanského dedičstva a tiež z odkazu našich židovských bratov. Vo svojej knižnici mám vedľa seba knihy od katolíckych, pravoslávnych, ortodoxných, protestantských a evanjelických teológov a tiež židovských rabínov... A rovnako si ich vážim, bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť... ? Milujem knihy, rád ich kupujem a čítam, rád o nich premýšľam a píšem recenzie a veľmi rád ich požičiavam... ?

Písanie pre .týždeň, výrazne zmenilo môj život. Pri skúmaní východných obradov, som sa v jednom z nich našiel a tak som si ho zamiloval, že som nakoniec konvertoval. Už osemnásť mesiacov si vychutnávam príslušnosť k Byzantskej katolíckej cirkvi. V byzantskom obrade sa podarilo skĺbiť vyspelosť gréckej kultúry a tradíciu rímskeho práva spolu s kresťanstvom; filozofiu a teológiu spolu s múdrosťou púštnych otcov; radosť zo života a telesnosť človeka, spolu s askézou (schopnosť vychutnať si život); mystiku (vo vzťahu k Bohu a k partnerovi) a humanizmus (vo vzťahu k ľuďom a k ostatným národom), spolu s radosťou zo vzkrieseného Krista. A práve preto, som v ňom našiel svoj domov... ? Stále som na ceste poznania pravdy a rád sa podelím o jednotlivé úlomky, ktoré sa mi podarí získať. Možno sa časom ukáže, že neboli pravdivé... nie som neomylný, ale túžim po pravde... Tom 🙂


Ako mnísi zachránili západnú civilizáciu...
Za pustovníckym i kláštorným životom, stála pôvodne myšlienka - túžba premieňať seba a rozvíjať vzťah s Bohom. Postupne si však mnísi začali uvedomovať, k akému dielu ich doba povolala... . Pojem „temný stredovek" sa kedysi používal pre celé obdobie medzi antikou a renesanciou. Dnes sa však úspechy vrcholného stredoveku všeobecne uznávajú a historici z doby „temna" vyčleňujú aj 8 - 10 storočie. Treba priznať, že 6 a 7 storočie sa spája s úpadkom, za ktorým však stoja vpády barbarov. Práve oni už od 4 storočia ničili mestá, pustošili rozsiahle oblasti a tak bránili normálnemu fungovaniu spoločnosti. Ale za to, že kríza nebola ešte hlbšia, vďačíme kresťanstvu. Keď sa zrútil vtedajší svet a západorímska ríša sa rozpadla na barbarské kráľovstvá, pustili sa mnísi do obnovy západnej civilizácie. . .záchrana západnej civilizácie Keď v 12 storočí pred Kristom mykenský gréci prežili katastrofu (pravdepodobne jej príčinou bola dórska invázia), tak výsledkom bola úplná negramotnosť a toto obdobie trvalo tri storočia (a označuje sa ako grécky temný vek). Pád rímskej ríše vystavil Európu rovnakej hrozbe, ale vďaka tomu, že kláštory boli centrami vzdelanosti sa tento scénar nezopakoval.

Len vďaka kláštorom sa zachovali diela antických vzdelancov, ktorí vytvorili základy na ktorých stojí západná civilizácia.


