Slová pápeža Františka o Cirkvi

Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V Kréde, po vyznaní „Verím v jednu Cirkev“, pridávame prívlastok „svätú“. Týmto potvrdzujeme svätosť Cirkvi, ktorá je jej charakteristikou, už od počiatku prítomnou vo vedomí prvých kresťanov, ktorí sa nazývali jednoducho svätými, pretože boli presvedčení o tom, že Cirkev posväcuje Boh pôsobením Ducha Svätého.

V akom zmysle je však Cirkev svätá, keď je evidentné, že historická Cirkev mala na svojej púti počas storočí toľko ťažkostí, problémov a tmavých období? Ako môže byť Cirkev svätá, keď ju tvoria ľudia, hriešnici? Hriešni muži, hriešne ženy, hriešni kňazi, hriešne rehoľné sestry, biskupi hriešnici, kardináli hriešnici, pápež hriešnik... Je to tak! Ako môže byť takáto Cirkev svätá?

Pri odpovedi na túto otázku si poslúžim úryvkom z Listu sv. Pavla kresťanom do Efezu. Apoštol, použijúc ako príklad rodinné vzťahy, potvrdzuje, že „Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil“ (Ef 5,25-26). Kristus miluje Cirkev a úplne daroval seba samého na kríži. To znamená, že Cirkev je svätá, pretože pochádza od Boha, ktorý je svätý, je jej verný, neponechá ju napospas moci smrti a zla. Je svätá, pretože Ježiš Kristus, Boží Svätý, je s ňou nerozlučiteľne spojený. Je svätá, pretože ju vedie Duch Svätý, ktorý ju očisťuje, premieňa, obnovuje. Nie je svätá pre naše zásluhy, ale preto, že ju posväcuje Boh, je to ovocím Ducha a jeho darov. Nestáva sa svätou naším pričinením: je to Boh, je to Duch Svätý, ktorý ju vo svojej láske posväcuje!

Mohli by ste namietať, že Cirkev tvoria hriešnici, čo je každodenne zrejmé. Je to pravda! Sme Cirkvou hriešnikov. My, hriešnici, sme povolaní nechať sa premieňať, obnovovať, posväcovať Bohom. V dejinách sa objavovalo pokušenie zo strany niektorých, ktorí tvrdili: Cirkev je Cirkvou iba tých, ktorí sú čistí, dokonale poctiví, a ostatní sú vylúčení. To nie je pravda, ale heréza! Cirkev, ktorá je svätá, neodmieta hriešnikov. Neodmieta nás všetkých! Nevylučuje, pretože všetkých volá, prijíma, je otvorená aj voči tým najvzdialenejším, všetkých pozýva, aby sa nechali objať milosrdenstvom, nežnosťou a odpustením Otca, ktorý každému ponúka možnosť stretnúť sa s ním a kráčať v ústrety svätosti.

„Otče, ale ja som hriešnik, mám veľké hriechy, ako sa môžem cítiť súčasťou Cirkvi?“ - Drahý brat, drahá sestra, Pán si želá, aby si pred ním vyslovil práve toto: „Pane, som tu s mojimi hriechmi!“ Je tu niekto z vás bez hriechov? Nikto! Nik z nás! Všetci nesieme svoje hriechy. Pán si však želá, aby sme mu povedali: „Odpusť mi, pomôž mi kráčať, premeň moje srdce!“ Pán môže premeniť srdce! V Cirkvi stretávame Boha, ktorý nie je sťa bezcitný sudca, ale ako Otec z evanjeliového podobenstva. Môžeš byť podobný synovi, ktorý zanechal domov, ktorý zakúsil úplné odlúčenie od Boha. Ak však nájdeš silu povedať: „chcem sa vrátiť domov“, nájdeš otvorené dvere, Boh ti vyjde v ústrety, pretože ťa neprestajne čaká. Boh ťa vždy čaká. Boh ťa objíme, pobozká a pripraví ti hostinu.

Cirkev je našou matkou vo viere, v nadprirodzenom živote. Je to jeden z najpoužívaných obrazov u cirkevných Otcov prvých storočí a myslím si, že môže byť užitočný aj pre nás. Pre mňa osobne je to najkrajší obraz Cirkvi: Cirkev ako matka. V akom zmysle je Cirkev matkou? Začnime od ľudskej reality materstva: Čo robí taká mama? Matka predovšetkým dáva zrod životu, nosí dieťa po deväť mesiacov vo svojom lone a potom ho otvára pre život, keď ho rodí. Takáto je Cirkev: rodí nás vo viere účinkovaním Ducha Svätého, ktorý ju robí plodnou, tak ako Pannu Máriu. Obidve, Cirkev aj Panna Mária, sú matkami. To, čo možno povedať o Cirkvi, možno povedať aj o Panne Márii, a čo možno povedať o Panne Márii, možno povedať aj o Cirkvi.

