Ako by som nechcela umrieť

To najcennejšie čo máme je vlastný život. Keď si zrátame, čo všetko ho môže zmeniť alebo ukončiť, vychádza nám neuveriteľný súpis rizík, pre ktoré je však hlúposť zostávať zavretý doma. Smrť si každého počká nech je kdekoľvek. Pri výbere najhorších spôsobov by sme mohli fantazírovať o mučení mimozemšťanmi, pomalým krájaním ľudského tela na malé kúsočky. Zostaňme ale vo svete reality a skutočných krutých spôsobov smrti, ktoré sú stále aj v súčasnosti realitou.

Stiahnutie z kože
Najmä doby dávno za nami a kultúry dávno zaniknuté používali sťahovanie ľudí z kože za prostriedok mučenia a trestania nepohodlných bezvercov. Kožu z človeka sťahovali zdĺhavo, pre zachovanie celistvosti kože a ten umieral ak nie na vykrvácanie, tak na zlyhanie srdca, nervovej sústavy a pre neuveriteľnú traumu. Niekoľko správ o tomto čine pochádza aj z novodobej histórie. Kým však v minulosti koža ďalej slúžila ako predajný artikel alebo dizajnérsky doplnok, v súčasnosti sú výnimočné prípady skôr činom šialencov.

Obrovský tlak
Človek, ktorý sa nikdy hĺbkovo nepotápal vlastne ani nepozná pocity, aké majú potápači pri rýchlom vynáraní na hladinu. Predstavte si, že sa potápate 15 metrov hlboko. Nad vami je predsa niekoľko ton vody, voda z hora pôsobí tlakom na vodu pod ňou a zároveň na potápača. Pomalým ponorom sa dokáže telo čiastočne prispôsobovať. Pri prirýchlej zmene tlaku ľudské telo zmenu nevydrží a pokiaľ neexploduje, vážne sa poškodia orgány. Nie všade majú pretlakovú komoru a tak niekoľko neskúsených nedočkavých potápačov nenájde záchranu a pomaly zomiera neuveriteľne bolestivou smrťou.

Pochovaný za živa
Nie je to len Kill Bill a Melinda Gordonová, čo niečo podobné spomínajú. Sú to najmä reálne príbehy zo sveta, kedy sa podarilo pochovať živého človeka. Pochovávanie za živa patrí medzi obľúbené mafiánske praktiky, ktoré využívajú, keď sa treba zbaviť nepohodlných osôb. Takmer žiaden prípad sa neskončil dobre pre pochovaného. Napriek malému obsahu kyslíka v zemine sa aj po porušení rakvy človek môže zadusiť. Horšie to majú tí, ktorých zalejú betónom. Tí sú bez šance a ťažká váha masy neraz prerazí veko rakvy.

Elektrický prúd
Prechod elektrického prúdu telom živého organizmu vážne poškodzuje vnútorné orgány, celú cievnu sústavu a spôsobuje celkovo nenávratné poškodenia. Teoreticky by pre vyhodenie „poistiek“ v nervovej sústave postačilo aj niekoľko voltov. Skutočnosť je ale iná. Odsúdenci napríklad v americkom Texase alebo na Filipínach si pred skonaním musia na kresle vytrpieť neuveriteľné bolesti a trhanie orgánov skôr než sa poberú na druhý svet. Počas pôsobenia vysokého napätia nie vždy človek dokáže myšlienky sústrediť na konkrétne okamihy. Tým sú odsúdenci počas rozsudku ukrátení vôbec myslieť na svojich blízkych a pekné okamihy v živote.

Pád z výšky
Asi nikto by nechcel prežiť na vlastnej koži, čo cíti parašutista bez padáku, alebo defenestrovaný človek. Myšlienky prebiehajúce mysľou, zúfalé pohyby rukami do vzduchu a hľadanie konárov, lán, alebo čo i len najmenšej nitky zakončiace tvrdým dopadom, náhlym spomalením pohybu tela a rozmliaždením všetkého vo vnútri. Toto všetko potom vystrieda neuveriteľná bolesť a po krátkej chvíli vnímania aj smrť v bolestiach. Samozrejme, záleží od dopadu aj výšky

Prírodné živly
Nezabúdajme na prírodné živly. Ján Palach nám už nepovie, aké pocity mal pri seba upálení. Telo poznačí aj najmenší plameň. Čo spraví obrovský oheň s celým človekom vieme. Aj voda je živlom, ktorý dáva život, ale dokáže si ho aj vziať. Utopeniu v potápajúcom aute, držaním človeka pod vodou, či únavou v rozbúrenom mori vždy predchádza zúfalosť a bezradnosť.

Myšlienky človeka v takej chvíli sa rôznia. Ide ale o jediný uvedený prípad, kedy sa ešte dá vrátiť človek k životu. Nemáte na to ale viac ako 4 minúty. V prípade, že sa vám podarí zamrznúť, neverte fantastickým príbehom. Rozmrazili by len mŕtvolu človeka, ktorému život nenávratne vyhasol už keď zamŕzal.

Autor: Tomáš

Arabeska, a čo tak - zjedená za živa? sviňami domácimi(pracse).. teda, nie že by som ti niečo ponúkal .. 🙂

v žiadnom prípade

a ako by si chcela zomriet?

sladko usnúť

ahá, jungold sa nám vrátil ( spievajúce mačiatko )..na mňa sa asi už nepamätáš..Mojka gombičkova
a umrieť..sa ešte nechystám

Mne je to jedno, len nech to netrva vecne

Neustále sa sťažujeme, aká je zlá doba... ale je fakt, že tie časy, keď sa ľudia lámali v kolesách či trhali koňmi, alebo zomierali na háku zavesení, prípadne nabodnutí na kôl, ktorý dlhé dni prestupoval telom až k srdcu, máme už dávno za sebou...
Majstrami v spôsoboch mučenia boli Japonci... mali tradíciu, že ak obeť zomrela skôr ako po týždni mučenia, rovnaká smrť čakala mučiteľa ...

Nadja, už len doplním, pre zaujímavosť, že v stredovekom Rumunsku mali za zvyk zašívať zaživa zlodeja do bachora kobyly, a takto ho pochovať.

👍: Nadja

to neboli ľudia !

nuž, iný kraj, iný mrav 🙂

Naďka alôe my žijeme v 21. st. kedy sa civilizácia skultúrnila a uvedomila sa ľudsklejšie.atralatralalalaa, ..také postupné zamurovanie do steny ..pomalá smrť za neveru, ...na to netreba myslieť

👍: Nadja

Onka, veď ja viem, ale stále sa sťažujeme, ako sa volakedy žilo pokojne, že sú ľudia stále rovnaké zvieratá, a nie je to pravda. Je to síce v nás kdesi skryté, a vo výnimočných prípadoch aj môže vyjsť na povrch, ale spoločnosť ako taká sa naozaj zmenila... a ak sa takto zmenila za 500 rokov a vývoj ide stále rýchlejšie, nehádzala by som flintu do žita 🙂))

my tu ano,žijeme kultúrnejšie,ale stačí sa pozrieť len hen do moslimských zemí a hneď behá mráz po chrbte...

no ..prelom 18 a 19 st. vcelku ušiel.

plus upalenie, umucenie na smrt. a ja osobne by som nechcela byt ani rozleptana kyselinou