Aká má byť správna manželka?

Čo manželia očakávajú od svojich manželiek?
Práve tak ako lásku, manželia očakávajú od svojich manželiek vernosť. Zachovávať si vzájomnú vernosť a oddanosť ukladá obidvom manželským partnerom aj § 18 nášho Zákona o rodine (zák. č. 94/1963 Zb.). Preto manželia majú vidieť v zachovávaní manželskej vernosti správnu požiadavku, podoprenú zákonom, etickými postulátmi, v súlade s poslaním ustanovizne manželstva. Mnoho závisí aj od povahy manžela, od toho, čo pokladá za svoje osobné šťastie, ktorú partnerkinu vlastnosť najvyššie hodnotí, akú má hierarchiu hodnôt, aké má vzdelanie, inteligenciu, aký bol jeho doterajší vývin, aký má temperament, sebavedomie a v akom prostredí vyrastal. Podľa toho sa utvárajú manželove požiadavky ,na správanie, konanie a postoje manželky v jeho manželstve. Šťastie je, vlastne vždy to, čo zaň považujeme.

Takmer každý manžel u svojej manželky vysoko hodnotí, keď je schopná spolu s ním vytvoriť z ich spoločnej domácnosti milý, príťažlivý rodinný kozub, domov, do ktorého sa každý príslušník rodiny rád vracia.

Veľmi dôležitý je manželkin postoj k práci manžela, k jeho vzdelaniu, ich spoločenskému postaveniu a zaradeniu. Keď manželka správne hodnotí manžela, upevňuje jeho sebadôveru a sebavedomie, resp. tlmí ich preháňanie. Tak manželka veľmi pomáha svojmu partnerovi duševne rásť, rozvíjať tvorivé sily a schopnosti, pomáha mu sebarealizovať sa.

Správnym prístupom môže žena odstrániť niektoré negatívne črty partnera.

Manželka by svojho partnera nemala nikdy pred nikým ohovárať ani kritizovať, nemala by sa naň ponosovať pred inými osobami, vynášať manželské a rodinné tajomstvá a nemala by zasväcovať do rodinnej atmosféry ani svoje najbližšie príbuzenstvo. Nezasvätené osoby nemôžu objektívne hodnotiť pozadie manželských sporov a nedorozumení, preto ich zásahy do cudzieho manželstva bývajú takmer vždy na škodu rodinného súladu a manželský rozvrat obyčajne ešte viac prehlbujú.

Istý manžel sa ponosoval a žiadal radu, čo má robiť proti tomu, keď ho manželka všade, najmä u svojich príbuzných, nespravodlivo a nepravdivo ohovára, kritizuje, tvrdí polopravdy, vo svoj prospech prekrútene interpretuje skutočnosti, vynáša a zveličuje jeho chyby a do manželských intímností zasväcuje svoju matku. Manželku má rád, nechcel by sa s ňou pre túto chybu rozísť, chcel by ju len prevychovať a zamedziť jej toto nevhodné správanie. Pravdepodobne táto mladá manželka trpela komplexom menejcennosti, bola citovo príliš viazaná na svoju matku, nevymanila sa ešte celkom spod jej vplyvu, mala málo životných skúseností, nebola na manželský život zo svojho rodičovského domu pripravená, chýbala jej samostatnosť a uvedomenie si povinností manželky. Zverovaním sa svojej matke a iným osobám sa odreagúvala, pokúšala sa ukázať v lepšom svetle, čím súčasne prekonávala svoj komplex menejcennosti, hoci mala postupovať opačne. Spoločným rozanalyzovaním situácie a psychoterapeutickým zásahom podarilo sa partnerkin defekt odstrániť, manželský zväzok utužiť. Prispela k tomu i skutočnosť, že aj ona mala svojho manžela rada.

Manželským vzťahom veľmi osoží, keď má manželka dobrý postoj aj k príbuzným manžela. Ako sa tento vzájomný vzťah vyvinie, závisí aj od rodičov manžela, najmä od jeho matky, ktorá často pokladá synovu manželku za cudziu osobu, čo jej "ukradla" syna, nechce sa preto s týmto stavom zmieriť a snaží sa svojho ženatého syna čím dlhšie držať vo svojej závislosti. Koľko manželstiev stroskotalo práve pre tento nesprávny postoj svokry? Koľko mladých manželiek sa ponosuje na zásahy rodičov svojho manžela do ich manželstva! To. všetko spôsobila skutočnosť, že si nevesta a svokra nerozumeli, že manželova matka podnecovala syna proti jeho manželke, keď' sa nevesta nesprávala podľa jej predstáv. To všetko by odpadlo, keby sa svokra a nevesta boli pokúsili jedna druhú pochopiť, vžiť sa do situácie a postavenia tej druhej, uznávať sa navzájom ,a vzájomne si neubližovať. Keď je mladá manželka taká taktná a rozumná, že sa vie preniesť cez tieto nedorozumenia a ťažkosti, nájde si cestu ku svokre a príbuzenstvu svojho manžela a zaujme k nim správny postoj, veľmi to prospeje rodinnému súladu mladých manželov a upevní manželstvo.

