3 - Kerucký

3. KERUCKÝ

Pán Kerucký mal neoficiálnu prezývku. Všetci okrem finančného oddelenia ho volali Alarm. Vrátane upratovačiek a stážistov. Nikto si presne nepamätá, kedy a za akých okolností mu tá prezývka prischla, každý ale súhlasí s tým, že mu svedčí.
Alarm bol dlhoročným priateľom môjho otca, čo mu vo firme zabezpečovalo stále miesto a akési privilegované postavenie. Otec sa s ním o všetkom radil, Alarm bol jeho pravou rukou a otcovi sa zaspávalo lepšie, keď mu Kerucký jeho rozhodnutia odobril. Spalo sa mu tak dobre, až jednej májovej noci pred troma rokmi dostal v posteli nečakaný infarkt. Odvtedy sa otec zaťal a neprehodil so mnou už ani slovko.
Kráľ je mŕtvy. Alarm ale zabudol, že po tomto nasledujú slová – Nech žije kráľ. Stále si myslel, že je vo firme nenahraditeľný, že má právo a povinnosť usmerňovať mladého mňa.
Nenávidel som otca a Kerucký nenávidel mňa. Napriek tomu som si ho vo firme nechal. Nie pre jeho schopnosti, ktore neboli ani zdaleka také výnimočné, ako si myslel, ale preto, lebo som ho rád pozoroval, ako si hryzie do jazyka.
Alarm patrí do skupiny inteligentných hlupákov. Je to vypočítavý bastard, ktorého ani roky nenaučili múdrosti. Aj dnes sedel predo mnou, zaznamenal som stupeň 3. Stupeň 3 znamená rozčúlenie a prejavuje sa začervenaním tváre a stratou kontroly nad svojimi slinnými žľazami. Prskal všade naokolo a ja som bol rád, že ma od neho delí rozmerný stôl.
„Ako ste mi mohli zamlčať, že otvárame ďalších 5 prevádzok?!“
„Nepovažoval som za potrebné oznámiť vám to. Je to iba kvapka v mori, Kerucký“ vzdychol som bez povšimnutia, tváriac sa, že ho ani poriadne nevnímam. Začal som listovať v ani neviem akých papieroch, aby som ten dojem umocnil a vychutnával som si účinok svojich slov. Alarm nebol zvyknutý na to, že nemá veci pod kontrolov. Chudák Sergej. Mať takého otca, hodím si slučku.
„Ale veď ja som váš šéf finančného! Mne PREDOVŠETKÝM ste to mali oznámiť!“ Kerucký sa už skoro triasol od jedu.
„Nemyslím si. Posunul som to Andrejovi, ten sa o to veľmi dobre postaral. Zariadil všetky potrebné náležitosti, dokonca sám obehol aj úrady. Na toto by som ja nemal nervy. Je to šikovný chlapec.“
Môj uznanlivý tón zmenil Alarmovu farbu na zelenú. Stupeň 4 – Hrozí výbuch.
„Veď tomu sopliakovi ešte steká mlieko po brade! Ako ste mohli takto nerozumne riskovať!?“
Sopliak Andrej bol odo mňa o 6 rokov starší, pred mesiacom oslávil tridsiatku a s červeným diplomom ukončil univerzitu, na ktorú pred desiatkami rokov Alarma ani neprijali.
Zamračil som sa a varovným tónom som ho uzemnil: „Dávajte si pozor na slová, Kerucký. Ja viem odhadnúť ľudí.“ Zvýraznené slovo ja sa nedalo prehliadnúť. Pochopil narážku? Ktovie.
Alarm stíchol, no v ňom to vrelo. Poračoval som a ťahal leva za chvost: „Neberte to tak. Chcel som vás odbremeniť od toľkej práce. Načo prepínať svoje sily? Ste vo veku, kedy si už môžete dovoliť poľaviť a užívať si úspechov, ktoré ste dosiahli,“ sprisahanecky som naňho žmurkol.
Alarm neznášal narážky na svoj vek. Vytrvalo tvrdil, že mladá generácia, ktorá nám rastie pod nosom sú „titulovaní debili a povaľači“. Som si na stopercentne istý, že mňa z tejto skupiny nevynímal.
„...okrem toho,“ nenechal som sa prerušiť Alarmovým funením: „nebol to žiaden risk. Podklady boli pripravené kvalitne. Sám som ich skontroloval trikrát.“
Alarm si odfŕkol. Očividne to preňho nebolo relevantné a ja som si ho vychutnával aj s dezertom.
Neviem, čo ho štvalo viac. Či to, že mu vcelku slušnú finančnú motiváciu prebral ten mladý, ktorému ešte steká mlieko po brade, alebo to, že som od neho nešiel pýtať povolenie, radu. Neurobil som to ani raz za posledné tri roky, napriek tomu si na to ešte stále nezvykol. Raz darmo – starého psa novým trikom nenaučíš. A on bol aj starý, aj pes.
Poskladal som všetky perá do úhľadných kôpok, zoradil perá, zastrúhal ceruzky, samé dôležité veci. No Alarm stále nemal v úmysle zmieriť sa s tým. Je vytrvalý, stará škola. Och, ako ho ja mám rád! Veď ja toho starého hlupáka priam zbožňujem. Uvedomil som si, že ho mám radšej ako ľudí, ktorí sa snažia byť ku mne priateľskí. Ich priateľskosť je mi na smiech. Keruckého mám rád preto, lebo ma nenávidí. Sebadeštrukčné sklony? Vôbec nie. Iba túžba po pocite.
Začal mi vymenovávať dôvody, prečo bolo moje rozhodnutie nesprávne. Ani jeden neobstál. Už som vyhladol.
„Kerucký, MOJA firma vykazuje veľmi potešujúce zisky. Mohol by som otvoriť aj ďalších 20 prevádzok a ak by zbankrotovali, nikto by si to ani nevšimol. Bola by to nepatrná strata.“
Alarm sa zatváril nanajvýš pohoršene. Videl som myšlienky v jeho hlave. Toľké plytvanie!, Toľká ľahkomyseľnosť! Prehliadol fakt, že nače pobočky nekrachujú.
„Takže ak dovolíš,“ pokračoval som a zároveň vstával zo stoličky, „sám rozhodnem, ako budem riadiť svoj podik“
„Bol som priateľom tvojho otca, mám morálnu zodpovednosť voči tejto firme, nechal som v nej polovicu života. A aj voči vám, Roman. On by to tak chcel!“
Začal som sa mu rehotať do tváre. Taká teatrálnosť sa u starého nevidí často. Podišiel som k nemu a do ucha mu zašepkal: „Kráľ je mŕtvy.“
Alarm opäť zabudol, čo sa sluší a patrí odpovedať. Iba tam stál ako prikovaný a rozmýšľal, s kým to má dočinenia. Ja som rozmýšľal, či by nebolo zábavné vnuknuť mu myšlienku, že som zabil otca ja. Pre profit.
Cestou na obed som sa rozhodol, že keď Alarm zomrie a ja budem nažive, podujmem sa zaplatiť jeho pohreb. A zaplatím ho presne z tých peňazí, ktoré získam vďaka pobočkám, proti ktorým teraz tak urputne bojoval.