Viera je zaiste osobným úkonom: verím. Ja osobne odpovedám Bohu, ktorý sa dáva spoznať a chce vstúpiť do priateľstva so mnou. No vieru prijímam od druhých, v rodine, v spoločenstve, ktoré ma učí povedať verím, veríme. Kresťan nie je nejaký ostrov! Kresťanmi sa nestávame v laboratóriu, kresťanmi sa nestávame sami od seba a vlastnými silami, ale viera je darom. Je to Boží dar, ktorý je nám daný v Cirkvi a cez Cirkev. Toto je moment, v ktorom nám dáva zrod ako Božím deťom, moment, v ktorom nám darúva Boží život, rodí nás ako matka. Ak pôjdete do Baptistéria sv. Jána v Lateráne, do katedrály pápeža, vnútri je latinský nápis, ktorý hovorí približne toto: „Tu sa rodí ľud božieho pokolenia, splodený Duchom Svätým, ktorý tieto vody robí plodnými. Matka Cirkev rodí svoje deti v týchto vlnách.“ - Pekné, nie? A toto nám dáva pochopiť dôležitú skutočnosť: naša príslušnosť k Cirkvi nie je vonkajšou a formálnou vecou, nespočíva vo vyplnení nejakého papiera, ktorý nám dajú... V tom nie. Je to úkon vnútorný a životný. Do Cirkvi nepatríme tak, ako patríme do nejakej spoločnosti, do nejakej strany alebo akejkoľvek inej organizácie. Toto puto je životné, ako to, ktoré máme s vlastnou mamou, pretože Cirkev je skutočne matkou kresťanov!

Položme si teraz otázku: Ako ja vnímam Cirkev? Vážim si aj svojich rodičov za to, že mi dali život, vážim si Cirkev za to, že ma zrodila vo viere prostredníctvom krstu? Milujeme Cirkev tak, ako milujeme vlastnú mamu, s tým, že dokážeme pochopiť aj jej nedostatky? Všetky mamy majú nedostatky, máme ich všetci. No keď sa hovorí o maminých nedostatkoch, vtedy ju kryjeme, máme ju radi. A Cirkev tiež má svoje nedostatky. Milujem ju tak, ako mamu? Pomáham jej, aby bola krajšia, opravdivejšia, viac podľa Pána?

Matka sa neobmedzuje na darovanie života, ale s veľkou starostlivosťou pomáha svojim deťom rásť, dáva im mlieko, kŕmi ich, učí ich ceste života, vždy ich sprevádza svojou pozornosťou, svojím spolucítením, svojou láskou, a to aj vtedy, keď sú veľké. A v rámci toho vie aj naprávať, odpúšťať, chápať, vie byť nablízku v chorobe, v utrpení. Jedným slovom, dobrá matka pomáha deťom vyjsť zo seba samých, aby nezostali uvelebené pod materinskými krídlami, ako kuriatka pod krídlami kvočky. Cirkev ako dobrá matka koná rovnako: sprevádza náš rast odovzdávaním Božieho slova, ktoré je svetlom, ukazujúcim cestu kresťanského života, a vysluhovaním sviatostí. Živí nás Eucharistiou, prináša nám Božie odpustenie cez sviatosť pokánia, posilňuje nás vo chvíľach choroby pomazaním chorých. Cirkev nás sprevádza v celom našom živote viery, v celom našom kresťanskom živote. Vnímame ju ako matku, ktorá nám pomáha kresťansky rásť?

Počas prvých storočí Cirkvi bola veľmi zrejmá jedna skutočnosť: Cirkev, zatiaľ čo je matkou kresťanov, zatiaľ čo „tvorí“ kresťanov, je nimi tiež sama „tvorená“. Cirkev nie je niečím odlišným od nás samých, ale treba ju vidieť ako celok veriacich, ako kresťanské «my». Ja, ty, my všetci sme súčasťou Cirkvi.

