Si myslím, že skutočne Čína pozoruje celý svet a my sme Slováci, poviem to asi takto, tiež by sme si radi kúpili ďalekohľad, tak chodíme von a zvonku dnu, von a dnu ako také kuriatka. A potom sa stane, že vycestujeme za jedny hranice, potom ďalšie hranice, a tam zisťujeme, aké máme schopnosti, lenže môj otec má české korene a dedko z maminej strany bol Čech, a keď som sa ho pri hokeji pýtala, koho má radšej, či Čechov alebo Slovákov, povedal, že ľudí. Chcela by som prísť na koreň vecí, neviem, či až na vrchol samotného poznania, len sa tak hojdať a nasávať, čo sa dostaví, ale nie celkom všetko. Na to nemám vybavenie.
Bohatí ľudia chcú ísť na očistu do krajín, čo s našou kultúrou nemajú nič spoločné, len chcú skúsiť a nájsť niečo. A to niečo hľadáme všetci.
Ja som s tým začala asi v 11 rokoch tak poriadne. Mama hovorila, že oco mi nakladal preto tak veľa na moje malé plecia, lebo som bola jeho krv. Lenže ja som ho nemala rada. Bola som neposlušné vzdorovité dieťa. Už som veľká.
Vo svojom živote som videla fantastické veci. Ale niečomu som často nerozumela, čo je to, a prečo, a to tak naozaj musí byť? Sú farby, slová, cicavce, hviezdny prah, och a hudba, tanec, oči, sú to ľudia, artefakty, spomeň si, a sú skaly a voda z prameňa, turecký sed na chodníku a zadok špinavý od kried, roztrhnutý balíček araidových chrumiek pod lipou, pod tou hojdačkou z lana a drevenej dosky, je obloha a zem, jediné istoty v živote človeka, paaaa
A voda Rajec, púpavka, ňwo