Keď v 9 a v 10 storočí prišli vpády Vikingov, Maďarov a moslimov, aj vtedy táto civilizácia prežila vďaka kresťanstvu. A práve vtedy zohrali kláštory veľkú úlohu. Kláštory v tej dobe boli centrom remesiel, obchodu, vzdelanosti a kultúry... Venovali sa poľnohospodárstvu, pestovali obilie, ovocie a zeleninu... venovali sa chovu dobytka... lesnému hospodárstvu... prinášali nové technológie a výrobné postupy... A netreba zabúdať na nemocnice, lekárne, ubytovne pre chudých a pocestných, charitu... Každý rehoľný rád mal niekoľko takýchto kláštorov. A tak, keď vďaka pádom bola spustošená nejaká oblasť... keď z kláštora ostali len obhorené múry a jeho mnísi boli pozabíjaní... vtedy predstavený (opát) tohto rádu sem poslal mníchov, ktorí obnovili kláštor a vytvorili novú komunitu... začali pracovať na tom, aby kláštor znovu plnil svoje funkcie a tak premenil toto miesto ... Vďaka tomu sa sem ľudia vracali, znovu si tu postavili svoje domy a žili svojím životom... Často sa rieši otázka, čo bolo zdrojom bohatstva takýchto kláštorov. Život v komunite ktorú tvorí viacero ľudí, prináša rôzne výhody. Tou základnou je, že spolu majú viac voľných finančných prostriedkov. V kontexte kláštora to znamená, že práca mníchov dokázala zabezpečiť toľko finančných prostriedkov, že mohli uspokojiť svoje skromné potreby a väčšinu finančných prostriedkov použili na ekonomický rozvoj kláštora a pomoc ľuďom (nemocnice, školy, ubytovne, charita). Kláštory boli sebestačné a ak im aj niečo chýbalo, tak vďaka obchodu (predaj tovarov a služieb) mali k dispozícií voľné finančné prostriedky. Časť bohatstva kláštory získali darom, či už išlo o prejav vďaky (za vykonané dielo), impulz k ich rozvoju (pozvanie na príchod do oblasti a darovanie vhodnej budovy a pozemku), alebo dar ktorí prinášali niektorí z kandidátov (z bohatších rodín) na prijatie do rádu. Kláštory pritom väčšinou dostávali ako dar pôdu, ktorá bola nehostinná a nemala žiadnu cenu. Často bola zdrojom nákazy (močiare). Mnísi však dokázali premeniť tieto oblasti a to čo bolo kedysi nehostinné, stalo sa úrodnou pôdou. A zdrojom bohatstva tiež bolo dedičstvo - mnohí ľudia sa rozhodli časť majetku zanechať konkrétnemu kláštoru. Ale najväčšiu úlohu pri rozvoji bohatstva zohrala tvorivosť, s akou mnísi premieňali tento dar. Tak ako v iných oblastiach spoločnosti, tak aj tu môžeme nájsť prípady kedy došlo k získaniu bohatstva takým spôsobom, ktorý nebol etický, či morálny. A tieto sú hodné odsúdenia. Vo všeobecnosti však kláštory prinášali veľa dobra celej spoločnosti. Rád by som priblížil ich prínos predovšetkým v ekonomickej rovine... . .zvýšenie kvality života Za poľnohospodársku obnovu veľkej časti Európy vďačíme mníchom. Kamkoľvek prišli, premieňali divočinu na kultivovanú zem, venovali sa chovu dobytka a poľnohospodárstvu, pracovali vlastnými rukami, vysúšali močariská a čistili lesy. Vďaka nim sa napr. Nemecko premenilo na úrodnú krajinu.

