Posmrtný život neexistuje

Verím v mimozemšťanoch, oni totiž možu existovať a oni jediní nás možu spasiť.
odkaz

a čo z teba teraz bude...ateista čo veri v Boha?.....

To by najprv biblia musela byť Božie dielo čo nie je

ale neviem či bude z teba jehovista.....este by si musel dačo prešrubovať

No vidíš tomasko ako ti to ide...ty si proste talent

Tvojmu Bohu došiel atrament že nevedel 3300 rokov zapísať peklo do svojej knihy.., alebo bolo nad jeho sily zariadiť aby napísal peklo do biblie ?

Môj Boh chyby nerobí, ty máš obmedzený život a ty to vieš!!!

To je už chyba tvojho Boha, že si nevedel nájsť ľudí ktorí by zaznamenali údaj o pekle v tých časoch... a že všemohúci a toto nevedel zariadiť...

Tomáš, mnohí ľudia v dávnych časoch nevedeli ani písať. Než aby niečo napísali. Ak niečo napísali, bol to poklad. A to máme. Bibliu. Neviem, prečo sa Nikodémovo evanjelium nedostalo do biblie, ale to neriešim...

Ved ten strom "vedenia dobrého a zlého" bol tým oným spomínaným stromom života.

Prečo je to HO a nie ICH, pretože sa hovorí o vyhnani CLOVEKA, a preto sa používa výraz "HO".

To že si zvyšok nečítal len svedčí o tom že nečítaš lebo sa bojíš... alebo si čítal, len nevieš protiargumentovať, tak sa vyhováraš že si to akože nečítal

Toto si zverejnil..... to, akože naozaj?

Odkiaľ to berieš, to predsa v Genezise nie je..... to je blud, nepochopenie, špatne si to vysvetľuješ, lebo nečítaš dôkladne.

toto je kópia prvej časti, to ostatné som ani nečítal.......:
1: Strom života umožňoval žiť naveky
„Potom im Pán, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol, a nežil naveky!“ Genezis 3:22

Strom života bol ten zo stromov ktorý Adam s Evou mali zakázané jesť. A tento verš aj vysvetľuje prečo tomu tak bolo, jedenie zo stromu života totiž prinášalo nesmrteľnosť, Boh im to preto zakázal z neho jesť lebo nechcel aby Adam s Evou boli nesmrteľní. Ak by Adam s Evou nezjedli zo stromu života, síce by žili v raji po určitú dlhú dobu bez námahy a útrap, ale po určitej dobe by nakoniec predsa len zomreli. Nesmrteľnosť človeka teda už od počiatku stvorenia nebola v Božom pláne.

Preštuduj si nasledovné pasáže.:
Gen.2:7-9 - - - stromy
Gen.2:16-17 - - - - ale zo stromu vedenia dobrého a zlého NEBUDEŠ jesť
Gen.3:22 - - - - Vyhnanie z raja - - AŽ TU BOLO POVEDANÉ PREČO .... vyžeňme ho.



Dávaj pozor čo píšeš, kaličíš pravdu z Písma, Démon ti kradne z myšlienok, nepripustí ťa hovoriť pravdu, drží ťa v nevedomosti. Dokážeš toto pochopiť?


Porovnaj strom večného života s veršom..:

Nové nebo a nová zem (Zj.22:2): V knihe Zjavenie stojí strom života uprostred nebeského mesta, prináša ovocie každý mesiac a jeho lístie slúži na uzdravenie národov.

Jedine vierou v J.Kr. je dosiahnuteľný strom života tu na zemi. Tej je v RAJI (hore).
Čo povedal Ježiš na kríži tomu lumpovi vedla na kríži? Ešte dnes budeš somnou v Raji.

Opakuj 100 krát denne mrmlajúc, alebo nahlas.: Ja som Božia spravodlivosť v Kristovi Ježišovi

Kresťanstvo zdôrazňuje existenciu pekla ako miesta večného vedomého trestu po smrti a neba ako večne vedomého raja. Pokiaľ by však takéto miesta existovali, v biblii by mali byť od počiatku mnoho krát jasne zmienené bez akýchkoľvek pochybností. Pravdou je však to, že hoci Biblické náboženstvo vzniklo už od vyhnania Adama z raja, čo podľa biblickej chronológie bolo asi pred 6000 rokmi, prvé zmienky o existencii pekla/neba sa nachádzajú až u starozákonných prorokov a teda až 3400 rokov po Adamovom odchode z raja !!! V Mojžišovom Zákone sa dokonca nenachádza žiadna takáto zmienka ! Naopak, mnohé najstaršie knihy biblie obsahujú jasné zmienky, že nebo a peklo neexistuje.

