2000 rokov pred praslovančinou

Vitajte na dne priepasti deliacej jazykové skupiny, ktorými hovoríme dnes, od definitívneho rozpadu spoločnej indoeurópskej reči niekedy v prvej polovici 3. tisícročia pred n. l.

Je to ozajstná „doba temna“ pre naše poznanie dávnych jazykov Európy. Prvé1 sa z nej vynorili približne po jednom tisícročí, väčšina až po niekoľkých.

Neznamenala stagnáciu. Nerátajúc najkonzervatívnejšie vetvy2, vývoj indoeurópskych jazykov pokračoval ďalej svižným tempom. Na vlastnej koži to zisťujú študenti jazykovedy.

„Pre študenta germánskych jazykov pôsobí gramatika praindoeurópčiny3 veľmi cudzo, možno až mätúco a hrozivo,“ píše historický jazykovedec z Pennsylvánskej univerzity Donald Ringe. „Na druhej strane, gramatika pragermánčiny4 síce vykazuje veľa pozoruhodných archaizmov, ale študent vníma jej podobnosti dokonca aj s gramatikou modernej nemčiny.“

Ringe upozorňuje, že pragermánčinou sa zrejme nehovorilo skôr ako v 5. storočí pred n. l. Už najstaršie nápisy germánskych jazykov, datované do 1. a 2. storočia n. l., sú totiž písané jazykom veľmi blízkym rekonštruovanej pragermánčine.

odkaz

Krovinorezy