Mnísi do mnohých kútov Európy prinášali pestovanie takých plodín, ktoré tam nepoznali, prinášali nové výrobné postupy a zavádzali manufaktúrnu výrobu. Napr. švédsky obchod s kukuricou vďačí za svoju existenciu mníchom, to isté platí pre výrobu syrov v Parme, či v Írsku pre lov lososov. Neďaleko Paríža mnísi zadržiavali jarnú vodu a odvádzali ju do mesta, čím zabránili jej rozlievaniu sa po lúkach. V Lombardii sa zas roľníci naučili od mníchov zavlažovať pôdu a vďaka tomu sa táto oblasť stala známa svojou úrodnosťou. Hlavne v poľnohospodárstve bol príklad mníchov veľmi výrazný. V tom čase bolo poľnohospodárstvo v úpadku. Kedysi úrodnú pôdu pokrývalo blato a ľudia považovali prácu na poli za ponížujúcu. Ale vďaka mníchom, ktorí ryli odvodňovacie kanály, orali pole a pestovali úrodu, sa ľudia znovu začali vracať k poľnohospodárstvu. Mnísi tiež boli priekupníkmi vinárstva. Víno potrebovali nielen pre slúženie svätej omše, ale aj k bežnej konzumácií. Napr. vynález šampanského je spojený s opátstvom svätého Petra na Marne. V roku 1688 tam bol správcom vínneho sklepu Dom Perignon, ktorý vyrobil šampanské zmiešaním viacerých vín. Mnísi tiež boli tvorcami stredovekých technológií. Najväčšiu úlohu v tejto oblasti zohrali cisterciáni, čo je reformná vetva benediktínov. O ich kláštoroch sa píše, že boli ekonomicky najefektívnejšími jednotkami, ktoré v tej dobe existovali. Známi sa stali predovšetkým vďaka využívaniu vodnej sily, čo okrem iného dokazujú zápisky z 12 storočia, ktoré sa viažu ku francúzskemu kláštoru v Clairvaux. Vodná sila sa tu používala na mletie obilia, potom na oddelenie múky od pliev, pre varenie piva, prípravu jedla a nápojov, zavlažovanie, tkanie látok a opracovanie kože, čistenie odevov a nakoniec odnášala odpad z kláštora. V tom čase bolo v Európe 742 cisterciánskych kláštorov a všetky boli na rovnakej technickej úrovni. Dnes by sme mohli povedať, že jedna firma (značka), mala 742 továrni a pobočiek... ktoré navyše zabezpečovali rovnakú kvalitu, čo dnes nie je samozrejmosťou...

Cisteriáni boli tiež známi ako odborníci v metalurgií. Tam kde získali zásobu železnej rudy, budovali pece a v nich získavali železo. Napr v 13 - 17 storočí boli hlavnými výrobcami železa vo francúzskej oblasti Champagne. Keď archeometalurg Gerry McDonnell preskúmal trosku (odpad po spracovaní rudy) v železnej peci našiel dôkazy o tom, že mnísi dokázali z rudy získať železo tak efektívne, ako je tomu dnes pri moderných peciach. Dokonca používali trosku z pece ako veľmi účinné hnojivo. McDonnell je dokonca presvedčený o tom, že ak by nedošlo ku konfiškácii cirkevných majetkov a k zavretiu kláštorov zo strany Henricha VIII., tak mnísi vďaka teoretickým poznatkom a praktickým skúsenostiam, mohli odštartovať priemyselnú revolúciu už v 16 storočí.

Či už išlo o získavanie a opracovanie kovov... pestovanie obilia a ovocia... chov dobytka... spracovanie kože... výrobu porcelánu a skla... a mnohé iné oblasti... mnísi preukázali nesmiernu kreativitu... dokázali rozvíjať výskum a efektívne uplatniť jeho poznatky v praxi...

A venovali sa rôznym oblastiam. V 11 storočí mních Eilmer preletel 200 metrov na kĺzáku...

V 17. storočí jezuitský kňaz Francesco Lana - Terzi popísal vo svojej knihe geometriu a fyziku letiaceho predmetu a dnes je označovaný za otca letectva.

Prvé hodiny o ktorých máme písomné dôkazy, zostrojil v roku 996 pre nemecký Magdeburg neskorší pápež Silvester II. A opát benediktínskeho kláštora zas v 14. storočí zostrojil astronomické hodiny.

Za zmienku tiež stoja Templári, ktorí v snahe chrániť pútnikov na ceste do Svätej zeme, vymysleli finančný systém ktorý dal impulz k vzniku bankovníctva. Mnísi tiež na pobreží budovali zariadenia, ktoré chránili námorníkov pred stroskotaním a varovali ich pred nebezpečenstvom. Okrem iného sa traduje, že mesto Kodaň vďačí za svoj vznik kláštoru, ktorý sa staral o potreby stroskotancov v tejto oblasti. V Škótsku zas mnísi na forfarshirskom pobreží umiestnili plávajúci zvon, ktorý varoval námorníkov pred nebezpečným útesom. Dnes je toto miesto známe ako Bell rock.

