prečo dnešné Rusko NIE JE to Rusko, ktoré bojovalo proti nacizmu

Gorbačovova éra bola založená na myšlienke, že Sovietsky zväz sa musí otvoriť svetu a prestať fungovať ako uzavretá totalitná pevnosť. Sám Gorbačov v roku 1987 povedal:
„Potrebujeme viac demokracie ako vzduch.“
Tým jasne naznačil, že bez otvorenosti, slobody slova a ekonomických reforiem krajina nemá budúcnosť.

V roku 1989, keď padali režimy vo východnej Európe, Gorbačov odmietol použiť silu a vyhlásil:
„Každý národ má právo zvoliť si svoju vlastnú cestu.“
Toto rozhodnutie historici považujú za jeden z kľúčových momentov konca studenej vojny.

Po rozpade ZSSR však mnohé staré sovietske štruktúry odmietli pokračovať v demokratizačnom procese. Reformátor Jegor Gajdar neskôr napísal:
„Najväčšou prekážkou reforiem nebola ekonomika, ale ľudia, ktorí nechceli prísť o moc.“

Podobne Anatolij Čubajs upozorňoval, že odpor starých elít brzdí modernizáciu:
„Reformy narážali na systém, ktorý bol postavený na kontrole, nie na slobode.“

Gorbačov sám v roku 2011 otvorene povedal, že Rusko sa odklonilo od cesty, ktorú začal:
„Namiesto demokracie sme dostali imitáciu demokracie.“

Tieto citácie ukazujú, že smer, ktorý bol v rokoch 1985–1991 reálne otvorený, bol postupne zastavený. Namiesto otvorenej spoločnosti sa obnovila centralizovaná moc, cenzúra a represie.

Dôsledky vidíme dnes. Konflikt na Ukrajine, ktorý eskaloval v roku 2022, je podľa mnohých analytikov výsledkom dlhodobého návratu k autoritárskemu modelu. Gorbačov to komentoval krátko pred svojou smrťou slovami:
„To, čo sme budovali, bolo zničené.“

A práve to je tragédia: namiesto moderného, otvoreného Ruska tu máme krajinu, ktorá ničí Ukrajinu a zároveň ničí aj samu seba – ekonomicky, demograficky aj morálne.

dnešné Rusko sa nedá porovnávať s tým Ruskom, ktoré v roku 1945 stálo proti nacizmu. Vtedy išlo o obranu pred agresiou nacistického Nemecka a o zastavenie genocídneho režimu.
Dnešná Ruská federácia však používa pojem „boj proti fašizmu“ len ako propagandistickú nálepku, ktorá má zakryť vlastné autoritárske praktiky. Mnohé medzinárodné organizácie upozorňujú, že dnešné Rusko potláča slobodu slova, likviduje opozíciu, cenzuruje médiá a trestá občanov za prejavenie nesúhlasu. To sú znaky totality, nie demokracie. Totalita stojí na klamstve, strachu a kontrole informácií. Demokracia stojí na slobodných voľbách, nezávislých médiách, pluralite názorov a možnosti kritizovať vládu bez hrozby trestu. Keď niekto v dobrej viere podporuje dnešné Rusko, často si neuvedomuje, že tým podporuje režim, ktorý potláča vlastný národ, manipuluje dejiny a zneužíva pojem antifašizmu na ospravedlnenie vlastnej agresie. Rozdiel medzi demokraciou a totalitou je jednoduchý: demokracia dáva občanom hlas, totalita im ho berie. A dnešné Rusko patrí k tým režimom, ktoré hlas ľudí umlčiava, nie chráni.