Meditácia v prírode

Meditovať nemusíte len tak, že sa sústredíte na objekt pred vami. Môžete sa stotožniť aj s niečím nesmierne rozsiahlym, čo vo vás evokuje nekonečnosť stvorenia. Takto môžete meditovať na oblohu, oceán alebo povedzme na les. V tomto prípade akoby sa vaše vedomie rozpínalo, strácajú sa obmedzenia vášho fyzického tela a vy sami sa stávate oblohou alebo lesom. Inými slovami: Uvedomujete si, že všetka tá Nekonečnosť nie je niečo od vás oddelené, vy sami ste jej súčasťou.

V prvom rade si musíte nájsť vhodné miesto uprostred lesa. Miesto, kde vás nikto nebude rušiť a zároveň budete cítiť, že práve tu dokážete nabrať najviac síl. Či už to bude miesto pri potoku, na čistinke alebo medzi stromami, malo by to byť miesto, ktoré vás osloví a vyvolá vo vás úžas. Môžete si tiež nájsť vhodný strom a sadnúť si k nemu tak, že sa o jeho kmeň budete opierať chrbtom (predtým ho samozrejme požiadate o dovolenie).

Arabeska, usmievam sa, akú knihu si čítala, v ktorej ťa zaujala zrovna táto časť?
Nie že by som nesúhlasila, práve naopak, ja len konštatujem, že si prepísala text, škoda, že to nepovieš svojími slovami, teda, či už si meditovala v prírode, ako to na teba pôsobilo, ja som už taká,radšej čítam to, čo človek napíše sám za seba, jeho skúsenosti, nie je to vôbec ťažké. A páči sa mi, keď to človek povie vlastnými slovami - ak je to na vlastnej koži prežité.

👍: Nadja

Hneď ako som odložila posledný kus kuchynského riadu, zrazu do mňa vstúpila akási sila.... poznám to, nedá sa tomu odolať... a už sa veziem bicyklom poľnou cestičkou popri potoku, i napriek tomu, že gumy sú už mäkké, ale... vydržia... odomykám zámok na bráničke pred záhradou, rýchlo ju zatvorím... nech nikto nevstúpi do môjho sveta pokoja, drozdy môžu, tí su tu už doma, jeden hopká po pokosenej tráve a jedným očkom si ma obzerá. Čau, pozdravím ho, odomknem chatku, sadám si do prúteného kresla na podstienke a zrazu to napätie z tela zmizlo. Dosiahla som svoj cieľ, som tu. Len ja a moji drozdy. Zatiaľ sa kamarátime, čerešne ešte celkom nedozreli, takže im ešte nemám čo vyčítať.
Beriem do ruky cigaretu a nemyslím už na nič, započúvala som sa do spevu drozda, sediaceho na š**** vysokého smreku. Ale mu to ide, vtákovi jednému!!!
Beriem košík a idem sa pozdraviť s čerešničkami. Každá piata je už jedlá. Vkladám si ich do úst a prežívam malý orgazmus ústnej dutiny ... tie sú bohove!

Prehrabujem sa o chvíľu v skalke, dosádzam, zalievam. Cítim, že ma niekto v blízkosti mňa pozoruje, akýsi divný šuchot. Pod hranolom dreveného múrika vytŕča hlavu nádherná zelená jašterička. Čau, sluší sa pozdraviť, nie? A ten minikrokodílik neutečie, aj ten si už na mňa zvykol. Nabudúce mu nachytám muchy a naučím ho žrať mi z ruky. Vraj sa to dá.
Nakoniec si sadám znovu do kresla , moja meditácia pokračuje... kochám sa pohľadom, počúvam ušami....a bum... koniec, susedova bránka zavŕzgala , zástup susedovej rodiny vchádza do ich záhrady, pekne za sebou : Ej ou, ej ou, už trpaslíci jdou...Fajn, ide sa domov!