Sú tiež známe prípady, kedy sa mnísi starali o infraštruktúru, stavali a opravovali mosty... . .podnety pre rozvoj bohatstva Prínos mníchov pre hospodárstvo však nebol len v praktickej rovine, ale prenášal sa aj do teórie, ktorá vytvára podmienky v ktorých sa hospodárstvo rozvíja.

Hoci štandartné učebnice dejín ekonómie začínajú postavou Adama Smitha a ďalšími významnými osobnosťami, ktoré od 18 storočia prispievali svojimi myšlienkami k formovaniu princípov ekonómie, tieto významné postavy mali svojich predchodcov... Josef Schumper vo svojej knihe História ekonomickej analýzy píše, že práve scholastici boli tou skupinou, ktorú možno v skutočnosti označiť za zakladateľa ekonomickej analýzy. Toto tvrdenie má reálne základy.

Veď kláštorné centrá, ktoré okrem iného boli továrňami, miestom kde sa rozvíjali remeslá, dohadovali obchody, robil výskum a skúšali nové technológie... dávali vhodné impulzy k tomu, aby časť mníchov skúmala a rozvíjala myšlienky, teórie a koncepty, ktoré stoja za tým všetkým. A tak praktická skúsenosť kláštorných centier, sa začala prenášať aj do teórie. A pomohla vytvoriť základy na ktorých stojí aj súčasná ekonómia.

Ďalší významný ekonóm Murray Rothbard opisuje scholastikov ako skvelých sociálnych mysliteľov a hospodárskych analytikov, ktorých princípy ďalej rozvinula napr. rakúska ekonomická škola, z ktorej vzišiel aj F. A. Hayek, ktorý v roku 1974 získal Nobelovú cenu za ekonómiu.

Za zmienku stoja aj dve postavy, ktoré ovplyvnili aj samotných scholastikov. K takým patrí rektor parížskej univerzity Jean Buridan (1300 - 1358), ktorý prispel k vzniku teórie monetarizmu - ukázal ako vznikli peniaze, ako sa objavili na trhu najprv ako komodita a neskôr ako prostriedok výmeny (tovarov) a platenia za služby. Ich vznik bol spontánny, nebol riadený (napr. panovníkom), jednoducho boli potrebné pre rozvoj obchodovania a zjednodušili ho.

Jeho žiak Mikuláš Oresme (1325 - 1382) formuloval princíp (Greshamov zákon), podľa ktorého ak na trhu existujú dve meny, ktoré sa medzi sebou vymieňajú za istých podmienok (výmenný kurz, ktorý zadefinoval sám trh) a vláda tento kurz zmení v neprospech jednej meny, tak ľudia sa jej začnú vyhýbať. Oresme tak chápal deštruktívne efekty inflácie. Ak vláda cez infláciu znehodnotí peniaze, spôsobí to zvýšenie cien a ľudia si za peniaze kúpia menej tovaru. Vláda sa tak obohacuje na úkor ľudí. A preto by podľa Oresmeho bolo vhodné, aby sa zriekla takýchto praktík.Greshamov zákon prispel k lepšiemu chápaniu príčiny a dôsledku v ekonómií. Ale späť k scholastikom 🙂. V kontexte Španielska kde prebiehala cenová inflácia scholastici spozorovali, že nárast zásob jednej komodity (napr. kávy), vedie k poklesu jej ceny (znižuje sa rozdiel medzi ponukou a dopytom).