Manželka by mala svojou inteligenciou odhadnúť a vycítiť, aký spôsob zaobchádzania manželovi najlepšie vyhovuje a s čím je nespokojný. To, pravda, neznamená, aby všetko obetovala, len aby bol spokojný! Požiadavky, ktoré pokladá za neprimerané, môže spolu s ním rozanalyzovať a stanoviť si jednoznačnú hranicu svojej prispôsobivosti.

Manžel si vysoko cení, keď pri spoločnom hospodárení zbadá, že jeho životná partnerka vie hospodáriť podľa jeho predstáv, takže sa v tomto smere môže na ňu celkom spoľahnúť. Pritom nie je egoistka, nemyslí len na seba a na svoje osobné potreby, ale na potreby všetkých členov rodiny, nie je však malicherná. Uvedomuje si, že aj manžel má plné právo spoločne s ňou rozhodovať o bežných i veľkých výdavkoch. Nevydeľuje manžela a neškriepi sa s ním pre osobné výdaje. Žiaľ, v niektorých manželstvách to tak nie je! Istý manžel žiadal radu, ako by mal postupovať, lebo manželke odovzdával celú výplatu, spoľahol sa celkom na ňu, aby hospodárila s rodinnými príjmami. Manželka doteraz nič neušetrila, hoci jeho kolegovia s tými istými príjmami za podobných podmienok si už nadobudli mnohé cenné veci. Manželka si kúpila už tri kožuchy, kým on chodí v jedných šatách a potrebný zimný kabát mu manželka nechce kúpiť, lebo vraj nemá za čo!

V tomto manželstve bola narušená rovnováha - možno, že manželka v rodičovskom dome nedostala dobrú výchovu, že bola príliš egoistická, samoľúba a jej manžel bol príliš submisívny, nebol schopný sa presadiť, uplatniť svoje práva a usmerniť jej egoizmus. Okrem toho nevedela správne hospodáriť a manželovi upierala právo zasahovať do hospodárenia.

Mnoho zla narobí a manželovu lásku postupne stráca manželka zádrapčivá a puntičkárska. Vždy si nachádza príčinu na šomranie, hašterenie, vadenie, manžela stále napomína. Jej konanie a neustále zadrapovanie presahuje manželovu trpezlivosť, manžel hľadá únik a partneri sa rozchádzajú, hoci na ich rozchod nebol vážnejší dôvod. Ich manželstvo stroskotáva naoko pre malichernosti.

Dobrá manželka nie je bezdôvodne žiarlivá. Niektoré manželky robia výčitky svojmu manželovi už vtedy, keď sa len pozrie na cudziu ženu. Žiarlivé manželky narobia mnoho chýb tým, že konajú opačne, ako by mali. Pokúšajú s a udržať si manželovu lásku a vernosť; no robia to negatívnymi prostriedkami : zo strachu, aby manžel neuprednostnil inú ženu pred nimi, vadia sa s ním, vyčítajú mu aj to, čo neurobil, ponižujú ho, nadávajú mu, upodozrievajú ho, často bezdôvodne. Niektoré ženy manžela strašia a vyhrážajú sa mu samovraždu alebo tým, že ho pre niečo udajú. Týmto nesprávnym postupom manželovu lásku zabíjajú. Keď muž už nie je schopný alebo ochotný správanie žiarlivej manželky ďalej znášať, hľadá únik.

Manželka sa má usilovať manželovi do istej miery prispôsobiť (prispôsobenie má byť, samozrejme, obojstranné). Keď sa prispôsobí len jeden partner druhému, a druhý stále presadzuje svoju vôľu, vždy je to na škodu rodinného súladu a vnútorného pokoja partnera, ktorý sa stále podriaďuje. Zhodnosť záujmov a záľub upevňuje manželský a rodinný súlad. Rozdielnosť záujmov a rozdielny spôsob ich uspokojovania je často príčinou mrzutosti a nedorozumení, najmä pokiaľ ide o trávenie voľného času a spoločný život manželov. Dôvtipná manželka vie ušľachtilo usmerniť manželove záruby. To všetko závisí od jej inteligencie a schopnosti prispôsobiť sa osobnosti partnera a zblížiť vzájomné stanoviská, postoje, potreby a názory na hospodárenie, spoločné trávenie voľného času a pod.

