Najviac pozornosti sa pochopiteľne koncentruje na tých, ktorí mali s Kočnerom, podľa jeho správ, spolupracovať. To sú škandalózne veci a je dôležité ich ďalej rozoberať.
Treba si ale všímať aj tých, ktorí si, zdá sa, zastali svoju rolu a v Kočnerovej Threeme vystupujú ako pozitívni hrdinovia.
Verím tomu, že Kočner bol úplne autentický práve pri popise toho, čoho a koho sa bojí a kto po ňom ide. Nech svieti tento kontrast a nech to je tisícta pomôcka v boji proti tej nákazlivej skepse, že "všetci sú rovnakí".
A ešte jedna vec. Ja som volič PS a Spolu, aj s nimi spolupracujem atď. Sulík nie je moja šálka kávy, povedali sme si viackrát svoje aj na internete, aj medzi štyrmi očami.
Rozumiem, keď sa teraz vyťahujú jeho staré stretká s Kočnerom, ponúka sa to a je prirodzené to pripomenúť.
Ale ak sa to robí tým splošťujúcim štýlom, ktorý dáva jeho vzťah ku Kočnerovi na rovnakú úroveň s tým, aké vzťahy mal priamo alebo nepriamo vytvorené na súčasné politické špičky, tak to je komentátorský faul. Ťažký faul, pretože toto nie sú drobnosti.
Porovnávať treba nielen samotné stretnutia, ich počet, spôsob, či si tykali a podobne. Porovnávať treba celý kontext. Ak bola SaS-ka v niečom jasná, tak to bol ťah na výmenu a očistu generálnej prokuratúry. To z nich robilo Kočnerových nepriateľov číslo jeden, pretože prokuratúra bola v tom čase jeho posledný ostrov. To sa s odstupom potvrdzuje aj na tom, že Kočner dával Sulíka sledovať, Rajtára si písal na ten svoj zoznam atď. Čiže Sulíkové stretká sú rádovo niekde inde ako to, čo sa tu teraz ukazuje v plnej nahote.
Treba mať fér meter aj na tých, ktorí nie sú naši lieblingovia.
(Tabuľka nie je úplne kompletná, Kočner mal pripravovať aj diskreditáciu Matoviča a Kollára a ľavý stĺpec by mohol byť tiež oveľa dlhší.)
odkaz