Tento poznatok býva označovaný ako prvá formulácia kvantitatívnej teórie peňazí. Martín de Azpilcueta (1493 - 1586) si zas vo svojom skúmaní všimol, že peniaze majú väčšiu hodnotu tam, kde je ich nedostatok. A to vedie k poklesu cien. Jednoducho, ak je znížená kúpna sila obyvateľstva (majú k dispozícií menej finančných prostriedkov) a chcete svoj tovar predať, potom musíte ísť s cenou dole, aby si ho ľudia mohli dovoliť. Človek ktorý má menej peňazí, viac prehodnocuje čo je pre neho dôležité a čo naozaj potrebuje a za akú cenu.

Môžeme tiež spomenúť kardinála Thomasa de Via (1468 - 1534), ktorý vo svojej knihe tvrdí, že súčasná hodnota peňazí môže byť ovplyvnená očakávaním - aká bude ich hodnota v budúcnosti (a tak napr. očakávaný bankrot krajiny, vedie k poklesu jej meny). Vďaka tomuto tvrdeniu je kardinál označovaný za zakladateľa teórie očakávaného úžitku v ekonómií. Medzi scholastikmi došlo tiež k sformulovaniu teórie o subjektívnej hodnote. Inšpirovaní Augustínom tvrdili, že cena sa neodvíja od objektívnych faktorov ako sú výrobné náklady, či množstvo odpracovaných hodín, ale od subjektívneho hodnotenia jednotlivcov (môžete obraz maľovať dva týždne, ale ak nezoženiete kupca, aká bude jeho hodnota?). Františkánsky brat Pierre de Jean Olivi (1248 - 1298) navrhol teóriu hodnoty založenej na subjektívnej užitočnosti. Jednoducho hodnota tovaru sa odvíja od jeho úžitku a od toho, aký je po ňom dopyt (kúpite si niečo, čo nepotrebujete? Ak niečo potrebujete, ste ochotní zaplatiť viac...). Spravodlivá cena tak nie je stanovená výrobnými nákladmi či odpracovanými hodinami, ale ponukou a dopytom - istým kompromisom medzi predávajúcim a kupujúcim (za koľko sú ochotní predať, či kúpiť). K tomu aby bola cena spravodlivá môžete napomôcť tak, že nekúpite predražený tovar, alebo neobjednáte si predraženú službu. Nie vždy je to však možné, či už vďaka monopolom, alebo kartelovým dohodám a vtedy dochádza k zneužitiu trhu. K tejto teórií sa vyjadril aj jezuitský kardinál Juan de Lugo (1583 - 1660). Podľa neho vývoj ceny je ovplyvnený nielen užitočnosťou tovaru, ale aj odhadom. Preto šperky hoci sú menej užitočné než obilie, majú vyššiu cenu... a sklenené poháre ktoré majú nízku cenu, sú v Etiópií vymieňané za zlato... Cenu tak ovplyvňuje počet kupcov a množstvo peňazí, ktoré majú k dispozícií (ak ste v dražbe jediný záujemca, alebo ak účastníkom dražby ostalo už málo peňazí, hodnota draženej veci bude nízka). Podľa jezuitu Luisa de Molinu spravodlivá cena nie je viazaná na užitočnosť, ale na relatívnom ocenení, ktoré má pre človeka (napr. hrnček jeden z mnohých... ale keď je spomienkou - dedičstvom po babke, tak ho rodina nepredá za žiadnu cenu). Vplyv scholastikov nachádzame aj u Ferdinanda Galianiho, ktorý je označovaný za pôvodcu tvrdenia, že užitočnosť a nedostatok determinujú (ovplyvňujú) cenu. A vplyv Galianiho myslenia zas nachádzame u francúzskych fyziokratov, ktorý sa považujú za zakladateľov ekonomickej vedy. Teória subjektívnej hodnoty je sama o sebe hodnotovo neutrálna. Etický či morálny rozmer jej dáva kupujúci s predávajúcim. Ak viete oceniť hodnotu tovaru a jeho výrobcu, tak ste ochotní zaplatiť spravodlivú cenu. Ak si vážite kupujúcich, potom ste zas ochotní ponúknuť tovar za spravodlivú cenu. Spravodlivá cena, ktorá je výsledkom dohody (obchodu), je tak dobrom pre obidve strany. Ak jednej, alebo obidvom stranám chýba etický rozmer, potom je obchod výhodný len pre jednú stranu, alebo sa neuskutoční (nekúpite predražený výrobok... nepredáte tovar pod cenu). Nakoniec tovar, či služba neodvádzajú svoju hodnotu od nákladov, či odpracovaných hodín, ale práca odvádza svoju hodnotu od toho, akú hodnotu má tovar či služba v očiach spotrebiteľa. Ak máme dve firmy, ktoré podnikajú v jednej