Keď vyznávame svoju vieru, tvrdíme, že Cirkev je „katolícka“ a „apoštolská“. Ale aký je vlastne význam týchto dvoch slov, týchto dvoch známych charakteristík Cirkvi? A akú hodnotu majú pre kresťanské spoločenstvá a pre každého z nás?Katolícka znamená univerzálna. Kompletnú a jasnú definíciu nám ponúka jeden z cirkevných otcov z prvých storočí, sv. Cyril Jeruzalemský, keď tvrdí: Cirkev je bez pochýb nazývaná katolícka, teda univerzálna, pre skutočnosť, že je rozšírená všade, od jedného kraja zeme po druhý, a preto, že učí univerzálne a bez omylu všetky pravdy, ktoré musia byť poznané ľuďmi.

Ak sa Cirkev zrodila ako katolícka, znamená to, že sa zrodila «ako vychádzajúca», že vznikla ako misionárska. Keby apoštoli zostali vo Večeradle, bez toho, aby vyšli ohlasovať evanjelium, Cirkev by bola len cirkvou toho ľudu, toho mesta, toho večeradla. Ale všetci sa rozišli do sveta vo chvíli zrodenia Cirkvi, vo chvíli, keď prišiel Duch Svätý. A preto sa Cirkev zrodila „na odchode“, teda ako misionárska. To je to, čo vyjadrujeme, keď ju definujeme ako apoštolskú, pretože apoštol je ten, kto prináša dobrú zvesť o vzkriesení Ježiša. Tento termín nám pripomína, že Cirkev stojí na základe apoštolov a v spojitosti s nimi, sú apoštoli, ktorí šli a založili nové cirkevné spoločenstvá, ustanovili nových biskupov, a tak robili po celom svete, v kontinuite. Dnes sme všetci v kontinuite s tou skupinou apoštolov, ktorá prijala Ducha Svätého a potom išla ohlasovať, bola poslaná zaniesť všetkým ľuďom toto ohlasovanie evanjelia, sprevádzajúc ho znameniami Božej nehy a Božej sily. Aj toto pramení z udalosti Turíc: je to práve Duch Svätý, kto prekonáva zdráhanie, víťazí nad pokušením utiahnuť sa do seba medzi niekoľko vyvolených a považovať sa za jediných, ktorým je určené Božie požehnanie. Predstavme si, že by skupina kresťanov konala takto: „My sme tí vyvolení, len my!“ -takto skončí vymretím. Vymrú najprv v duši a potom v tele, pretože nemajú život, nie sú schopní darovať život iným ľuďom, iným národom, nie sú apoštolskí.

Ježiš má schopnosť trpieť s nami, byť blízko nášmu utrpeniu a urobiť ho svojím vlastným. Pánovi bolo ľúto ženy, vdovy, ktorá stratila jediného syna. Vedel, čo znamená byť vdovou v tých časoch. Pán má zvláštnu starosť o vdovy a lásku k nim. Vdova by taktiež mohla byť obrazom Cirkvi, pretože Cirkev je v istom zmysle vdovou. Ženích od nej odišiel a ona kráča dejinami a dúfa, že ho nájde, stretne sa s ním a stane sa definitívne nevestou. Ale do tej doby je sama! Pána nemôže vidieť. Má to určitý rozmer vdovstva. Núti ma to uvažovať nad vdovstvom Cirkvi. Tejto odvážnej Cirkvi, ktorá bráni deti, ako tá vdova, ktorá išla ku skorumpovanému sudcovi kvôli obhajobe. A nakoniec vyhrala. Naša Matka Cirkev je statočná! Má odvahu ženy, ktorá vie, že jej deti sú jej a musí ich brániť a priviesť ich na stretnutie so svojím ženíchom.

V Kréde vyslovujeme: „verím v jednu Cirkev“. Vyznávame teda, že Cirkev je jediná a táto Cirkev je sama v sebe jednota. Pri pohľade na Katolícku cirkev vo svete vidíme, že ju tvorí takmer tritisíc diecéz rozšírených na všetkých kontinentoch: toľko jazykov a kultúr! Sú tu prítomní biskupi z mnohých rozličných kultúr, z mnohých krajín. Katolícka cirkev rozšírená vo svete, má len jednu vieru, jeden sviatostný život, jedno apoštolské nástupníctvo, spoločnú nádej a tú istú lásku. Pekná definícia, však? Jasná! Kamkoľvek ideme, aj do najmenšej farnosti, do najvzdialenejšieho kúta tejto zeme, je tu jediná Cirkev: sme doma, sme v rodine, sme bratmi a sestrami. Toto je veľký Boží dar! Cirkev je jedna pre všetkých. Nie je jedna Cirkev pre Európanov, jedna pre Afričanov, jedna pre Američanov, ďalšia pre Ázijcov, iná pre tých, ktorí žijú v Oceánii, ale všade je jedna. Podobne ako v rodine: môžeme byť vzdialení, roztratení po svete, ale hlboké putá, ktoré zjednocujú všetkých členov rodiny zostávajú pevné napriek diaľke.

