Vedeli ste, že jeden z najväčších géniov všetkých čias vlastne spochybnil existenciu gravitácie?
Bol to prototyp neupraveného, strapatého a roztržitého génia, ktorý však od základov zmenil svet a naše vnímanie reality. Už asi tušíte, že v dnešnej Historickej revue sme sa v internetovom Dobrom rádiu rozprávali o Albertovi Einsteinovi. Práve 20. marca 1916 totiž po prvý raz publikoval svoju všeobecnú teóriu relativity. Odvtedy sa konštatovanie „je to relatívne“ stalo bežnou súčasťou nášho slovníka.
Práve slovíčko relativita je v tomto prípade kľúčové. Einstein totiž spochybnil a nakoniec aj vyvrátil odvekú predstavu, že priestor a čas sú všade rovnaké a že sa nemôžu meniť v závislosti o tej-ktorej polohy vo vesmíre. Inými slovami, to, čo platí tu a teraz na našej Zemi, nemusí platiť niekde vo vzdialených hĺbkach vesmíru. Einstein tak vlastne popisuje vzájomné pôsobenie priestoru a času na jednej strane a hmoty na strane druhej.
Hoci Einstein publikoval túto svoju teóriu už v roku 1916, odmietal ešte uznať jej platnosť pred vykonaním minimálne troch skúšok správnosti, či pozorovaní, ktoré ju napokon s odstupom niekoľkých rokov aj potvrdili. Klasickým príkladom bolo pozorovanie zatmenia Slnka na ostrove Principe pri brehoch západnej Afriky 29. mája 1919. Fotografické snímky dokázali zakrivenie dopadu svetla zo Slnka síce o nepatrný stupeň, no z pohľadu Einsteina to bol zásadný rozdiel. Toto zakrivenie vysvetľoval gravitačným poľom Mesiaca. Iným slovami, svetlo či fotóny ktoré k nám zo Slnka putujú po rovnej čiare, sa v okolí Mesiaca zakrivia a jemne zmenia dráhy. V našich blízkych podmienkach takmer nepozorovateľný jav, v obrovských vzdialenostiach vesmíru však zásadný. Čo je jednou z podstát tejto teórie, je fakt, že Einstein nevysvetľuje toto zakrivenie gravitáciou, ale niečím celkom iným. V podstate spochybnil gravitáciu ako takú.
Gravitácia podľa Einsteina neplatí
S tým súvisí časopriestorová relativita. Podľa Einsteina každé hmotné teleso deformuje vo svojom okolí časopriestor – to, čo vyzerá, že padá na zem, je len najkratší možný pohyb vpred v zdeformovanom časopriestore. Dokázalo to práve pozorovanie pri zatmení Slnka. Fotón ako nehmotné teleso, teda len vlnová dĺžka, by sa nemal prečo vychýliť z priamočiarej dráhy. Stal sa však pravý opak a to nie preto, že by ho niečo priťahovalo, ale jednoducho preto, že prechádzal trochu iným časopriestorom, ktorý práve zdeformoval Mesiac. Nuž a takýchto príkladov by sme vo vesmíre našli podstatne viac a v podstatne viditeľnejšej podobe – napríklad čierne diery, v ktorých by naše vnímanie reality asi vôbec neobstálo.
Trpel autizmom, žil chaoticky, no aj tak získal Nobelovu cenu
Albert Einstein by nedávno – konkrétne 14. marca – oslávil 140 narodeniny. Aký to bol vlastne človek? A čo ho predurčilo na do úlohy génia?
Boli to zrejme tak trochu jeho mentálne deformácie, neskôr sa zistilo, že trpel dyslexiou a miernou formou autizmu, tzv. Aspergerovým syndrómom. Učil sa pomaly, bol nedisciplinovaný a pôsobil chaoticky a ani jeho život nesvedčil o dobrých zabehnutých zvyklostiach. Avšak dokázal veci vo svojich úvahách spojiť do nevídaných súvislostí, dokázal sa pozerať na veci inak a nachádzal v nich skryté súvislosti. Začalo to už v detstve, keď mu otec ukázal kompas a malého chlapca fascinoval pohyb strelky, ktorú v bezprostrednom okolí nič neovplyvňovalo a bolo preto potrebné uvažovať o hlbších súvislostiach.
To Einstein dokázal aj v ďalších rokoch, keď napriek svojim zjavným osobnostným vadám – ako nestálosť, komplikované vzťahy so ženami a z toho prameniace nemanželské deti – dokázal prísť s niekoľkými fyzikálnymi objavmi a vedeckými vysvetleniami, za ktoré okrem iného dostal aj Nobelovu cenu za fyziku.
V každom prípade po Einsteinovom vstupe na vedeckú scénu už nič nebolo ako predtým. Staré predstavy o newtonovskej fyzike a Galileovej kozmológii padli a dodnes sme v novom relatívnom Einsteinovom svete tak trochu stratení.
odkaz