oblasti (napr. vyrábajú autá), pričom tovar jednej z nich ide viac na odbyt, potom táto firma môže (a má) dať svojim zamestnancom vyššiu mzdu (lepšie oceniť ich odpracované hodiny) a vďaka vyššiemu odbytu klesajú aj jej náklady (na výrobu tovaru či poskytnutie služby). Teória subjektívnej hodnoty, ale aj princípy na ktoré kladú dôraz scholastici hovoria o tom, že pre trh a jeho fungovanie je dôležitá spokojnosť a potešenie konzumentov. A to vedie človeka k tomu, aby rozmýšlal nad tým, čo je pre neho dôležité, čo naozaj potrebuje, či to dokáže naplniť jeho potreby a za akú cenu je ochotný to získať. Trh a všetko s ním spojené má slúžiť človeku a to môže len vtedy, ak mu človek vtlačí svoju tvár a cena tovarov a služieb má byť definovaná predovšetkým hodnotou (prínosom), aký majú pre človeka (ako odpovedajú na jeho túžby a potreby). To, že človek si kupuje nekvalitné tovary a objednáva nekvalitné služby (hoci často nemá na výber)... že sám si vyberá niečo, čo pre neho nie je dobré... ale aj snaha firiem obohatiť sa na úkor spotrebiteľa... To všetko deformuje trh a je príčinou toho, že neplní svoju funkciu. Význam scholastikov pre rozvoj ekonómie a princípov, na ktorých stojí slobodný trh, bol celé stáročia všeobecne uznávaným faktom. Zmena nastala až s publikovaním francúzskej Encyklopedie, ktorá v rozpore s faktami sa rozhodla zamlčať ich prínos a zámerne zmenila interpretáciu dejín ekonómie. Ale vráťme sa k prínosu kláštorov pre celú spoločnosť... . .potreba nového impulzu Hoci význam kláštorov začal časom upadať (príčinou boli vonkajšie zásahy), aj dnes nachádzame dôkazy o tom, že táto tradícia je stále živá a môže obohatiť spoločnosť. Príkladom kontinuity sú belgickí trapisti. Táto rehoľa už od stredoveku vyrába svetoznáme pivo Orval, ktoré sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach pri súťaži o najlepšie pivo na svete. Toto pivo sa vyrába pomocou tajných a prísne strážených receptúr a vyniká svojou chuťou, vôňou, farbou a silou. Zisk z predaja piva sa používa na zabezpečenie nielen kvalitných technológií, ale aj dobrých pracovných podmienok pre zamestnancov. A keďže samotní mnísi žijú v chudobe, veľká časť zisku sa používa aj na podporovanie charity a projektov po celom svete. Je to dobrý príklad toho, že výrobok môže byť kvalitný a časť zisku môže priniesť veľa dobra pre celú spoločnosť. Ale aj dnes v kontexte kláštorov vznikajú projekty, ktoré sú prínosom pre spoločnosť. Príkladom môže byť benediktínske opátstvo v Münsterschwarzachu. V tomto opátstve má na starosti správu financií a manažmentu Anzelm Grün a zabezpečuje tak ekonomický chod kláštora, kde žije asi 100 mníchov a zamestnáva približne 280 zamestnancov v asi 20 dielňach (ktoré sa špecializujú na rôzne oblasti). Tento mních hovorí o spiritualite zaobchádzania s peniazmi, ktorá stojí na schopnosti kreatívne zachádzať s peniazmi a dosahovať zisk za dodržania istého etického (morálneho) kódexu. Ak dokážeme kreatívne zachádzať s peniazmi, potom umožníme vzniknúť projektom, ktoré sa stanú prínosom pre celú spoločnosť. Vďaka tejto filozofií dokáže kláštor úrovňou pracovných podmienok, ale aj výškou miezd svojich zamestnancov, konkurovať aj súkromným spoločnostiam. Nie je toto cesta, ktorou by dnešné kláštory, ale aj cirkev mala ísť? Tento príklad je svedectvom o tom, že aj dnes je to možné... V Anglicku boli kláštory známe ako veľkorysí a zhovievaví prenajímatelia pôdy. Ľudia sa vďaka nízkemu nájmu, ale aj dlhodobým pôžičkám (zo strany kláštorov) dostali k pozemku, ktorý si mohli zveľadovať a vďaka ktorému si slušne žili. Rozpustenie kláštorov zo strany kráľa Henricha VIII. a prerozdelenie ich pôdy novým vlastníkom (obchodníci, šlachta, banky) viedlo k vykorisťovaniu a veľa roľníkov sa ocitlo bez práce a na ulici. Čo