Trochu srandy nezaškodí

kto, kto aspoň raz prečítal Bibliu s porozumením - sa modlí k Ježišovi?
je to nebiblické, nelogické a nesprávne ... a nepomáha to.

Ak sa modlíte k Jehovovi, modlíte sa k Stvoriteľovi, Otcovi ľudstva. „Ty, ó, Jehova, si náš Otec,“ povedal v modlitbe prorok Izaiáš. (Izaiáš 63:16).
Jehova je Ježišov Otec. Je to Boh, ku ktorému sa Ježiš modlil a učil to aj svojich nasledovníkov. (Matúš 6:9)

Nabáda nás Biblia, aby sme sa modlili k Ježišovi, k Márii, k svätým alebo k anjelom? Nie, máme sa modliť len k Jehovovi. Zamyslite sa nad dvomi dôvodmi, prečo je to tak.
Po prvé, modlitba je prejav uctievania a podľa Biblie by sme mali uctievať výlučne Jehovu. (2. Mojžišova 20:5)
Po druhé, Biblia o Jehovovi hovorí, že je Bohom, ‚ktorý vypočúva modlitbu‘. (Žalm 65:2) Hoci o mnohé úlohy sa Jehova ochotne delí s inými, túto úlohu nikdy nikomu inému nezveril. Sľubuje, že naše modlitby bude počúvať on osobne.

Teda ak chcete, aby si Boh vašu modlitbu vypočul, pamätajte na toto biblické nabádanie: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ ​(Skutky 2:21)

Ježiša raz jeden z jeho učeníkov požiadal: „Pane, nauč nás modliť sa.“ Ježiš mu na to odpovedal: „Kedykoľvek sa modlíte, hovorte: ‚Otče...‘“ (Lukáš 11:1, 2).
Neskôr vo svojej známej Kázni na vrchu nabádal poslucháčov, aby sa modlili „k svojmu Otcovi“. A tiež ich uistil: „Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr ako ho vôbec prosíte.“ (Matúš 6:6, 8).
V poslednú noc svojho pozemského života svojim učeníkom povedal: „Ak poprosíte Otca o čokoľvek, dá vám to v mojom mene.“ (Ján 16:23).
Teda Ježiš nás učil, aby sme sa v modlitbe obracali na Boha Jehovu, teda jeho i nášho Otca. (Ján 20:17).

Niekoľko týždňov po Ježišovom návrate do neba sa jeho učeníci stretli s prenasledovaním a zastrašovaním zo strany odporcov. (Skutky 4:18) Je len prirodzené, že sa modlili o pomoc. Ale ku komu? „Jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu“ a modlili sa, aby im Boh pomohol naďalej smelo konať „znamenia a predzvesti menom [svojho] svätého sluhu Ježiša“. (Skutky 4:24, 30) Teda raní kresťania uplatnili to, čo Ježiš učil o modlitbe. Modlili sa k Bohu, nie k Ježišovi.

Po rokoch sa apoštol Pavol vo svojom liste zmienil o tom, ku komu sa on i jeho spoločníci modlili. Napísal: „Vždy ďakujeme Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, keď sa za vás modlíme.“ (Kolosanom 1:3) Spolukresťanov tiež nabádal: „V mene nášho Pána Ježiša Krista vždy vzdávajte vďaky za všetko nášmu Bohu a Otcovi.“ (Efezanom 5:20) Z týchto slov vidno, že Pavol podnecoval druhých, aby sa modlili k Bohu, samozrejme, v Ježišovom mene. (Kolosanom 3:17)

Podobne ako raní kresťania, aj my môžeme ukázať, že Ježiša milujeme, keď uplatníme to, čo učil o modlitbe. (Ján 14:15) Keď sa budeme modliť k nášmu nebeskému Otcovi — a iba k nemu —, nadobudneme rovnaké presvedčenie ako pisateľ 116. žalmu: „Milujem [Jehovu], pretože Jehova počuje môj hlas... a budem [ho] volať po všetky svoje dni.“ (Žalm 116:1, 2)