1: Strom života umožňoval žiť naveky
„Potom im Pán, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol, a nežil naveky!“ Genezis 3:22

Strom života bol ten zo stromov ktorý Adam s Evou mali zakázané jesť. A tento verš aj vysvetľuje prečo tomu tak bolo, jedenie zo stromu života totiž prinášalo nesmrteľnosť, Boh im to preto zakázal z neho jesť lebo nechcel aby Adam s Evou boli nesmrteľní. Ak by Adam s Evou nezjedli zo stromu života, síce by žili v raji po určitú dlhú dobu bez námahy a útrap, ale po určitej dobe by nakoniec predsa len zomreli. Nesmrteľnosť človeka teda už od počiatku stvorenia nebola v Božom pláne.

2 : Všetci mŕtvy išli do podsvetia, podsvetie je definované ako neexistencia.

Jób opisuje podsvetie ako tmu, červy, beznádej, neexistenciu :

„Moje dni ušli, praskli moje úmysly aj túžby môjho srdca. Noc obrátili na deň; svetlo je opäť bližšie ako tmy. Či môžem dúfať? Domom mojím podsvetie a vo tmách som si lôžko popravil. Nuž: »Môj otec si« – tak som hrobu povedal a červom: »Ste mi matkou, sestrami.« V čom nádej moja môže ešte spočívať? A moje šťastie, kto ho pobadá?“ Jób 17: 11-15

„Veď dobre viem to, že ma na smrť vedieš už, kde všetkých živých miesto schôdzky je.“ Jób 30:23

„ak mizne oblak, celkom porozchádza sa, tak nepríde späť, kto šiel do záhrobia“ Jób 7:9

Abrahám smúti keď má ísť za svojim synom do podsvetia, čo nedáva zmysel ak by podsvetie malo predstavovať vedomý život :

„Hoci sa namáhali všetci jeho synovia a dcéry potešiť ho, nedal sa potešiť a vravel: „V smútku zostúpim do podsvetia k svojmu synovi.“ Tak ho oplakával jeho otec.“ Genezis 37:35

Dávid opisuje podsvetie ako miesto kde nik nemyslí na Boha a nechváli ho :

„Aj dušu mám už celkom zdesenú. Ale ty, Pane, dokedy…? Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. Spas ma, veď si milosrdný. Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. A kto ťa môže chváliť v podsvetí?“ Žalmy 6: 4-6

Dávid opisuje podsvetie ako miesto kde si človek nič so sebou nezoberie a svetlo tam človek neuzrie už nikdy :

"Netráp sa, ak niekto bohatne a ak sa poklad jeho domu zväčšuje. Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, jeho poklad s ním nepôjde. Aj keď si blahoželal za živa: „Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“ predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť a tí už nikdy svetlo neuzrú. A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.“ Žalmy 49: 17-21

Dávid vnímal podsvetie ako miesto úzkosti a nie ako miesto raja kde by sa človek tešil ísť :
„Keď ma omotali povrazy smrti a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia, keď som sa ocitol v súžení a trápení“ Žalmy 116:3

„Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči: k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj.“ Žalmy 141:8

„Nahor (vedie) životná púť rozumného (človeka), aby sa vyhol dolu podsvetiu.“ Príslovia 15:24

„Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, daj svetlo mojim očiam, aby som v smrti nezaspal“ Žalm 13:4

„Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná.“ Žalm 55:5

Kazateľ radí užívať život si tu na Zemi, lebo v podsvetí už nie je možné nič konať :

„Užívaj život so ženou, ktorú miluješ, po všetky dni svojho nestáleho života, ktorý ti dal (Boh) pod slnkom, po všetky dni svojej márnosti. Lebo to je tvoj podiel zo života a zo všetkých tvojich námah, ktorými sa ustávaš pod slnkom. Všetko, čo vykonať je schopná tvoja ruka, konaj svojou silou! Lebo ti nebude možné konať a počítať, poznávať a múdro si počínať v podsvetí, kam sa máš odobrať“ Kazateľ 9: 9-10

Jób má počas života bolesti, preto volí dobrovoľnú samovraždu – obesenie duše, očividne teda Jób veril, že v podsvetí nie sú večné tresty, inak by sa nechcel obesiť. Jób tiež veril tomu, že nebude žiť večne, veril tiež že ak raz sa stane prach už ho viac nikto nenájde.