dnes bráni kláštorom alebo cirkvi, aby prišli s inštitúciou, ktorá by podporovala bývanie mladých ľudí a rozvoj podnikania? Ak si môžu finančné inštitúcie požičiavať peniaze za nízky úrok a požičiavať ich ľuďom za veľké percentá... Čo bráni vzniku inštitúcie, ktorá by ich požičiavala za nízky úrok? Táto inštitúcia by dosiahla zisk a ľudia by sa za dobrých podmienok dostali k bývaniu, alebo by mohli rozvíjať svoj projekt (podnik). Nebola by to cesta, ako podporovať mladé rodiny? Cirkev by potom mohla napr. formou finančných bonusov podporovať mladé rodiny (napr. zníženie hypotéky o istú sumu pri narodení dieťaťa). Nebola by to dobrá rodinná politika? Spôsob ako suplovať v tejto oblasti štát a vytvárať alternatívu? V súčastnosti sa cirkev venuje prevažne školstvu a formovaniu mladých ľudí... nemocniciam a charite... Sú to oblasti, v ktorých zohráva dôležitú úlohu a jej prínos je často nedocenený (hoci aj tu sú isté rezervy)... ale zároveň sú to oblasti, ktoré sami o sebe vyžadujú veľa finančných prostriedkov... vnášať kresťanského ducha aj do ďalších oblastí, by bolo okrem iného aj cestou k získaniu ďalšieho zdroja financíi, aj pre nemocnice, školy či charitu... V minulosti to kláštory dokázali vďaka dvom prvkom: voľné finančné prostriedky a duchovne zrelé osobnosti. Nebojím sa toho, že by církvi chýbali voľné finančné prostriedky. Začať sa dá aj v „malom". Okrem toho, skôr či neskôr sa spoločnosť bude musieť vyrovnať so svojou minulosťou a vysporiadať svoje záväzky voči cirkvi. Skôr mám obavy, či sa nájdu v cirkvi ľudia, ktorí dokážu prijať výzvu ktorú prináša súčastnosť. Poznám veľa vzdelaných, šikovných, obetavých a rozumných rehoľníkov, ktorí majú veľké srdce a odhodlanie premeniť spoločnosť. Žiaľ, väčšinou sú na miestach, kde nemajú k dispozícií také kompetencie, aby to mohli uskutočniť. Ak by už neprišiel impulz cez kláštory (zhora), mohol by prísť cez obyčajných ľudí (zdola). Veď už pre prvé komunity kresťanov bolo typické, že si navzájom pomáhali a zdieľali medzi sebou hmotný majetok. Bohatstvo bolo pre nich len nástrojom a preto nemali problém sa zriecť, či podeliť o svoj majetok. Nešlo pri tom o spoločenské usporiadanie, kde by všetci vlastnili všetko. Hoci sa našli aj takí jedinci, ktorí rozdali všetok svoj majetok. V skutočnosti väčšina kresťanov sa zriekla časti svojho majetku (nadbytku). Nájdu sa aj dnes takýto ľudia a komunity, ktoré by naštartovali zmenu v spoločnosti? Neviem... Inšpirovať sa vlastnou minulosťou a vnášať kresťanského ducha do všetkých oblasti života... To je poslanie, ktoré je aktuálne aj dnes. Súčasná demokracia ale aj kapitalizmus totiž zúfalo potrebujú nový impulz v podobe skutočných hodnôt. Pretože bez nich sa demokracia stáva tyraniou a kapitalizmus vykorisťovaním. Nekvalitné a predražené výrobky a služby... vysoká nezamestnanosť... nízke príjmy... to všetko je dôsledkom deformácie trhu... V minulosti kresťanstvo dokázalo priniesť impulz, ktorý priniesol väčšiu kvalitu života. Dokáže to aj dnes? . Tomáš Hupka . Thomas E. Woods, Jr Získal doktorád z histórie na univerzite Columbia. Je spoluatorom encyklopedie: Skúmanie americkej histórie - od koloniálnych časov do roku 1877. Napísal niekoľko kníh: Cirkev a trh - katolícka obrana slobodnej ekonómie (za ktorú získal ocenenie Templeton Enterprise Awards), Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu (ktorá sa stala podkladom tohto článku), no najväčšiu pozornosť vzbudil svojou knihou: Politicky nekorektný sprievodca Americkou históriou. Jeho články sa objavili v niekoľkých časopisoch, medziiným: American Historical Review, American Studies,
Journal of Markets & Morality, New Oxfort Review a Journal des Economistes et des Etudes Humaines. Je spolupracovníkom časopisu The American Conservative.