Správna manželka sa i pri svojej zaujatosti a svojej vlastnej profesii zaujíma o prácu manžela, a jej náplň, aspoň do tej miery, aby mala reálnu predstavu o tom, čo jej manžel na pracovisku robí, aký druh práce koná, aby ho moh1a so záujmom vypočuť, diskutovať s ním na túto tému a v prípade potreby mat k tomu aj pripomienky a vysloviť svoj vlastný názor. Najdôležitejšie je, aby ho kladne inšpirovala, povzbudzovala a oceňovala jeho kladné vlastnosti a takto prispievala k jeho spokojnosti.

Vieme, že každý manželský partner je trochu iný. Čo vyhovuje jednému, to nestačí inému. Jeden manžel je submisívny, poddajný, má sklon podriaďovať sa, iný je dominantný, panovačný, o všetkom chce rozhodovať sám, všetko musí byť: po jeho vôli.

Muži si postupne viac a viac uvedomujú, že ženy sú s nimi rovnoprávne, že zaujímajú v našom spoločenskom živote dôležité postavenia a úspešne vykonávajú mnohé práce, ktoré predtým vykonávali oni. Veľa žien dnes dosahuje vysokoškolské vzdelanie. Manželia prestali byť výlučnými živiteľmi svojich manželiek, čo má nesporne vplyv na utváranie manželských vzťahov na volnejšom, no mravnejšom základe. Postupným uvedomovaním si svojich práv, najmä svojej hospodárskej nezávislosti a rovnoprávnosti vo všetky' ch oblastiach verejného života ženy zvyšujú svoje nároky voči manželom a mužom vôbec
--
Zdroj: odkaz

Tieto typické chyby som postrehla aj v reále, len tie manželky žiaľ nemal/nemá kto poučiť.

Lea prepáč ale ty sa v "dĺžke "prekonávaš - kto to má čítať???

Veď to má pekné odstavčeky.

mna zaujal iba ten posledny.

každý muž má iné nároky.
všetci tvrdia, že chcú peknú ženu, doslova si ako slobodní vylepujú fotky herečiek a modeliek po toaletách, mnohým však vo vzťahu vyhovuje obyčajná , aj škaredá žena. majú u nej istotu.
jednému žiarlivosť manželky vyhovuje, iného to podnieti k nevere.
muži majú radi , keď je žena usilovná v domácnosti, ale niekedy si to muži ani nevedia vážiť a žena sa dostane do pozície "zanedbanej pomocnice v domácnosti", a muž si hladá milenku.
rodina skutočne dokáže nahlodať aj celkom dobrý vzťah.
niekedy sa môže žena potrhať v obsluhovaní manžela , robí všetko, čo mu vidí na očiach a on aj tak zdrhne s inou. niekedy muž manželku opúšťa aj pre škaredšiu, hlúpejšiu , menej usilovnú ženu.
jedno je teória, druhé život.
dnes aj mladí aj staší hladajú ženy zabezpečené, s bytom ešte lepšie s domom, autom, vzdelanú, peknú, inteligentnú, s peniazmi, len nie každý takú nájde. ak ju nájde neskôr, tak sa pre nu aj rozvedie.
poznala som aj také prípady, že sa muži vyjadrili, že za ženu nechcú príliš múdru ženu.
je to všetko individuálne.

Lea - ono je to síce pekne napísané a ukážkovo podané ako by to "malo" fungovať" .. lenže ono to niekedy nejde tak pekne, nech robíš čo robíš. Môžem byť akokoľvek milá napr. k svokre, ktorá hneď od začiatku "nevestu" neprijme takú aká je, môžeš sa rozkrájať nepomôže NIČ.. dokonca sa podarí rozbiť svokre vaše manželstvo. Dvoch ľudí spojí dieťa.. ale stáva sa, že starostlivosť o dieťa "vykoľají" váš zabehnutý rituál.... je to všetko na tých dvoch ako si rozumejú a ako sa vedia zladiť vo všetkom čo manželstvo prináša. Zbytočne nám niekto radí čo a ako a keby .. niektorý muž má rád "temperamentnú, taliansku rodinu -hurá, iný zase uvíta jemnulinkú, tichučkú,nenápadnú a pod. Rozhodne do manželstva nepatrí ponižovanie , psychický teror a urážky akéhokoľvek druhu. Tak isto je zlé, keď je jeden z nich chorobný čistič ..upratovač , puntičkár, alebo chorobný žiarlivec, alebo perfekcionalista, alebo keď je jeden z nich neprispôsobivý a tvrdohlavý... tieto vlastnosti zabíjajú vzťah...tiež hašterivosť, urážlivosť - ticho od jedného aj dva týždne-to je dobré na žalúdočné vredy, najhoršie je, že dopredu - pred svadbou sa to neprejaví.

LEA-- sice so si tu napisala je pekne..si mila optimistka to myslim fakt ok,,,ale moj nazor je ze chlapi su vypocitavi,sebecky,egoisticki,materialni,dokonca keby bolo mozne tak by sa dali aj zivit ako prasata....