„Keď myslím: Však ma moje lôžko obodrí, posteľ sa podelí so mnou o môj plač, aj vtedy mi strach naháňaš snami a vo videniach desom stíhaš ma. Preto si moja duša volí obesenie, radšej smrť než tie útrapy. Pohŕdam životom, však nebudem večne žiť, nuž tak ma nechaj, dych sú moje dni….. Prečo nestrpíš moje neprávosti a priestupky mi nechceš prehliadnuť? Nuž do prachu sa teraz pohrúžim, budeš ma hľadať, no už ma nebude.“ Jób 7: 15-21

Dávid veril, že žiaden človek nemôže žiť naveky :
„Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?“ Žalm 88:49

„Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba. Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, aby človek žil naveky a zánik neuzrel.“ Žalmy 49:88

„Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák a cudzím nechávajú svoje bohatstvo. Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien. Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný. Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.“ Žalmy 49:11-18

„Moje lôžko je medzi mŕtvymi, som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, na ktorých už nepamätáš, lebo sa vymanili z tvojej náruče. Hádžeš ma do hlbokej priepasti, do temravy a tône smrti. Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, svojimi prívalmi si ma zaplavil. Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. K tebe, Pane, volám deň čo deň a k tebe ruky vystieram. Či mŕtvym budeš robiť zázraky? A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote a na mieste zániku o tvojej vernosti? Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? Žalmy 88 kapitola

Suma sumárov najstaršie starozákonné knihy od 12-7 stor. pred n.l učili o smrti ako o neexistencii, alebo nijako nepísali nič o posmrtnom živote v nebi/pekle. Prvé zmienky o posmrtnom živote v nebi/pekle sa nachádzajú až u starozákonných prorokov v 6 stor. pred n.l. teda až po 600 rokov !!!Niektorí kresťania sa snažia zachrániť to poukázaním na tieto verše, že Dávid predsa len veril v posmrtný život :

„Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, život dlhý, navždy, naveky.“ Žalmy 21:5
Vyzerá to na prvý pohľad tak že Dávid dostal od Boha život naveky. Avšak ako vidíme v inom verši, Dávid vnímal „život od Boha naveky“ ako to že skrze jeho rod bude mať naveky potomkov. V starovekom Izraeli ľudia vnímali svoje pokračovanie života skrze potomkov :
„Naveky zaistím tvoj rod a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“ Žalmy 89:5

Potom je tu ešte jeden Dávidov verš :
„Pána mám vždy pred očami; a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.“ žalmy 16:10

Tento verš chápu kresťania tak, že Boh vzkriesil Dávida z podsvetia. Lenže tento verš sa dá chápať aj inak, može znamenať len to, že Boh zachránil Dávida tu na Zemi počas jeho života od jeho nepriateľov a tým ho vlastne uchránil od toho aby zostúpil do podsvetia a aby sa jeho duša ocitla v podsvetí. Každopádne z veršu nijako nevyplýva že Boh zachránil Dávida od smrti v podsvetí naveky, ak niekomu poviem „zachránil si ma od levov“ nevyplýva z toho automaticky že ten čo ma v istom okamihu zachránil, tak bude zachranovať donekonečna.

Existuje potom ešte jeden verš z rokov 12-7 stor. pred n.l a totiž :

„Ja som Boh Abraháma, Izáka a Jakuba“ Exodus 3:6

Ježiš tento verš vykladá tak, že toto je dôkaz posmrtného života u Mojžiša, lebo Boh nie je Bohom mŕtvych ale iba živých lebo pre neho ľudia žijú. Avšak toto je len Ježišov osobný výklad, nikde v Starom Zákone sa nedefinuje, že Boh je len Bohom živých a nie aj mŕtvych.