odkaz
none
2
22.12.2012, 21:53
viac a zdroj tu: odkaz
none
3
22.12.2012, 21:57
dobru noc
👍: Nadja
none
4
22.12.2012, 22:01
tie témy sú v pohode, ale sa príspevkami odveje pointa niekde úplne inde...
none
19
22.12.2012, 23:01
Dodo, ja viem iba jedno: to, že presvedčenie je pre väčšinu ľudí dôležitejšie ako človek sám, je príčinou najviac ziel, ktoré človek činí. Dochádza k nemu vtedy, ak nevie včas ustúpiť.
none
31
22.12.2012, 23:31
Decka viete čo? Poďme spať, zajtra ešte kopec roboty,a civilizáciu aj tak nezachránime 🙂))
Bru všetkým
none
34
23.12.2012, 00:28
v tej historickej dekade maloktory mnich vstupil do cirkevnych radov dobrovolne, vecsinou tam boli posielani ich rodinami. cize maloktory z nich bol skutocne veriaci. nuz a brali ako rozptylenie samozrejme
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 118 688 B vygenerované za : 0.071 s unikátne zobrazenia tém : 36 454 unikátne zobrazenia blogov : 544 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

Pretože si v mojich očiach vzácny a cenný a pretože ťa milujem .... Iz 43,4 Súhlasíte so mnou, že viac kresťanov dnes pozná Desatoro ako novú zmluvu o nezaslúženej Božej milosti? Keby ste sa prešli po Times Square v New Yorku, alebo pod Manderlou a...

citát dňa :

Elegantné šaty plnia u ženy rovnakú funkciu ako plot na záhrade. Musia ju chrániť, ale netieniť ju.