Ak to vážne píšeš sám, tak kmitaj do vydavateľstiev s rukopisom, nech si to už môžem prečítať celé...

Píšem to sám ,ale nemyslím, že ej to vhodné na vydavateľstvá. Je to nedokonale. A prave som si tam všimoj jednu obrovskú chybu.

nedokonalé v čom?
korektúry nech urobí niekto iný - o chyby nejde

podobný dojem som mala naposledy z kníh Ľuba Dobrovodu

niekto sa písať naučí, niekto sa s tou schopnosťou narodí .. rozdiel pre čitateľa je tam citeľný, ale ty vieš najlepšie koľko času tomu venuješ a ako to vzniká

konečne všivavá realita na dlani, žiadne dojmy, pojmy, pocity, domienky a nekonečné analýzy svojho miestami zmäteného vnútra

Dojmy, pojmy, pocity, analýzy osobnosti a domnienky som musel vsunúť do predošlého, aby som oboznámil, aby som predstavil. A mal to z krku

Mna to nejako nechyta, ale ja som aj hodne narocny, takze si z toho hlavu nerob.
Ludia citaju hodne vacsie somariny.. myslim si, ze ak by si to dal precitat nejakemu vydavateltvu, tak by sa niekto nasiel..
Neskusis, nevies.

Beriem, som vďačný za kritiku. A čo konkrétne ti na tom nesedí? Toto ešte ani nie je príbeh, iba akési zoznamovanie, príbeh sa začne odvíjať od 6. kapitoly. Preto tomu chýba dynamika.

Forma je na urovni, ale ako sam pises ten pribeh je taky vsedny. Neviem co sa ma diat, ale osobne preferujem, ak ma pribeh hned na zaciatku pohlti.. Mozno aj toto niekoho zaujalo.kolko ludi.. :-)