1. Borgoglio neni ziaden papez leda ak mikulasenecky. Skutocny veriaci maju Otca Boha nie lucifera. Prave meno incestmana tzv Frantu je podla pisma Akeldama. Cirkev je len jedna a to je Panna Maria, ona je krk duchovneho tela Kristovho kde On je hlavou. Krst Duchom Svatych je skrz nich. Prava voda je pravdive ucenie a zivot skrz vieru v Boha nie ludske spolky. Kto si to poplietol ci chce kombinovat nemoze obstat u Boha

Pannu Máriu mám v nesmiernej úcte ako svoju požehnanú matku ale ty ju urážaš svojimi bludmi.

Opýtam sa ťa jednu otázku, svätý apoštol Matúš v Duchu Svätom napísal tieto slová:

Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.

Ak Cirkev nie je z vôle Božej založená na predstaviteľoch, na nadriadených o kom Matúš hovorí, keď vyzýva ísť za Cirkvou, a počúvať ju?

Odkiaľ ty vieš, o existencií Ježiša a Panny Márie??? Skúsim si tipnúť...
Od niekoho si sa to v detstve dozvedel. A ten niekto sa to odkiaľ dozvedel?
Až sa dostaneme k apoštolom, ktorým Kristus povedal: Kto vás počúva, mňa počúva. A Petrovi: Pas moje ovce.

Pochop, že ty sa sám pokrstiť nemôžeš, pochop, že ak ťa posadne démon, ty ho zo seba sám nevyženieš. Pochop, že apoštolom bolo zverené odpúšťať hriechy! Im bolo prikázané zakladať miestne cirkvi... Im bolo prikázané učiť!
Ako inak by sa ľudia dozvedeli o Ježišovi? V čo majú veriť, ako majú veriť, čo majú robiť?

Cirkev je Božsko-ľudské spoločenstvo tak ako sám Kristus.

3-4. Tak za prve bibliu a Pannu Mariu si cenim ako i Jezisa atd omnoho viac ako ty. Kde ju urazam co vam hrabe ? Ukaz mi kde.
Za prve biblia ta uci ze Nevesta zaslubena jedinemu Zenichovi vo vecnosti je Panna Maria. Popieras to ?
17. A Duch i nevěsta řkou: Poď. A kdož slyší, rciž: Přiď. A kdož žízní, přijdiž, a kdo chce, nabeř vody života darmo.
Tu je rec o J.K. a P.M. ona je tam vedla neho, nie ziadna sekta ani spolok ludi ani niekto dalsi,ale P.M. ktora je plna milosti tak ako i Jezis z nich je prve duchovne narodenie co premaha prvu duchovnu smrt, ale to ucenie treba mat podla pravdy nie podla ucenia mikulasencov. Po dalsie kedze Kristus je hlavou skutocnej cirkvi nie nejakej ludskej denominacie ani sekty, ona je krk na tom tele, udy toho tela su ty ktory maju krst Duchom Svatym a maju znovuzrodenie v Duchu a Pravde.
To sa neda kupit,tam sa neda zaclenit,treba mat meno v Knihe zivota hore nie v knihach clenstiev k sektam mikulasencov a diablom na zemi.To je prvy kluc ktory dostal Peter Apostol. Jeho zaprenia a zmilovanie sa od Jezisa bolo v tom ze mu potom ukazal vsetky kluce ako i vsetkym svojim skutocnym ucenikom nielen jemu,a nikto z nich nebol mikulasenecky papez,az na Judasa.

Ja som jeden z predstavitelov da sa povedat. No spolky a sekty na zemi nie su cirkvi leda ak mikulasenecke. Dieta Bozie moze byt clovek az po tom co ma ucenie v Duchu a Pravde ako i znovuzrodenie a meno v Knihe hore. Ja to mam a viem o tom,a kto z vas to ma tu ? Len same ludske ucenia tu od vas citam. Ty si dokonca pochyboval zeby Panna Maria mala neustale panenstvo a ona ho ani len na milisekundu nestratila, a telesne bola uplne netknuta.To je prave biblicke ucenie a ucta k P.M. nie trepat o Medzugorii a blabotat mikulasenecke ucenia.