To isté môžu muži povedať o ženách...

o ktorom mužovi snívaš ty? alebo ktorý ti ublížil?

decká, nevdojak som si spomenula na slová mojej starej mamy.... nech odpočíva v pokoji, duša naša zlatá... keď sme povyrástli a začali sme sa jedna po druhej vytrácať z domu a babka na prstoch zrátavala koľko ešte jej vnučiek z desiatich čaká svadba, vždy keď sme sa u nej zišli , boli to dlhé debaty , rady do života ...
mimo iných nám / teda už vydatým, ktoré podľa nej už vedeli čo život manželský obnáša/ so zdvihnutým prstom a tlmeným hlasom dávala takúto radu: Dzifčence , nezabudnite, žena mosí byt dobrá dyplomatka - ket ci donde starý domo a má pot če****- nevac sa s ným - len seba nasereš, a nezabudnyte ešte jedno - chlap nemosí o šeckem vedzet, potom je múdry a k nyčemu to nespeje, a nykedy sa mu neprocif - ket ci nečo rozkáže - kývny z hlavu, že áno, tak to bude , a tak sa to spraví. Šak on friško na to zabudne, a ty si to spravíš tak, jak ty sceš aby to bolo dobre - a ešče ca možnáže aj pochvály.... jejda, ešče vám mosím nečo povedzet a to je to najhlavnejšé - nezabudnyte, že žena mosí byt lepšá jak tá najchýrnejšá s repáčeným "ku..a", ket chlap doma dostane čo mu je po chuci, neokačí vedla... treba mu naplnyt kontyngent jak sa patrí ... váš dzedko - aj ket sme sa hnevali, večer mi do ucha zašuškal, že aj ket sa se mnú nevypráva, "s ňú" sa ale nepohneval..."
P.S. Vydržali spolu do konca života - 53 rokov.

Žiadne také, že spať arašid-ka...pekne napíš tie oné...ťahy, aby žena bola lepšá jak tá najchýrnejšá s repáčeným "ku..a". Trbalo by sa nejak nehat poucit včul

jáááj moja milá frojland Ixypsilonka,
to je na každej a na každom - podľa chuti, situácii , nálady,možností a diplomaci - nechať sa vždy niečo naučiť!

Hrať hru, ktorá baví oboch, byť raz zvádzaná, inokedy zvádzať jeho, vedieť kedy robiť drahoty, alebo sa ponúkať.....každý sme z iného materiálu stavaný a preto máme iné požiadavky, alebo i rozvinutú fantáziu, na každého platí niečo iné - a nikto to nemá napísané na čele - treba to hľadať, a nezabúdať, že i táto činnosť je akousi hrou!

ahoj lea,napisala si to pekne,je v tom kus pravdy,ale všetko je vzdy o konkretnom vzťahu dvoch ludi,nato pride kazdy sam čo je pre jeho manželstvo to prave orechove,takže nejdem teoretizovať,ale dam ti tu jeden vtipny postreh,ktorý ma dosť pobavil
pohlad do duše muža...
mal som 14 a veril som,že jedneho dna budem mať frajerku....
mal som 16 mal som frajekrku,ale nebola v tom žiadna vašen tak som sa rozhodol,že zbytok svojho života prežijem s vašnivou ženou...
na vysokej škole som stretol ženu,ktora bola až moc citliva,stale plakala a vyhražala sa mi samovraždou...
mal som 25 stretol som vyrovnanu ženu,ktora bola sice spolahliva,ale velmi nudna,nevedela ma priviesť do varu,povedal som si,k životu potrebujem viac vzrušenia...
mal som 28 stretol som vzrušujucu ženu,nevedel som s nou udržať krok,skakala z jedneho dobrodružstva do druheho,s kazdym flirtovala,viac som sa s nou citil prišerne,ako šťastne,povedal som si,že potrebujem ambicioznu ženu...
mal som 31.konečne som ju stretol,naozaj sa držala pri zemi,zobrali sme sa,bola taka ambiciozna ,že sme sa rozvedli a obrala ma o všetko...
teraz mam 40 a konečne sa citim duševne zrelý,chcem jednoducho taku ženu,ktora ma velke prsia......

Ja som cakal happyend v tej podobe ze dozrel do poznania ze zenu nepotrebuje, ze mu prave prekaza v stasti, naviac zistil ze bordel ho vyjde lacnejsie ako kupovat zene rozne oblecenie a potom ho aj tak pri rozvode osklbe... (Pre menej chapavych myslel som to ako vtip - zaver vtipu.)

a ja dodám, čo som počula od jedného nemenovaného príbuzného*: "Já ju raz zabijem, ....ale nééé, čo bych to robil, šak ona si raz sama krk vykrúci, ket jej nasypem zrna do pračky!"