Ja som poznal i ucenia ludi i mikulaseneckej rkc, viem teda velmi dobre aky je rozdiel medzi tym co mam a tym co mate vy a co som mal predtym,na vlastnej dusi. A teraz si mnohe veci uvedomujem ako clovek co vysiel z temnoty do svetla Kralovstva Kristovej lasky. To som si vtedy ked som tapal medzi spolkami a ludskymi uceniami neuvedomoval. Mimochodom bezo mna a mojej sluzby a tohto ucenia co tu pisem tu nemate nic pokial mi je zname,pokial vas to co ja uci i niekto dalsi oprav ma. No ak to co nemam ja vas neucia ani zaklady tak to vsetko su len lajna a zvratky mikulasencov a s tym si mozte akurat tak vies co, na to ja nie som zvedavy na diabolske nauky

Ja mam obecenstvo s Bohom a nebesiami a poznam ludi ktory idu tou cestou ako ja a mam i duchovnu autoritu na zemi,mimo tych mikulaseneckych a vsetkych spolkov a ludskych uceni.

A za dalsie Apostol Pavel hovori o Jezisovi Kristovi ako o obraze Boha ( MichaEl), ako o dokonalom cloveku - Adamovi, a ten musi mat svoju Evu,dufam ze mi nechces nakukat ze to bola mikulasenecka rkc ci nejasky spolok na zemi. Eva bola predsa jeho zena,a Jezis ma tiez vo vecnosti svoju zenu takze On je jej hlavou. A moze mu byt zenou ako i vsetkych co ziju prave pre to ze sa jedna o duchovne a nie fyzicke materstvo. Ak by rodila telesne nemohlo by sa naplnit panna pocne a porodi.Dufam ze nemusim vysvetlovat preco.
Ef 4:15 ale aby sme hovoriac pravdu v láske rástli v neho v každej veci, v neho, ktorý je hlavou, Kristus,
Ef 5:23 lebo muž je hlavou ženy, jako aj Kristus je hlavou cirkvi, a on je Spasiteľom tela.
Kol 1:18 a on je hlavou tela, cirkvi, ktorý je počiatkom, prvorodeným z mŕtvych, aby on bol vo všetkom prvý
1Kor 11:3 Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy muž a hlavou Krista Bôh.

Za dalsie Mat 21:42 Ježiš im povedal: Či ste nikdy nečítali v písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, práve ten sa stal uholnou hlavou. Od Pána sa to stalo a je to divé v našich očiach?
Mar 12:10 Či ste ani toho písma nečítali: Práve ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholnou hlavou.
Luk 20:17 Ale on pozrel na nich a povedal: A čože je tedy to, čo je napísané, že kameň, ktorí zavrhli stavitelia, učinený je hlavou uhla?
Sk 4:11 To je ten kameň, opovrhnutý vami staviteľmi, ktorý sa stal hlavou uhla.
Ludske spolky zavrhli hlavu vtedy ked miesto nej davaju ine hlavy ako antikristov typu Akeldama. Vsetky mikulasenecke spolky maju vierovyznania a svetsku diabolsku ekumenu atd spolu s velsektou mikulasencov, mikulasenecky vatikan je pravym menom podla biblie TYRUS. Duchovny babylon a smilstvo duchovne cize modlosluzbu prevadzkuje kazdy jeden kto sa ide ucit podla ludi,siekt,spolkov atd. . Ja som tiez tak kedysi na tom bol,varujem pred tym kazdeho rovnako ako pred kazdou spinavostou ako je vestectvo a rozne ezotericke okultisticke diabolstva. A vediem ludi k tomu aby mali osobny vztah s Bohom na zaklade toho co On sam chce,aby to bolo v Duchu a Pravde. Co tu robite vy vsetci ???Mate len dve moznosti,kombinovat to nejde. A utocit na toho co hovori pravdu a ruhat sa jej je hodne len blaznov,hlupakov,diablov.Kto chce nasledovat pravdu musi opustit lzi a velmi horlivo studovat pisma a ucit sa vsetko nanovo,cinit pokanie pred Bohom,pokorit sa. Kto nie ma svoju odplatu.

Oprava. - Maria je matkou vsetkych co ziju a to duchovne, preto mohla byt i vzdy pannou zaslubenou jedinemu Zenichovi - Jezisov. Preto som hovoril ze je hlava On a ona je krk lebo sa jedna o jeho zenu, nikoho ineho.

Napísal si:
Ja mam obecenstvo s Bohom a nebesiami a poznam ludi ktory idu tou cestou ako ja a mam i duchovnu autoritu na zemi...

Toto si nedovolil povedať ani ten najväčší kacír. Martin Luther aj Kalvín sú anjeli oproti tvojim slovám.